Jarasłaŭ Hrycak: Takoje hramadstva, jak ciapier va Ukrainie, niemahčyma pieramahčy
Viadomy ŭkrainski historyk, prafiesar Jarasłaŭ Hrycak pryniaŭ udzieł u vebinary «Fienomien vajny» Biźnies-škoły i Centra lidarstva Ukrainskaha katalickaha ŭniviersiteta. Na sajcie zbruc.eu pierakazali asnoŭnyja tezisy navukoŭca, jakija ŭjaŭlajuć cikavaść i dla nas.

Pačynajučy z kanca Druhoj suśvietnaj vajny było kala sta bujnych uzbrojenych kanfliktaŭ, jakija padpadajuć pad vyznačeńnie vajny. Usie jany ŭ asnoŭnym adbyvalisia ŭ Azii i Afrycy. Statystyka pakazvaje, što redka kali ŭ hetych vojnach vajskoŭcy viali vajnu tolki z vajskoŭcami. Pieravažna bajavyja dziejańni zakranali taksama miascovaje nasielnictva. Adnak usie hetyja vojny skončylisia parazaj dziaržavy-ahresara. Adsiul vynikaje dziŭnaja i adnačasova paradaksalnaja vysnova: čym sučaśniejšyja i mahutniejšyja vojski akupantaŭ, tym bolš jany schilnyja razburacca pad ciskam ułasnaj vahi.
Čamu ŭźnikajuć vajny?
Pryčyny pačatku vajny roznyja. Možacie zajści na sajt Quora, uvieści ŭ pošuku «what causes the war» (što ciahnie za saboj vajnu) — i vy ŭbačycie samyja dziŭnyja padstavy, siarod jakich adrezanaje vucha, straus emu abo viadomaja futbolnaja vajna pamiž Salvadoram i Handurasam.
Kali hetyja pryčyny abahulnić, to, z punktu hledžańnia navukoŭcaŭ, jość dva supraćlehłyja pohlady:
— Čałaviečaja pryroda sama pa sabie źjaŭlajecca dobraj, tamu vajna — heta niešta pazačałaviečaje, to-bok jana sparodžanaja źniešnimi abstavinami. Čaściej za ŭsio hetymi abstavinami źjaŭlajecca majomaść. Jak tolki źjaŭlajecca toje, za što možna zmahacca, — hetaha nie paźbiehnuć (pavodle Žana-Žaka Ruso).
— Druhi tezis, blizki da biblejskaha, kaža ab tym, što čałaviečaja pryroda źjaŭlajecca zhoršanaj. Zdolnaść da hvałtu zakładzienaja ŭ ludziach, a tamu kab paźbiehnuć vajny, nam treba rabić sabie źniešnija pieraškody, kab strymlivać hetuju čałaviečuju pryrodu (pavodle Tomasa Hobsa).
Čym bolš hramadstva raźvivałasia — tym bolš dziŭnyja rabilisia pryčyny dla varažniečy
Univiersalnaj formułaj vojnaŭ da najnoŭšych časoŭ XIX stahodździa było atrymańnie kantrolu nad peŭnaj terytoryjaj, kab źbirać ź jaje rentu (dachod ad ułasnaści) i dzialić pamiž saboj. U asnoŭnym vojny byli łakalnymi i vielmi darahimi, a tamu vajavali tolki tyja, chto mieŭ vialikija srodki, kab nazapašvać zbroju i ŭtrymlivać vojska.
Užo ŭ XIX stahodździ adbyvajecca kałasalnaja źmiena. Ludzi pierastajuć vajavać za materyjalnyja kaštoŭnaści, na źmienu im prychodziać idei. Takoj źmienie spryjała Francuzskaja revalucyja, paśla jakoj zaćvierdziłasia inšaje bačańnie vajny. Z tych časoŭ usie mieli prava i navat abaviazak abaraniać Radzimu. Tak vajno stali masavymi i vialisia na padstavie peŭnych revalucyjnych idej.
Na žal, jak pakazvaje historyja, vajna niepaźbiežnaja. Tamu aktualnym dahetul zastajecca praviła, jakoje sfarmavali staražytnyja rymlanie: «Chočaš miru — rychtujsia da vajny». My pavinny razumieć, što śviet źjaŭlajecca vielmi chistkim i nikoli nie budzie aŭtamatyčnym.
Isnujuć sumlennyja vojny?
Kancepcyja sumlennaj vajny ŭźnikaje ŭ chryścijanskaj dumcy. Pieršym hetuju ideju padaje Śviaty Aŭhuścin.
Isnuje niekalki kryteryjaŭ sumlennaj vajny:
— Vajna z metaj abarony
— Vajna — apošni mahčymy srodak, kali vyčarpanyja inšyja
— Viadzieńnie bajavych dziejańniaŭ pavinna być abvieščana adkryta
— Achviary, jakija płanujucca na vajnie, pavinny być suadnosnymi ź jaje vynikami. Sumlennaja vajna vyklučaje humanitarnuju katastrofu
— Vyrazny padzieł na vajskovych i cyvilnych. Pakuty apošnich pavinny być maksimalna abmiežavanyja
— Supiernika, paciarpiełaha paražeńnie, nie źniščajuć i nie źnievažajuć jaho hodnaść.
Na žal, u historyi niama prykładaŭ, dzie b hetyja kryteryi ŭdała realizoŭvalisia. Tamu isnuje mierkavańnie, što sumlennaja vajna — heta idealny typ vajny. Adnak lepšym ličać bok, jaki moža hetyja kryteryi maksimalna vykanać.
Kali hladzieć na sučasnuju vajnu Rasii suprać Ukrainy, to rasijski nastup nie adpaviadaje ni adnamu ź pieraličanych punktaŭ.
Ci źjaŭlajucca dziejańni Rasiei aktam hienacydu ŭkrainskaha naroda?
Pucinskaja ahresija va Ukrainie padpadaje pad kancepcyju hienacydu, bo jon imkniecca źniščyć ukrainskuju dziaržavu. Vidavočna, što Pucin nie stavić svajoj metaj źniščyć usich ukraincaŭ, tamu što heta niemahčyma — dy i, u rešcie rešt, nie treba. Jon imkniecca pieratvaryć ukraincaŭ z nacyi ŭ etničnuju hrupu, zabraŭšy ŭ ich kulturnyja pravy, a razam z tym prava mieć ułasnuju dziaržavu. Bo ličyć, što Ukrainy jak takoj nie isnuje, a ruskija i ŭkraincy źjaŭlajucca adnoj nacyjaj. Ułasna heta Pucin sprabuje dakazać vajennymi srodkami, što ŭžo maje prykmiety hienacydnaha charaktaru.
Rola cyvilnaha nasielnictva ŭ vajnie
Pačynajučy z kanca Druhoj suśvietnaj vajny vojny ŭ asnoŭnym vialisia nie tolki z vajskoŭcami, ale i ź miascovym nasielnictvam. Adnak usie jany skončylisia parazaj dziaržavy-ahresara.
«Samym śviežym» prykładam źjaŭlajucca taliby ŭ Afhanistanie — niemahčyma padnačalić nasielnictva, jakoje matyvavanaje.
Što tyčycca sučasnaści, to ŭsie kažuć pra toje, što ŭ horšym vypadku Pucin moža vyjhrać vajnu va Ukrainie, ale tady jon usio roŭna prajhraje z-za taho, što nie maje mahčymaściaŭ dla akupacyi.
U sučasnaj historyi niama nivodnaha vypadku, jaki b śviedčyŭ pra ŭdała realizavanuju akupacyju. Tamu rola cyvilnaha nasielnictva ŭ sučasnych vojnach važnaja, bo tady ludzi pierastajuć być prosta abjektam.
U toj momant, kali nasielnictva stanovicca subjektam, užo nie maje značeńnia, jakija technałohii suprać ich užyvajuć. Taki pierachod nasielnictva ad abjekta da subjekta prasočvajem va Ukrainie. Ciapier u nas zmahajecca ŭsio nasielnictva, a nie tolki vojska — takoje hramadstva niemahčyma pieramahčy.
Sajuźniki ŭ vajnie
U pytańni pieramohi ci parazy hulaje rolu nie stolki patencyjał samoha hramadstva (choć jon taksama važny), jak pryznańnie jaho lehitymnaści ŭ śviecie. Biada ukraincaŭ u XX stahodździ zaklučałasia ŭ adnoj pryčynie — drennaj hieapalitycy. Abstaviny stavili nas tak, što my zaŭsiody traplali ŭ «łahier» prajhraŭšaha vajnu.
Tamu hałoŭnaj z pryčyn parazaŭ ŭkrainskaha ruchu ŭ XX st. była hieapalityčnaja izalacyja, jakaja praciahvałasia da raspadu Savieckaha Sajuza. U 1991 hodzie, kali raspadaŭsia Sajuz, va Ukrainu pryjazdžała Marharet Tetčer, premjer-ministr Vialikabrytanii, i prezident ZŠA Džordž Buš (starejšy). Abodva paŭtarali, što Ukraina nie pavinna adździalacca ad Savieckaha Sajuza. Umoŭna kažučy, niezaležnaj Ukrainy tady nie chacieli.
Źmiena adbyłasia ŭ apošnija hady dziakujučy Budapiešckamu miemarandumu — jak by my jaho ni krytykavali, ale jon vyvieŭ Ukrainu ź mižnarodnaj izalacyi. Adnak, biassprečna, samaja vialikaja źmiena adbyłasia ŭ 2022 hodzie, kali ŭkraincy narešcie atrymali hieapalityčnaha sajuźnika — Zachodniuju Jeŭropu.
My možam dyskutavać pra toje, nakolki hety sajuźnik nam dapamahaje, ale my pavinny taksama razumieć, što źmianiŭsia chod hulni. Ukraina ciapier abaraniajecca suprać Rasii i ŭžo nie znachodzicca ŭ izalacyi, jak u XX stahodździ. Naš vorah u izalacyi — i heta nadzvyčaj radykalnaja źmiena. Tamu liču, što my majem zaraz unikalny momant.
Mnohija ekśpierty śćviardžajuć, što kali idzie havorka pra Zachad, to jaho niama jak adzinaha cełaha, jano razdroblena. Mienavita na heta i raźličvaŭ Pucin. Kali jon pačynaŭ vajnu va Ukrainie jašče ŭ 2014 hodzie, to ličyŭ, što ŭsio projdzie pa scenaryi vajny ŭ Hruzii. Bo tady Zachad jaho ahresiju suprać Hruzii maŭkliva prahłynuŭ. Tamu, idučy vajnoj na Ukrainu, Pucin hetak ža raźličvaŭ, što ŭkraincy nie buduć mieć padtrymki. Ale ŭ vypadku vajny suprać Ukrainy źjaviłasia voś Vašynhton — Brusiel i Łondan.
Try najbujniejšyja aktary śvietu siońnia vystupajuć u adzin hołas — u našu padtrymku. My ŭpieršyniu atrymali šaniec ad suśvietnych lidaraŭ. I niahledziačy na toje, što ŭ nas katastrofa, pavinny ŭžo ciapier kavać z hetaha mahčymaść, jakoj možna budzie skarystacca.
Kamientary