Ale ŭ Biełaruś pryjazdžać Karniejaviec usio roŭna nie choča.

Padrabiaznaści spravy ahučyła aficyjny pradstaŭnik SK Julija Hančarova ŭ efiry «Alfa-Radyjo».
«Faktyčna jaho [Karniejaŭca] miescaznachodžańnie na dadzieny momant ŭstanoŭlena, ale ŭsio heta zroblena sa słoŭ abaroncy. Padazravany nakiravaŭ abaroncu i praź jaho pieradaŭ, što znachodzicca na terytoryi Rasii, u Maskvie. Pry hetym jon hatovy mieć znosiny sa śledstvam, davać pakazańni, ale nie na terytoryi Biełarusi», — raspaviała Julija Hančarova. Jana ŭdakładniła, što nivodnaja kraina ŭ śviecie nie vydaje svaich hramadzian dla pryciahnieńnia da kryminalnaj adkaznaści. A Karniejaviec — hramadzianin Rasii.
Pa słovach śledčych, rychtujucca materyjały, kab pryciahnuć Karniejaŭca da adkaznaści na terytoryi Rasii.
Nahadajem, Viačasłaŭ Karniejaviec za rulom BMV padbiŭ mašynu taksi na vulicy Kalvaryjskaj u Minsku ŭ noč na 7 kastryčnika. Karniejaviec nie daŭ rady kiravańniu i ŭrezaŭsia ŭ słup, a ad jaho mašynu adkinuła ŭ susiedni aŭtamabil. Paśla sutyknieńnia jon pasprabavaŭ źbiehčy, ličyć DAI Minska. Paśla Karniejaŭca znajšli, vyśvietlili, što jon pjany i nieviadoma čamu adpuścili. Ciapier Karniejaviec znachodzicca pa-za miežami Biełarusi (mierkavana, u Rasii, u jaho rasijskaje hramadzianstva).
Paśla DTZ ministr unutranych spraŭ Ihar Šunievič užo paabiacaŭ, što pravierać dziejańni inśpiektara, jaki niezrazumieła čamu adpuściŭ Karniejaŭca.
«Viadziecca pravierka dziejańniaŭ inśpiektara, jaki adpuściŭ pjanaha hramadzianina. Kali pravierka pakaža, što jon parušyŭ instrukcyju, to budzie pakarany», — zapeŭniŭ Šunievič.
Paciarpieły taksist byŭ u komie, ciapier užo papraŭlajecca, pieraviedzieny ŭ ahulnuju pałatu. Pry hetym, nichto z boku Karniejaŭca źviazacca ź im navat nie sprabavaŭ.
Viačasłaŭ Karniejaviec byŭ viadomym piersanažam i da DTZ. Jahonaja maci — suzasnavalnica miedcentra «Nardzin» i pradpryjemstvaŭ u miedycynskaj śfiery ŭ Rasii. Baćka — trenier nacyjanalnaj kamandy pa viesłavańni. Sam Viačasłaŭ pracavaŭ dyrektaram fitnes-centra «Nardzin».
Ale «prasłaviŭsia» Karniejaviec paśla taho, jak minski błohier Anton Matolka apublikavaŭ fota jahonaj «BMV», zaparkavanaj nachabna na tratuary. Tady Karniejaviec staŭ pahražać Matolku ŭ sacsietkach. Pryčym nastolki, što fatohraf vymušany byŭ adkryć ich pierapisku publicy, kab pierastrachavacca.
Ciapier čytajuć
Staŭ hierojem Mahiloŭskaha ŭniviera, źbiraŭ falkłor, pracavaŭ na biełarusizacyju sadkoŭ — raskazvajem pra Jaŭhiena Bojku, asudžanaha za salidarnaść z palitviaźniami

Kamientary