Pra heta jon zajaviŭ siońnia na sustrečy napiaredadni 100-hodździa biełaruskaj dypłamatyčnaj słužby, na jakoj prysutničali ministry zamiežnych spraŭ, što ŭ rozny čas uznačalvali MZS, piša BiełTA
«Apošnim časam nas pačali paprakać, što my zapraŭlajem tanki (ŭkrainskija) dyzielnym palivam. Ja daručyŭ razabracca, jakoje tam dyzielnaje paliva. Kali mnie dałažyli (ja tolki što daviedku druhi raz pračytaŭ), tam ža ŭsio dyzielnaje paliva rasijskaje. I rasijanie pastaŭlajuć, pastajanna naroščvajučy abjomy hetych pastavak — bienzinaŭ i dyzielnaha paliva — va Ukrainu. Dyk jak ža tak? My vajujem z Ukrainaj ci Rasija? I chto zapraŭlaje hetyja tanki? A našy abjomy źmianšajucca. Nas prosta vyšturchoŭvajuć z ŭkrainskaha rynku. I nie tolki pa naftapraduktach. A taksama pa ŭhnajeńniach i inšych pazicyjach. Idzie kankurencyja. A nas pačynajuć u hetym paprakać», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.
Alaksandr Łukašenka taksama adkazaŭ na paproki ab tym, što z Ukrainy praź Biełaruś nibyta iduć sankcyjnyja tavary. Jon padkreśliŭ, što heta mizernyja abjomy, i ŭ lubym vypadku havorka idzie pra zmykańnie ŭkrainskich i rasijskich pastaŭščykoŭ pry zastupnictvie mytni i inšych słužbaŭ Rasijskaj Fiederacyi. «Biełarusami i nie pachnie tam. Kali biełarusy i patrebnyja, to niejkuju pryvatnuju strukturu mohuć padciahnuć da hetaha, kab padkazali, jak lepš prajechać pa Biełarusi», — adznačyŭ jon.
Akramia taho, jon raspavioŭ, što jamu pastajanna dakładvajuć ab masiravanym prytoku zbroi z Ukrainy. «I što samaje strašnaje (nas rasijanie časam paprakajuć: voś, u vas tam praź miažu …), praz rasijskuju miažu (z Ukrainaj) iduć, a potym da nas zachodziać praz adkrytuju biełaruska-rasijskuju miažu, - raskazaŭ kiraŭnik dziaržavy. - Zrazumieła, heta kamuści treba. Prosta tak ža vazić nie buduć z ryzykaj. jano kamuści tut treba. I my ŭžo ŭbačyli, kamu jano treba było».
Kamientary