Śviet

Ukraina raźličvaje na jeŭrapiejskija inviestycyi ŭ vytvorčaść vadarodu

U ES usio čaściej abmiarkoŭvajucca mahčymaści vytvorčaści vadarodu dla pierachodu da «zialonaj» enierhietyki. Na inviestycyi moža raźličvać i Ukraina.

Fota Deutsche Welle

Ukrainskaja hazatranspartnaja sistema moža apynucca ŭ kryzisie, bo ZŠA i Hiermanija damovilisia ab zaviaršeńni budaŭnictva «Paŭnočnaha patoku — 2», što dazvolić Rasii abychodzicca biez tranzitu hazu praz Ukrainu. Termin kantrakta pamiž Maskvoj i Kijevam skončycca ŭ 2024 hodzie. Adnak dziakujučy refarmavańniu enierhietyčnaha siektara ŭ ES dla Ukrainy adkryvajucca novyja mahčymaści.

U 2020 hodzie ES prezientavaŭ vadarodnuju stratehiju, nakiravanuju na šyrokaje vykarystańnie «zialonaha» vadarodu. Kab być «zialonym», vadarod musić vyrablacca za košt adnaŭlalnych krynic enierhii. Ahułam jeŭrapiejcy płanujuć inviestavać u hetu halinu ad 180 da 479 miljardaŭ jeŭra da 2050 hoda. Heta moža dapamahčy jeŭrapiejskim krainam dasiahnuć klimatyčnaj niejtralnaści — kali vykidy parnikovych hazaŭ u atmaśfieru nie pieravyšajuć abjomu, što pahłynaje ekasistema.

Adzin z klučavych partnioraŭ hetych płanaŭ ES — Ukrajina. Jeŭropa raźličvaje, što va Ukrainie da 2030 hoda pabudujuć da 10 hihavat mahutnaściaŭ dla vytvorčaści «zialonaha» vadarodu, piša Deutsche Welle.

Letaś Hiermanija i Ukrajina padpisali pahadnieńnie ab enierhietyčnym partniorstvie, adnym z elemientaŭ jakoha źjaŭlajecca raźvićcio vadarodnaj enierhietyki. Heta značyć, što Ukrajina moža atrymać častku z 2,8 miljarda inviestycyj, jakija Hiermanija płanuje vyłučać na vadarodnyja prajekty za miažoj.

Takaja zacikaŭlenaść va Ukrainie tłumačycca najaŭnaściu hazatranspartnaj sistemy, jakuju možna vykarystoŭvać dla transparciroŭki vadarodu. Adnak dla taho, kab zamianić haz na vadarod spatrebiacca niemałyja srodki, bo vadarod vyklikaje chutkuju karoziju mietału. Tamu truby nieabchodna abšyvać znutry kievłaram, što budzie kaštavać miljardy dalaraŭ.

Pa słovach ekśpiertaŭ, transparciroŭku vadarodu možna ździajśniać i bieź pieraabstalavańnia, kali pieramiašać vadarod z hazam. Daśledavańni pakazvajuć, što takim čynam možna transpartavać da 20 adsotkaŭ vadarodu. Adnak dla hetaha varyjanta patrabujecca bolš daśledavańniaŭ i sinchranizacyja stratehij krain ES.

Ź inšaha boku, užo ciapier niekatoryja kampanii naładžvajuć vytvorčaść «zialonaha» vadarodu va Ukrainie. Naprykład, stvoranaja ŭ červieni 2020 kampanija «Vadarod Ukrainy». Mahčymaść raźvivać vytvorčaść «zialonaha» vadarodu razhladaje taksama kampanija DTEK.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Razahnać darmajedaŭ! Addać ludziam ziamlu!» Traktaryst z Chojnikaŭ, jaki ciapier žyvie ŭ Łatvii, paraŭnaŭ sielskuju haspadarku tam i ŭ nas11

«Razahnać darmajedaŭ! Addać ludziam ziamlu!» Traktaryst z Chojnikaŭ, jaki ciapier žyvie ŭ Łatvii, paraŭnaŭ sielskuju haspadarku tam i ŭ nas

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi značna skaraciłasia kolkaść abortaŭ

Supraćbunkiernaja bomba ZŠA: što pra jaje viadoma i ci sapraŭdy jana moža razburyć jadziernyja bunkiery Irana?2

Rabota biełaruskaha kampazitara stała albomam tydnia ŭ Aŭstralii2

Ministr adukacyi pryznaŭ za baćkami prava kuplać školnuju formu dzie zaŭhodna1

U sabaki, zakapanaha žyŭcom u lesie pad Śvietłahorskam, abjaviłasia haspadynia1

Paśla adchileńnia Iranam ultymatumu Trampa ZŠA pasyłajuć na Blizki Uschod treci avijanosiec3

Łukašysty sprabujuć dabicca vydačy im biełarusaŭ praź Interpał, paznačajučy niepalityčnyja artykuły4

U Iranie amal całkam adklučyli internet1

Błohierka paraiła, jak nabyvać macarełu tańniej. Łajfchak acanili nie ŭsie1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Razahnać darmajedaŭ! Addać ludziam ziamlu!» Traktaryst z Chojnikaŭ, jaki ciapier žyvie ŭ Łatvii, paraŭnaŭ sielskuju haspadarku tam i ŭ nas11

«Razahnać darmajedaŭ! Addać ludziam ziamlu!» Traktaryst z Chojnikaŭ, jaki ciapier žyvie ŭ Łatvii, paraŭnaŭ sielskuju haspadarku tam i ŭ nas

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić