Hramadstva2626

Łukašenka — ludziam u Aršanskim rajonie: Žyvicie doŭha, mocnaha vam zdaroŭja

Alaksandr Łukašenka na Vialikdzień naviedaŭ chram Preabražeńnia Haspodniaha ŭ horadzie Barań Aršanskaha rajona.

«Vy, napeŭna, viedajecie, časam bačycie, što ja, kali pryjazdžaju, abaviazkova hladžu na hetyja vydatnyja miescy. Jany mnie nie čužyja. Ja vielmi dobra viedaju prablemy, jakija jość tut — Bałbasava, Barań, Orša — u hetym rehijonie. Heta adzin z samych składanych rehijonaŭ u Biełarusi pa pracaŭładkavańni, zaniataści nasielnictva. Tak być nie pavinna, — skazaŭ kiraŭnik krainy ŭ čas razmovy ź miascovymi žycharami. — I ŭ bližejšy čas va ŭradzie my vielmi surjozna razhledzim pytańni raźvićcia hetaha rehijonu, asabliva hetych nasielenych punktaŭ «.

«Kaliści heta byŭ adzin z raźvitych rajonaŭ. Tut bazavałasia savieckaja avijacyja stratehičnaha pryznačeńnia. Ale zdaryłasia tak, jak zdaryłasia. I z taho času, nie skažu, što my tut užo šmat zrabili, ale niejak staralisia ludziej zaniać», - adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy.

Łukašenka taksama zaklikaŭ i da aktyŭnaści samich hramadzian: «Treba pryvykać da taho, što ludzi pavinny iści za pracaj. Nie praca da ludziej, a tak, jak pryniata va ŭsim śviecie».

«I chaču vam publična skazać, što i načalniki tut miascovyja vielmi pavolna varušacca. Pasiadžeńnie ŭrada my praviadziem tut, na miescy. Ale da hetaha času vy (kiraŭnictva na miescach) pavarušyciesia», — zaŭvažyŭ kiraŭnik dziaržavy. U jakaści prykładu jon pryvioŭ toj fakt, što miescami pa-raniejšamu zastajucca niezadziejničany niekatoryja abjekty, jakija pustujuć, jašče z savieckich časoŭ.

«Heta nie sprava, što samyja dobryja pryhožyja miescy, zručnyja dla žyćcia ludziej, my nie možam pryvieści ŭ paradak. Nie skažu, što jany nie ŭ paradku, ale jany pavinny być jašče lepš, i ludzi pavinny mieć tut pracu. Voś heta hałoŭnaje pytańnie, jakoje mianie chvaluje. Sprava nie ŭ tym, što heta maja radzima. maja radzima siońnia — usia Biełaruś. Ale heta miesca zasłuhoŭvaje svajho raźvićcia, bo infrastruktura tut adpaviednaja», - padkreśliŭ biełaruski lidar.

«Paviercie, my ŭmiejem rabić usio. Časam i ludzi našy nie vielmi aktyŭnyja, čakajuć čahości ad Hospada, ale i ŭłady nie zaŭsiody varušacca tak, jak treba. Ja heta pryznaju. Žyvicie doŭha, mocnaha vam zdaroŭja. Usie prablemy, paviercie, my vyrašym», — reziumavaŭ jon.

Kamientary26

Ciapier čytajuć

Hościa sanatoryja «Biełaruś» pajechała katacca na mapiedzie pa načnym Sočy z pjanym šef-kucharam biez pravoŭ. I zahinuła5

Hościa sanatoryja «Biełaruś» pajechała katacca na mapiedzie pa načnym Sočy z pjanym šef-kucharam biez pravoŭ. I zahinuła

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruski futbalist Illa Škuryn zabiŭ try hały i prynios kamandzie pieramohu nad vice-čempijonam Polščy10

Madura apublikavaŭ fota z amierykanskaj turmy6

Hetyja sumki vy budziecie bačyć paŭsiul hetaj vosieńniu6

Udava Milinkieviča: Kožny dzień baču na jahonaj mahile novyja kvietki albo novych ludziej1

Piaskoŭ pra pastaŭki paliva ź Biełarusi: Čujna reahujuć na našy patreby5

Aŭtar biestsielera «Bahaty tata, biedny tata» Robiert Kijasaki maje $1,2 młrd doŭhu. Jon raskazaŭ, jak tak atrymałasia8

«Nie viedaju, jak u tym pansijanacie moh by chtości vyžyć». Što raskazvajuć u vioscy ŭ Kijeŭskaj vobłaści, dzie zahinuli 37 čałaviek

«Šachiedy», jakija laciać na Kijeŭ, mohuć praciahvać vykarystoŭvać dla navihacyi biełaruskija stancyi mabilnaj suviazi8

«My pavinny byli jechać hetym ža maršrutam». Biełarus cudam paźbieh katastrofy ŭ Niepale i straciŭ tam siabra4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hościa sanatoryja «Biełaruś» pajechała katacca na mapiedzie pa načnym Sočy z pjanym šef-kucharam biez pravoŭ. I zahinuła5

Hościa sanatoryja «Biełaruś» pajechała katacca na mapiedzie pa načnym Sočy z pjanym šef-kucharam biez pravoŭ. I zahinuła

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić