Łaŭreatami Nobieleŭskaj premii pa fizicy 2018 hoda stali amierykaniec Artur Eškin, francuz Žerar Moaru i kanadka Dona Stryklend — za adkryćci ŭ halinie łaziernych technałohij.
Pry hetym Stryklend stała tolki treciaj žančynaj u historyi hetaj uznaharody. Papiaredni raz žančyna atrymlivała Nobiela pa fizicy 55 hadoŭ tamu.
Amierykanski fizik Eškin źjaŭlajecca adnym sa stvaralnikaŭ aptyčnaha pinceta, jaki paśpiachova ŭžyvaŭsia ŭ daśledavańniach bijałahičnych sistem. Francuzski vučony Muru i kanadskaja fizik Stryklend prapanavali ŭzmacnieńnie čyrpiravanych impulsaŭ, jakoje dazvalaje atrymlivać łaziernyja impulsy vysokaj mahutnaści.
Aficyjnaja cyrymonija ŭručeńnia premii adbudziecca 10 śniežnia (dzień śmierci Alfreda Nobiela) u Stakholmie. Ŭznaharodu łaŭreatam pieradaść karol Šviecyi Karł XVI Hustaŭ. Suma hrašovaha ŭznaharodžańnia u 2018 hodzie składzie prykładna adzin miljon dalaraŭ na ŭsich łaŭreataŭ premii pa fizicy. Pałovu premii atrymaje Aškin, astatniaje ŭznaharodžańnie padzielać Muru i Stryklend.
BREAKING NEWS⁰The Royal Swedish Academy of Sciences has decided to award the #NobelPrize in Physics 2018 “for groundbreaking inventions in the field of laser physics” with one half to Arthur Ashkin and the other half jointly to Gérard Mourou and Donna Strickland. pic.twitter.com/PK08SnUslK
— The Nobel Prize (@NobelPrize) 2 oktiabria 2018 h.
U sieradu budzie nazvana imia łaŭreata pa chimii.
Kamientary