Pieršuju vakcynu suprać karanavirusa prateściravali ŭ ZŠA ŭ paniadziełak, 16 sakavika, piša bbc.com.
Jaje ŭviali 45 zdarovym dobraachvotnikam u navukova-daśledčym centry Kaiser Permanente ŭ Sietle.
Heta pieršy test na čałavieku, padčas jakoha, kab paskoryć praces, abminuli zvyčajnuju ŭ takich vyprabavańniach stadyju — pravierku, što vakcyna moža vyklikać imunnuju reakcyju ŭ žyvioł.
U toj ža čas bijatechnałahičnaja kampanija Moderna Therapeutics, jakaja raspracavała vakcynu, śćviardžaje, što praces vytvorčaści vakcyny byŭ vyprabavany i pravierany.
«Hetaja vakcyna vykarystoŭvaje dastupnyja technałohii. Jana była vyrablena pa samych vysokich standartach, vykarystoŭvajučy biaśpiečnyja dla čałavieka elemienty. Za tymi, chto ŭdzielničaje ŭ vyprabavańni, buduć vielmi ŭvažliva nazirać», — kaža doktar Džon Trehoninh, ekśpiert pa infiekcyjnych zachvorvańniach ź Impierskaha kaledža ŭ Łondanie.
Typovyja supraćvirusnyja vakcyny — naprykład, suprać adzioru — vyrablajucca z asłablenaha albo źniščanaha virusa.
Ale vakcyna mRNK-1273 nie była zroblenaja ź virusa, jaki vyklikaje Covid-19.
Zamiest hetaha jana źmiaščaje karotki siehmient hienietyčnaha koda, skapijavanaha ź virusa, jaki navukoŭcy zmahli ŭznavić u łabaratoryi.
Navukoŭcy spadziajucca, što heta dapamoža imunnaj sistemie arhanizma zmahacca z realnaj infiekcyjaj.
Vałanciory atrymajuć roznyja dozy ekśpierymientalnaj vakcyny praź dźvie injekcyi ź intervałam 28 dzion u pieradplečča.
Ale navat kali hetyja pieršapačatkovyja vyprabavańni projduć dobra, moža spatrebicca da 18 miesiacaŭ, kab patencyjalnaja vakcyna stała dastupnaj.
Kamientary