Navukoŭcy: pa Marsie ŭ staražytnaści prajšłosia mieha-cunami

Kratar Łamanosaŭ u paŭnočnym paŭšarji Marsa, mahčyma, uźnik u vyniku padzieńnia na pavierchniu Čyrvonaj płaniety bujnoha niabiesnaha cieła. Jano vyklikała najmahutnaje cunami ŭ paŭnočnym akijanie, što isnavaŭ 3 młrd hadoŭ tamu na Marsie.
Takuju hipotezu vysunuła mižnarodnaja hrupa navukoŭcaŭ, daśledujučy 120-kiłamietrovy kratar, nazvany ŭ 1973 hodzie ŭ honar rasijskaha vučonaha Michaiła Łamanosava, piša TASS.
Pamiery kratara śviedčać, što niabiesnaje cieła, jakoje ŭpała na Mars, było vielmi bujnym, paraŭnalnym pa pamierach z 10-kiłamietrovym asteroidam, što ŭpaŭ na Ziamlu 66 młn hadoŭ tamu i staŭ pryčynaj masavaha vymirańnia dynazaŭraŭ.
Napaminam pra daŭniuju katastrofu na Marsie stali zapadziny, jakija nahadvajuć tyja ŭtvareńni, jakija ŭźnikajuć na Ziamli paśla cunami.
Viek kratara adpaviadaje vieku zapadzin, jakija ŭtvarylisia paśla cunami. Pamiery kratara adpaviadajuć raźlikam, pry jakich aceńvalisia nastupstvy padzieńnia niabiesnaha cieła ŭ niehłyboki salony akijan. Akramia taho, u kratara razburanaja častka hrebnia, što taksama moža śviedčyć pra ŭździejańnie mahutnaj chvali.
Kamientary