Nieruchomaść1010

U Novaj Baravoj pabudujuć škołu budučyni: z vychadam na dach i amfiteatram u chole

Niestandartnuju i niezvyčajnuju škołu dla zvyčajnych dziaciej pabudujuć u Novaj Baravoj. U prajekcie, raspracavanym mižnarodnaj kamandaj architektaraŭ śpiecyjalna dla Novaj Baravoj, — prastorny atryum ŭ vyhladzie amfiteatra zamiest standartnaha viestybiula, zony cišyni i adpačynku dla školnikaŭ roznych uzrostaŭ, i navat vychady na ekspłuatavany dach! U joj budzie vučycca bolš za tysiaču dziaciej, a adkryjecca jana ŭ 2019 hodzie.

«Pry stvareńni prajekta my maksimalna aryjentavalisia na apošnija tendencyi ŭ adukacyi i ŭličvali patreby sučasnych školnikaŭ. Źmieny i ŭ navučalnym pracesie, i ŭ farmatach navučańnia za apošnija dziesiacihodździ adbylisia značnyja, i jany patrabujuć pryncypova novuju infrastrukturu ŭ tym liku i z punktu hledžańnia architektury», — tłumačyć kiraŭnik upraŭleńnia markietynhu «A-100 Deviełapmient» Kaciaryna Łapušynskaja.

Asnoŭnym koleram eksterjera škoły stanie bieły, ale fasad budzie vyhladać pa-roznamu ŭ rozny čas sutak z-za admysłovaha reljefnaha azdableńnia. Jana stvaraje cieni i hłybiniu ŭ zaležnaści ad umoŭ aśviatleńnia i punktu ahladu. Jašče na ŭzroŭni architekturnaha prajekta pradumali i transpartnaje złučeńnie — niepadalok ad uvachodu ŭ škołu budzie abstalavana haściavaja parkoŭka dla aŭtamabilaŭ baćkoŭ i prypynak hramadskaha transpartu. Niepasredna terytoryja navučalnaj ustanovy budzie całkam abharodžana. Uvohule ŭsio jak vy bačyli ŭ amierykanskich filmach pra najlepšyja škoły.

Pačatkovaja i siaredniaja škoły buduć znachodzicca ŭ roznych błokach budynka. Małyja i starejšyja chłopčyki i dziaŭčynki praktyčna nie buduć pierasiakacca. Ahulnymi ŭ ich buduć tolki spartyŭnaja i aktavaja zały, a taksama kafe-stałovaja. Darečy, aktavaja zała budzie «transformieram» i zmoža hnutka źmieńvajecca pad farmat mierapryjemstva, jakoje ŭ joj pravodzicca. Prosta na fasadach škoły raźmieściacca cytaty navukoŭcaŭ, myślaroŭ i biznesmienaŭ-vizijanieraŭ, jakija zaklikany natchniać vučniaŭ. Źjavicca i paŭnavartasny ŭnutrany dvoryk, dzie školniki zmohuć kamunikavać i pravodzić volny čas usie razam.

Mabyć, samaj śmiełaj i niezvyčajnaj asablivaściu škoły stanie ekspłuatavany dach. Dadzienaje rašeńnie ŭvasablajecca ŭpieršyniu ŭ Biełarusi. Vychady «na dach» płanujecca zrabić ź biblijateki i kampjutarnych kłasaŭ. «Školniki i tak zanadta šmat času pravodziać u zakrytych pamiaškańniach. Tamu my i vyrašyli vykarystoŭvać dach jak čytalnuju zału, a taksama dla taho, kab na paru chvilin adciahnucca ad manitora kampjutara i padychać śviežym pavietram», — tłumačać u kampanii «A-100 Deviełapmient».

Na pierapynku škoła zvyčajna hudzie, jak rastryvožany vulej. Tamu buduć stvorany admysłovyja «kutki cišyni» — dla taho, kab chłopčyki i dziaŭčynki mahli, naprykład, spakojna patelefanavać baćkam ci paŭtaryć chatniaje zadańnie.

Takim čynam, škołu płanujecca poŭnaściu adaptavać pad patreby školnikaŭ, stvaryŭšy dla ich kamfortny sučasny asiarodak dla vučoby. Naprykład, buduć stvorany — vy tolki ŭjavicie sabie! — śpiecyjalnyja zony adpačynku dla staršakłaśnikaŭ. My ŭ svaim dziacinstvie dumali, što dla hetaha dastatkova školnych kalidoraŭ…

Pamiatajecie, jak standartna vyhladaje viestybiul praktyčna luboj biełaruskaj škoły? «Budka» vachciora, raspranalni i trochi volnaj prastory. U novaj škole viestybiul stanie vialikim amfiteatram, dzie školniki mohuć hutaryć, hulać, paŭtarać ŭroki… Uvohule, zajmacca svaimi školnymi spravami ŭ zručnym dla siabie farmacie. Takoje my bačyli ŭ himnazii Orestad u Kapienhahienie, budynak jakoj byŭ pryznany «najlepšym budynkam Skandynavii».

Škoła stanie častkaj vialikaha kompleksu, jaki abjadnaje dźvie navučalnyja ŭstanovy (usiaho ŭ Novaj Baravoj budzie pabudavana 4 novyja škoły) i fizkulturna-azdaraŭlenčy kompleks. FAK zdaduć u ekspłuatacyi adnačasova ź pieršaj škołaj. Tam budzie abstalavany himnastyčnaja i trenažornaja zały, a taksama źjavicca paŭnavartasny 25-mietrovy basiejn. Usie try budynki buduć złučanyja vytančanymi šklanymi halerejami. Zrešty, karystacca pasłuhami FAK zmohuć nie tolki školniki, ale i darosłyja žychary Novaj Baravoj, ale ŭžo ŭ viačerni čas i za hrošy.

I samaje hałoŭnaje — stvaralniki chočuć pryŭnieści ŭ hetuju škołu duch svabody. Tamu ŭ afarmleńni škoły budzie šmat avijacyjnaj tematyki: na fasadach buduć vykananyja ilustracyi na temu historyi raźvićcia avijacyi i pavietrapłavańnia. «Bo tut byŭ raniej aeradrom. My chočam, kab historyja hetaha miesca i nazapašanaja pazityŭnaja enierhija palotaŭ zachavałasia», — raspaviadaje Kaciaryna Łapušynskaja.

«Škoła budučyni» ŭ Novaj Baravoj — adzin z samych (kali nie samy) niezvyčajnych i śmiełych prajektaŭ navučalnaj ustanovy ŭ našaj krainie. Dzieci — budučynia našaj krainy, i jany zasłuhoŭvajuć sučasnyja škoły jeŭrapiejskaha ŭzoru», — reziumuje Kaciaryna Łapušynskaja.

Kamientary10

Ciapier čytajuć

Na Minskim paŭmarafonie pamior 50‑hadovy biahun. Voś što viadoma pra Alaksieja Dašynieviča5

Na Minskim paŭmarafonie pamior 50‑hadovy biahun. Voś što viadoma pra Alaksieja Dašynieviča

Usie naviny →
Usie naviny

Uitkaf i Kušnier acanili sustreču ŭ Kijevie. Zialenski padaryŭ im futbołki z nadpisam «Kijivśkij riežim»6

Biełarusy adkryli ŭ Buenas-Ajresie kafe, dzie ceły dzień padajuć draniki9

26‑hadovaja dziaŭčyna pry abhonie vylecieła ŭ kiuviet i raźbiłasia naśmierć pad Oršaj7

Viadomuju jehipieckuju televiadučuju prysudzili da śmiarotnaha pakarańnia5

Kali dzicia prahulvaje ŭroki, baćkam mohuć dać štraf da 450 rubloŭ6

U babuli i dziaduli z Paleśsia 57 unukaŭ i 38 praŭnukaŭ6

«Ja tudy nie viarnusia nikoli»: Kavieryn pra Biełaruś51

Avijacyju čakajuć usio bolš haračyja i vietranyja časy — dla pasažyraŭ mała pryjemnaha

Adciskańni z tatam, uroki z mamaj. Jak žyvie i vučycca siamja Sieviaryncaŭ u Vilni7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Na Minskim paŭmarafonie pamior 50‑hadovy biahun. Voś što viadoma pra Alaksieja Dašynieviča5

Na Minskim paŭmarafonie pamior 50‑hadovy biahun. Voś što viadoma pra Alaksieja Dašynieviča

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić