Voŭk-adziniec ź Biełaviežskaj puščy pa mianušcy Rudy ŭvosień 2017 hoda byŭ paznačany ašyjnikam ź pieradatčykam, jaki dazvalaje sačyć za pieramiaščeńniami źviera.
Małady drapiežnik, pabadziaŭšysia pa puščy, u studzieni pakinuŭ jaje. Mahčyma, tamu što nie zmoh znajści sabie samku abo byŭ usturbavany palaŭničymi. A moža, voŭk uvohule byŭ nie miascovy, a prosta časova zabryŭ na terytoryju puščy?
U lubym razie, u studzieni Rudy pierapłyŭ raku Naraŭ i źbieh u Polšču. Za dva dni jon prajšoŭ 50 kiłamietraŭ. Urešcie Rudy asieŭ u lasach na ŭskrainie Mazavieckaha vajavodstva, na paŭdarozie da Varšavy.
U Polščy palavańnie na vaŭkoŭ zabaronienaje, tamu tam Rudy moža pačuvacca valniej.
Niadaŭna stała viadoma, što Rudy bolš nie adziniec.
Vučonyja ź mižnarodnaj asacyjacyi CEwolf, jakaja zajmajecca daśledavańniami hienietyki papulacyj vaŭkoŭ u Centralnaj Jeŭropie, znajšli łohava Rudoha.
Daśledčyk Maciej Šeŭčyk pabyvaŭ na miescach, ź jakich Rudy «dasyłaŭ» najbolš sihnałaŭ (a značyć, dzie jon pravodziŭ najbolej času).
Tut Maciej znajšoŭ niezavieršanaje voŭčaje łohava. A potym navoddal znajšoŭ jašče adno.
Jano znachodziłasia ŭsiaredzinie maleńkaha jałovaha zaraśniku, atočanaha vysokim i śvietłym sasnovym boram.
Vučony miarkuje, što tut, mahčyma, naradzilisia vaŭčaniaty, tamu što z hetaha miesca prychodziła najbolš sihnałaŭ u kancy krasavika i pačatku traŭnia.
U červieni i lipieni sihnały aktyŭna prychodzili ź inšaha miesca, dzie Maciej znajšoŭ jašče adno łohava.

Vakoł jaho husta raśli chvoi. Tut Maciej znajšoŭ šmat vaŭčynaha pamiotu, u tym liku takoha, jaki chutčej za ŭsio naležaŭ vaŭčaniatam. «Heta, vierahodna, miesca randevu vaŭkoŭ, — kaža Maciej. — Pobač ja ŭstalavaŭ kamieru, jakaja budzie sačyć za łohavam. Budziem spadziavacca, što nam paščaścić zapisać Rudoha i jaho zhraju».
Pakul dakładna nieviadoma, Rudy baćka vaŭčaniat ci inšy voŭk sa zhrai, da jakoj jon moh dałučycca. Adkaz daść hienietyčny analiz.
Usiaho ŭ Biełaviežskaj puščy ŭ listapadzie 2017 hoda GPS-ašyjnikami byli paznačanyja 5 vaŭkoŭ. Akramia Rudaha, za miažu źbieh jašče adzin samiec-adziniec — voŭk ź mianuškaj Michaś. Jon padaŭsia va Ukrainu.
Kamientary