Zvarot Łukašenki da parlamentu byŭ niazvykła karotki j suchi. A.Łukašenka paabiacaŭ ekanamičnuju liberalizacyju pry zachavańni aŭtarytarnaha kiravańnia.
Jašče adzin słavianski etnas vyrastaje ŭ nacyju. U niadzielu 55,5% čarnahorcaŭ prahałasavali na referendumie za niezaležnaść. Symbali Čarnahoryi — čyrvony ściah i dźviuchhałovy aroł. Prablema Čarnahoryi — nieprymańnie niezaležnaści vialikaj častkaj nasielnictva.
Kiraŭnik Biełarusi pramaŭlaŭ chrypłavata i raz-poraz adkašlivaŭsia.
Vyvieści ŭ lik vysokaraźvitych
Najpierš A.Łukašenka ŭdakładniŭ svoj pieradvybarny lozunh: nia tolki dziaržava dla narodu, a i čałaviek — dla svajoj ajčyny. Čałaviek abaviazany pracavać addana. Paśla čaho A.Łukašenka litaralna paŭtaryŭ słovy A.Milinkieviča z televystupu, pastaviŭšy zadaču «vyvieści našu krainu ŭ lik vysokaraźvitych eŭrapiejskich dziaržavaŭ». Jon padkreśliŭ, što ŭ sakaviku biełarusy «hałasavali za niezaležnaść» i pačaŭ svoj zvarot nie z ekanamičnaje častki, jak letaś, a z pytańniaŭ raźvićcia palityčnaje systemy i hramadzianskaje supolnaści.
Partyja ni tak, ni nie


Kampartyja, «na žal, užo nie isnuje» i bieź jaje ciažka, kanstatavaŭ jon, majučy na ŭvazie KPB-KPSS. Ale pieradumovaŭ dla stvareńnia novaj partyi ŭłady jon nia bačyć. «Partyja pavinna zapačatkoŭvacca źnizu, a nia źvierchu, — i kamera pakazała, jak razmašysta kivaje deputat Kaścian. — Adbyvajecca heta ŭ pierałomnyja momanty. Liču jaje stvareńnie niemetazhodnym. Ale kali niechta paličyć patrebnym stvarać, my padtrymajem», — dvuchsensoŭna skončyŭ A.Łukašenka. Sam jahony ton pakazvaŭ, što inicyjatyvy źnizu jon uchvalaje.
Kitajskaja pahroza


Papulisckaja rytoryka zachavałasia. «My pavinny spłacić narodu doŭh» — kazaŭ jon trochi stomlena, i vyraznyja miaški pad vačyma źviartali na siabie ŭvahu aŭdytoryi. U paradku spłačvańnia doŭhu A.Łukašenka mnoha i navat šmat raskazaŭ pra ekanamičnuju liberalizacyju, niby na dvary znoŭ 2002 hod. Padatkovuju systemu spraścić! — kazaŭ jon. Dla pradprymalnickich strukturaŭ stvaryć bolš sprylnyja ŭmovy! Svabodu pradpryjemstvam! — prosta tak i kazaŭ jon. «Hetuju bałbatniu treba skončyć z televizarami i inšymi chaładzilnikami, — stroha zahadaŭ jon. — «Viciazi» j «Haryzonty», z novaha hodu da mianie pa subsydyi bolej nie prychodźcie!»
Jak vynikała, srodki dla viartańnia doŭhu buduć akumulavanyja šlacham źmianšeńnia datacyj pradpryjemstvam-hihantam i pierachodu na bolš adrasnyja subvencyi.
Składanaja sytuacyja ŭ śviecie


«Sytuacyja ŭ śviecie składanaja, — pačuli my znajomaje ź dziacinstva. — Źjavilisia novyja centry siły, na nohi ŭstaje Rasieja. Śviet abvastraje svaje supiarečnaści». Pa miery raźvićcia imperyjalizmu, dadaŭ by Susłaŭ. «Kali budzie praciahvacca rost cenaŭ na syravinu, moža abvalicca suśvietnaja ekanomika i finansavaja systema», — zaściaroh deputataŭ ad trymańnia hrošaj na zamiežnych rachunkach biełaruski lider.
«Intehracyja ŭ suśvietnuju ekanomiku jość siońnia pryjarytetam Biełarusi», — skazaŭ jon. A jak ža intehracyja ź vialikim bratnim narodam?
Jak tolki A.Łukašenka skončyŭ svaju pramovu, televizary i inšyja chaładzilniki ŭmomant spynili tranślacyju, nie dačakaŭšy navat kanca apladysmentaŭ. Čamu takaja śpieška? — padumałasia.
Barys Tumar
Ciapier čytajuć
Pahražaŭ vajskoŭcam raskryć, chto ź ich homaseksuał, kab vypytać sakrety i pradać Ukrainie. Voś za što adyjozny funkcyjanier BRSM atrymaŭ 17 hadoŭ kałonii
Kamientary