Praz usie vykazvańni P. Sieviarynca prachodzić adna ideja: vyratavańnie Biełarusi - va ŭsieahulnym zvarocie da chryścijanskich ideałaŭ. Ale niama i być nia moža ani relihii, ani teoryi, jakaja b źmiaściła ŭ sabie ŭsio žyćcio.

Toje, što takoha čałavieka raz‑poraz kidajuć za kraty, krasamoŭna śviedčyć ab charaktary režymu, jaki panuje ŭ krainie. Hvałt zamiest dyskusii — tradycyja luboj despatyi.
A spračacca jość ab čym. Navat kali ty z kimś pa toj samy bok barykady.
Sprava ŭ tym, što praz usie teksty, intervju i vykazvańni Sieviarynca «čyrvonaj nitkaj» prachodzić adna ideja — vyratavańnie Biełarusi va ŭsieahulnym zvarocie da chryścijanskich ideałaŭ. Biada ž u tym, što ŭsiaki ideał — jak linija dalahladu. Kolki ni jdzi, usio roŭna nie dasiahnieš…
Chryścijanstva — nie bolš i nie mienš jak adna ź vialikich relihij. A niama i być nie moža ani relihii, ani teoryi, jakaja b źmiaściła ŭ sabie ŭsio žyćcio. Žyćcio zaŭsiody budzie šyrejšym, i prychilniki luboj sistemy rana ci pozna vymušany stanavicca na šlach Prakrusta. Tolki žyćcio — nie prakrustava achviara, jano samo kaho zaŭhodna «padkarocić».
Jość taki strajk — «italjanski». Ludzi prychodziać na svaje rabočyja miescy, ale ŭ vytvorčym pracesie prytrymlivajucca litaralna kožnaha punktu instrukcyi i praviłaŭ techniki biaśpieki. I praca spyniajecca, bo navat samyja razumnyja praviły nie mohuć praduhledzieć usio.
Toje ž i z chryścijanskimi «instrukcyjami». Jany vysakarodnyja, ale žyćcio pastajanna zmušaje da ich parušeńnia.
«Šanuj baćku i maci». Niadaŭna ŭsia Litva zdryhanułasia ad niečuvanaha złačynstva — maci svaimi rukami zadušyła dvaich ułasnych dziaciej. Jak mohuć takuju maci lubić tyja dzieci, što zastalisia žyvymi? Jak šanavać baćku dačcy taho aŭstryjaka, jakuju jon siem hadoŭ trymaŭ u sutareńni i hvałciŭ? «Nie kradzi». A jak nie kraści ŭ kałhasie, kali ŭ ciabie ŭsio adabrana? Jak biez hetaha vyžyć? «Nie zabivaj». Ci pra heta havorać vajskovyja kapiełany svaim žaŭnieram pierad bitvaj? (Uvohule — ci nie viaršynia absurdu, kali śviatar prosić Boha dapamahčy parušać Jahony asnoŭny zapaviet!) «Siem razoŭ pa siem prabač». To mo nie treba šukać zabojcaŭ Hančara i Zacharanki? Abjavim — my vam usio prabačyli, žyvicie spakojna! I za HUŁAH, i za Kurapaty prabačym? Nie atrymlivajecca? Ale ŭ Śviatym Pisańni nidzie nie skazana — u peŭnych vypadkach dazvalajecca i zabivać, i kraści, i pomścić. Tam adnaznačnaje NIE.
Było ŭžo ŭsio, było. Spres chryścijanskaja Jeŭropa, dzie karali i impieratary hetaksama bajalisia ałučeńnia ad carkvy, jak potym sakratary abkamaŭ — partbilet pakłaści. Ale ŭsie vojny — ad Stohadovaj da Pieršaj suśvietnaj byli pamiž chryścijanami.
I ciapier — u samaj chryścijanskaj krainie Jeŭropy sudziacca dva ščyryja kataliki, dva prezidenty, dva śmiarotnyja vorahi, dva Lechi — Vałensa i Kačyński. I hienierała Jaruzelskaha sudziać. I nichto j nie zaikajecca ab prabačeńni.
Niemahčyma rabić štoś kankretnaje i zastacca idealnym. I «śviaty starac», vyciahnuty ź piačory i pasadžany ŭ kresła prezidenta, byŭ by nie lepšym za inšych kiraŭnikoŭ.
Usie my chodzim pa hrešnaj ziamli. I kali pozirk skiravany tolki ŭharu, tak lohka nastupić na hrabli…
-
Fiaduta — Kaleśnikavaj: Mašańka, ci viarniciesia na Miesiac, ci nie vučycie žyć tych, chto stamiŭsia nabivać huzy ad čarhovaha nastupańnia na hrabli
-
Minsku treba vydušyć ź siabie pravincyjnaść i viarnuć nachabstva i blask Vialikaha Horada
-
Kamu jašče što moža stać treba «dla nacyjanalnaj biaśpieki» i jak tut być Biełarusi
Kamientary