Hramadstva2929

Biełaruski Trocki

Pra Alaksandra Kosinca piša ŭ svaim prajekcie «Palitbiuro‑2009» Alaksandr Fiaduta

Pra Alaksandra Kosinca piša ŭ svaim prajekcie «Palitbiuro‑2009» Alaksandr Fiaduta

U kožnym składzie palitbiuro (realnaha, a nie takoha, jak naša) abaviazkova znachodziŭsia levy albo pravy ŭkłanist, suprać jakoha ŭsie zmahalisia jak tolki mahli. I, pakolki ŭsie zmahalisia z adnym, to raniej ci paźniej jaho vyciskali pa‑za miežy stalicy. Tak u svoj čas vycisnuli Anatolija Tozika. Tak, užo na pamiaci ciapierašniaha pakaleńnia analitykaŭ, što na chadu zabyvajuć nie toje što pra Tozika — pra Šejmana! — adpravili ŭ Viciebsk Alaksandra Kosinca.

Miedycynskaje śviaciła

Da taho jak ulapacca ŭ palityku, Alaksandr Kosiniec zrabiŭ vielmi paśpiachovuju karjeru miedyka. U 1982 hodzie jon atrymaŭ dypłom ab zakančeńni Viciebskaha miedycynskaha instytuta, a ŭžo praz dvanaccać hadoŭ byŭ doktaram miedycynskich navuk, a jašče praz hod — prafiesaram. Było Alaksandru Mikałajeviču na hety momant usiaho 37 hadoŭ. Dla luboha navukoŭca atrymać doktarskuju stupień ŭ hetym uzroście hanarova, a ŭžo dla lekara — tym bolš.

Jon byŭ maładym, enierhičnym, prahnym da słavy i vielmi pracazdolnym. Pra takich havorać: «U jaho mator u zadnicy». Nie viedaju, u jakim mienavita miescy ŭ maładoha prafiesara byŭ mator, ale ŭžo ŭ 1997 hodzie jon uznačaliŭ svaju alma mater u statusie rektara. I — całkam zasłužana. Jon byŭ aŭtaram sta drukavanych prac, ź ich — niekalki manahrafij. Pryčym manahrafij prafiesijnych — heta ž nie ekanamičnyja pracy nakštałt «Dla błaha sovietskoho čiełovieka» (Mn., 1980, u saaŭt.) albo «Opyt raboty komsomolskich orhanizacij po privlečieniju mołodieži k boŕbie za povyšienije effiektivnosti proizvodstva» (Mn., 1981). Z takimi pracami ŭ našaj krainie navat da ministerskaha partfiela možna dasłužycca. A ŭ Alaksandra Mikałajeviča knihi byli całkam vartyja ŭvahi prafiesijanałaŭ — skažam, «Počiečno‑kletočnyj rak» (Viciebsk, 2002) albo «Protieinazy i ich inhibitory v hnojnoj chirurhii i onkołohii» (Viciebsk, 2003). A što ŭ saaŭtarstvie, dyk miedycyna — sprava vielmi navat kalektyŭnaja.

Nieviadoma, jak vysoka padniaŭsia b Alaksandr Kosiniec u prafiesijnaj dziejnaści. I nieviadoma taksama, chto i kali źviarnuŭ uvahu prezidenta na maładoha i pierśpiektyŭnaha rektara. Ale ŭ 2005 hodzie jon byŭ pryznačany vice‑premjeram pa sacyjalnych pytańniach.

Admarozak va ŭradzie

Heta byŭ nieimavierny ŭźlot. Kruciej (my nie biarem usienarodna abiranych asobaŭ) byŭ tolki ŭźlot Viktara Hančara ŭ 1994 hodzie. Ale, ułasna kažučy, Hančar hetuju samuju pasadu i zajmaŭ paśla vybaraŭ pieršaha prezidenta krainy. I paraŭnoŭvać hetych dvuch vice‑premjeraŭ my nie biaremsia — skažam tolki, što, jak i Hančar, Kosiniec staŭ va ŭradzie «biełaj varonaj».

Sprava nie ŭ navukovaj stupieni. U nas i Vasil Dałhaloŭ u kandydatach chodzić, i Siarhiej Sidorski — doktar navuk. Sprava ŭ stupieni «admarožanaści».

Nie lubić u nas ułada słova «admarozak». Siońnia — nie lubić. A voś u 1994 hodzie Alaksandr Łukašenka abapiraŭsia mienavita na «admarozkaŭ». Na tych, chto, pavodle jahonych ža słovaŭ, «adviazaŭsia — i pajšoŭ pracavać!» Jany jamu i podpisy źbirali, i ŭlotki raskidvali. Za ideju.

Voś Kosiniec apynuŭsia ŭ 2005 hodzie va ŭradzie ŭ roli takoha «admarozka». Tolki jon nie ŭlotki raskidvaŭ, jon staŭ na piaredni, prabačcie za pafas, fłanh baraćby. Mienavita Alaksandru Mikałajeviču my abaviazanyja tym, što miedycyna jak halina, jakaja abapirajecca na navukovyja viedy i realny praktyčny dośvied, u Biełarusi ŭsio jašče isnuje…

(...)

Alaksandr Fiaduta

Całkam čytajcie artykuł u śviežym numary «Našaj Nivy». «NN» źjaŭlajecca ŭ kijoskach «Biełsajuzdruku» ŭ Minsku ŭ sieradu ad abiedu, u rehijonach — ad čaćviarha ranku.

A najlepš — padpisvajciesia!

Raniej u prajekcie «Palitbiuro-2009»:
Ministr zamiežnaha handlu: Siarhiej Martynaŭ
Zadačka z adnym nieviadomym: Leanid Anfimaŭ
Kłasik uradavaj dumki: Michaił Miaśnikovič
Čałaviek bieź jakaściaŭ: Zianon Łomać
Baćka chryščonaha syna: Andrej Kabiakoŭ
Kandydat na ŭsie vakansii. Uładzimir Siamaška.
Budaŭnik u banku. Piotr Prakapovič.
Čałaviek-nievidzimka. Siarhiej Tkačoŭ
Hienierał mirnaha času: Jury Žadobin
Rusałka ŭ abłokach: Natalla Piatkievič.
Novy tvar: Uładzimir Makiej

Kamientary29

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI9

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski i Tramp źbirajucca abmierkavać pastaŭki amierykanskaj zbroi va Ukrainu

Rasijski letni nastup: jak źmianiłasia situacyja va Ukrainie za miesiac u červieni1

Nieviadomyja nazyvajucca žurnalistami žoŭtaj presy i pišuć biełarusam z prapanovaj ustupić u kamandu Siarhieja Cichanoŭskaha16

Stała viadoma pra vyzvaleńnie pres-sakratara A1 Mikałaja Bredzieleva6

Na froncie zahinuŭ namieśnik hałoŭnakamandujučaha VMF Rasii 6

Zaŭtra stanie chaładniej, a ź niadzieli znoŭ horača11

U Pałtavie pakazali nastupstvy ŭdaru pa horadzie

Dźmitryja Łukašenki nie było z baćkam i bratami na adznačeńni 3 Lipienia34

Forvard zbornaj Partuhalii i «Livierpula» Dyjohu Žota zahinuŭ u aŭtakatastrofie praź niekalki dzion paśla svajho viasiella1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI9

Čakajecca novy raŭnd pieramovaŭ miž Biełaruśsiu i ZŠA — litoŭski ŚMI

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić