Ekanomika3535

Roźničnyja sietki suprać pryniaćcia ŭkaza, jaki rehuluje abarot ałkaholu

Najbujniejšyja roźničnyja sietki vystupajuć kateharyčna suprać ukaza, jaki robić bolš žorstkimi ŭmovy realizacyi ałkaholnaj pradukcyi, i prahnazujuć niehatyŭnyja nastupstvy dla rynku ŭ vypadku jaho pryniaćcia.

Pra heta zajaŭlena 20 kastryčnika na pres-kanfierencyi ŭ Minsku.Jak paviedamiła vykanaŭčy dyrektar Asacyjacyi roźničnych sietak Taćciana Zakžeŭskaja, padrychtavany prajekt ukaza prezidenta praduhledžvaje, što ałkaholnaja pradukcyja moža pradavacca tolki z 9.00 da 21.00.

«Akramia hetaha, prajekt dziaržaŭnaha rašeńnia praduhledžvaje stvareńnie adasoblenych padraździaleńniaŭ ŭnutry mahazin z asobnymi kasami. Mahazinam z płoščaj mienšaj za 300 kvadratnych mietraŭ budzie nierealna vykanać hetaje patrabavańnie, pryniaćcie prajekta dziaržrašeńnia pryviadzie da nievierahodnych nastupstvaŭ dla rynku», — padkreśliła Zakžeŭskaja.

Kiraŭniki bujnych roźničnych sietak, jakija prysutničali na pres-kanfierencyi, zajavili, što pryniaćcie ŭkaza ŭ padrychtavanym vyhladzie pryviadzie da zakryćcia mnohich mahazinaŭ.

«U vypadku pryniaćcia ŭkaza z 17 mahazinaŭ u našaj sietcy siem-vosiem nie zdolejuć vykanać normy dakumienta. Adpaviedna, ad hetych mahazinaŭ nam daviadziecca admovicca, kab nie dapuścić bankructva ŭsioj našaj roźničnaha sietki», — zajaviŭ hienieralny dyrektar «Pasthandlu» Siarhiej Smolski.

U svaju čarhu hiendyrektar roźničnaj sietki «Rubloŭski» Natalla Šablinskaja adznačyła, što z 71 kramy sietki vykanać patrabavańni padrychtavanaha ukaza zdolejuć tolki dźvie.

«U 20 mahazinach spatrebiacca surjoznyja inviestycyi, heta značyć kapitalnyja vydatki, dla vykanańnia normaŭ padrychtavanaha prajekta ŭkaza ŭ vypadku jaho pryniaćcia. A ŭ astatnich mahazinach my prosta nie zmožam ničoha zrabić, kab pryvieści ich u adpaviednaść z normami dakumienta», — skazała Šablinskaja, padkreśliŭšy, što novaŭviadzieńni vykličuć skaračeńnie roźničnaha tavaraabarotu.

Na jaje dumku, pryniaćcie takoha dziaržaŭnaha rašeńnia pryviadzie da rostu cen na spažyvieckim rynku. «Kampiensavać straty, źviazanyja z realizacyjaj padrychtavanaha prajekta dziaržaŭnaha rašeńnia, my nie zmožam inakš jak pavyšeńniem cen na realizacyju tavaraŭ, čaho nam vielmi nie chaciełasia b rabić», — padkreśliła Šablinskaja.

Hetyja aściarohi padzialaje hiendyrektar «Jeŭrahandlu» (sietka mahazinaŭ «Jeŭraopt») Andrej Zubkoŭ. «Roźničny tavaraabarot za dzieviać miesiacaŭ źniziŭsia na 3,1%. Ałkahol prysutničaje ŭ 40% čekaŭ, tamu kali budzie pryniaty padrychtavany prajekt ukaza, heta adnaznačna pryviadzie da dalejšaha skaračeńnia tavaraabarotu», — zajaviŭ jon.

Kamientary35

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Cichanoŭski: Ja ž nie viedaŭ, što ludzi bajacca pakazvać tvary i bajacca za svaich svajakoŭ! Ja nabivaju huzy sam33

Cichanoŭski: Ja ž nie viedaŭ, što ludzi bajacca pakazvać tvary i bajacca za svaich svajakoŭ! Ja nabivaju huzy sam

Usie naviny →
Usie naviny

U 2026 hodzie biełarusy buduć adpačyvać mieniej, čym u hetym hodzie

Cichanoŭskaja — Trampu: Łukašenku treba pakarać, a nie zaachvočvać40

Pažar u Puchavickim rajonie, dzie zahinuli ŭnučka i babula, byŭ vyklikany padpałam1

Biełarus znajšoŭ redkuju manietu. Za jaje dajuć užo 18 tysiač rubloŭ, ale tarhi praciahvajucca6

22-hadovy kalinoviec Cichan «Franc» Klukač atrymaŭ kantuziju3

25 hadoŭ tamu byŭ vykradzieny teleapieratar Dźmitryj Zavadski1

U Viciebsku asvoili budaŭnictva techničnaha fłota: zrabili ŭłasny ciepłachod4

Dziaŭčyna adkryła ŭ staroj sielskaj škole pad Słuckam retra-muziej5

Źjezd KPRF abviaściŭ pamyłkovym dakład Chruščova pra kult asoby Stalina15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭski: Ja ž nie viedaŭ, što ludzi bajacca pakazvać tvary i bajacca za svaich svajakoŭ! Ja nabivaju huzy sam33

Cichanoŭski: Ja ž nie viedaŭ, što ludzi bajacca pakazvać tvary i bajacca za svaich svajakoŭ! Ja nabivaju huzy sam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić