Uradženka Rasii, deputatka Hujvik «zarezała» pieršy dvuchmoŭny zakon
Deputatka Pałaty pradstaŭnikoŭ, staršynia Tavarystva biełaruskaj movy Alena Anisim raskazała pra los pieršaha zakonaprajekta, jaki b moh być pryniaty adnačasova i pa-biełarusku, i pa-rusku.

Dahetul usie zakony prymalisia tolki na adnoj ź dziaržaŭnych movaŭ, pryčym tolki adzinki ź ich na biełaruskaj.
Deputatka namahałasia stvaryć u Pałacie pradstaŭnikoŭ jurydyčny precedent: padrychtavany pry jaje ŭdziele zakonaprajekt «Ab narmatyŭna-pravavych aktach» raspracoŭvaŭsia adrazu na dźviuch movach.
Pavodle jaje słovaŭ, u pryvatnych razmovach nichto z kalehaŭ nie vystupaŭ suprać takoj inicyjatyvy.
«Ja ź vialikimi spadziavańniami adasłała prajekt zakona ŭ parłamienckuju kamisiju pa zakanadaŭstvie, — raskazała Alena Anisim u razmovie z radyjo «Svaboda». — Adnak staršynia kamisii Natalla Hujvik paviedamiła mnie aficyjnym listom, što nie budzie dasyłać dakumienty ŭ Nacyjanalny centr zakanadaŭčych i pravavych daśledavańniaŭ dla atrymańnia jurydyčnaha zaklučeńnia. Jana spasyłajecca na adsutnaść miechanizma pryniaćcia zakonu adrazu na dźviuch movach. Vidać, kalehi zbajalisia ŭziać na siabie adkaznaść. A abminuć kamisiju ja nie mahu pavodle rehłamienta parłamienckaj pracy», — kaža staršynia Tavarystva biełaruskaj movy.
U vyniku praca spyniłasia.
«20 z hakam hadoŭ našy čynoŭniki pa linii ABSIE jeździli pa Jeŭropie, vyvučajučy, jak tam vyrašajuć padobnyja pytańni. Ja sama vyjazdžała ŭ Finlandyju jak pradstaŭnica TBM, dzie razam z deputatami vyvučała dośvied pryniaćcia zakonaŭ na niekalkich dziaržaŭnych movach adnačasova. A ŭ nas dahetul ničoha nia zroblena», — narakaje Anisim.
Chto takaja Natalla Hujvik, jakaja stała pieraškodaj dla pryniaćcia pieršaha zakona na dźviuch dziaržaŭnych movach?

Budučaja deputatka naradziłasia ŭ 1962 hodzie ŭ rasijskim horadzie Kiravie — za 900 km na paŭnočny ŭschod ad Maskvy. U Połack jana pierajechała tolki ŭ 1983 hodzie, a ź ciaham času stała sudździoj.
Jaje abrańnie ŭ Pałatu pradstaŭnikoŭ ŭ 2012 hodzie supravadžałasia skandałam. Daterminova i na miescy žycharstva nibyta prahałasavała bolš za 50% (!) udzielnikaŭ vybaraŭ.
Supiernikam Hujvik byŭ adyjozny žurnalist ANT Alaksiej Michalčanka — jak jość, tak jość. Jana dakarała supiernika, što toj nie maje vyšejšaj adukacyi.
Admietna, što sama jana skončyła Usiesajuzny jurydyčny zavočny instytut. Pryčym Hujvik, padajučy dakumienty ŭ vybarkam, pasprabavała prybrać słova «zavočny» z nazvy navučalnaj ustanovy.
U 2015 hodzie deputatka Hujvik prasłaviłasia tym, što atrymała ad kahości ŭ padarunak kala $20 tysiač. Hetyja źviestki trapili ŭ jaje aficyjnuju dekłaracyju.
Letaś Hujvik pieraabrałasia ŭ parłamient i stała staršynioj kamisii pa zakanadaŭstvie.

Jaje siamja — muž Michaił i dačka Volha Alaksandraŭna. Muž pa adukacyi fizik-piedahoh i ŭ dadatak padpałkoŭnik milicyi ŭ adstaŭcy. A dačka pracuje viadučaj śpiecyjalistkaj pa rekłamie na radyjo «Junistar».
Historyja ŭ EHU — heta histfak vašaj mary. Jeŭrapiejski dypłom z navučańniem na biełaruskaj movie pry intensiŭnym vyvučeńni anhlijskaj. I poŭnaja svaboda

Kamientary