Hutarka z vajskovym analitykam Alaksandram Alesinym.
Hutarka z vajskovym analitykam Alaksandram Alesinym.
— Davajcie pahavorym pra biełaruskuju armiju. Ci patrebna ŭvohule Biełarusi armija? Vy nie ličycie, što abaviazkovaja słužba — heta niepatrebny saviecki rudymient? U savieckija časy my byli vializnaj krainaj i nam byŭ patrebny kožny, chto choć niejak byŭ prydatny, kab zrabić vializnuju armiju. A ciapier my — maleńkaja kraina i realna nijakaja armija nie vyratuje nas ad realnaj pahrozy…
— Armija źjaŭlajecca abaviazkovym atrybutam luboj samastojnaj dziaržavy. Šmat jakija krainy, navat tyja, jakim nie pahražaje vajennaja pahroza, usio adno ŭ tym ci inšym vyhladzie majuć armiju. Možna pa palcach pieraličyć dziaržavy, u jakich niama armii, jakija spadziajucca tolki na susiedziaŭ u vypadku čaho (Isłandyja, Kosta-Ryka i h.d.). Navat u niejtralnaj Šviejcaryi jość vielmi surjoznaja, dobraja armija.
— Kolki čałaviek ahułam słužyć u biełaruskaj armii?
— Biełaruskaja armija źjaŭlajecca spadkajemcam biełaruskaj vajskovaj akruhi. Hetaja akruha była samaj vialikaj u Savieckim Sajuzie. Tut źmiaščałasia 240 tysiač vajskoŭcaŭ. I pavodle kolkaści sałdat na adnaho žychara Biełarusi naležaŭ rekord — nie tolki ŭ Savieckim Sajuzie, a moža navat u Jeŭropie i śviecie. Tut taksama źmiaščałasia i jadziernaja zbroja, i vialikaja kolkaść tankaŭ.
Paśla nabyćcia niezaležnaści paŭstała pytańnie, što z usim hetym rabić. Pierš za ŭsio, heta było vialikaje sacyjalnaje pytańnie — treba było adaptavać vajskoŭcaŭ da mirnaha žyćcia. I tut treba skazać, što vajennaje kiraŭnictva Biełarusi pravodziła ćviarozuju palityku, jany ničoha nie buryli, nie łamali i vielmi akuratna pastupili z armijaj.
Pavodle damovy, Biełarusi dazvalałasia mieć 100 tysiač sałdat. U nas na toj čas było ŭ 2,5 razy bolš. Spačatku atrymałasia skaracić armiju da 80 tysiač čałaviek.
A ciapier u nas 65 tysiač čałaviek. Ciapier biełaruskaja armija — heta vielmi nievialikaja armija.
Mahčyma, buduć jašče skaračeńni, jość takija prapanovy. Była skaročanaja i vialikaja kolkaść uzbrajeńniaŭ. Na momant atrymańnia niezaležnaści na terytoryi Biełarusi źmiaščałasia amal 4 tysiačy tankaŭ, bolš za 4 tysiačy broniemašyn, 427 bajavych samalotaŭ i 220 udarnych viertalotaŭ. Nam dazvalałasia mieć 100 tysiač sałdat, 1800 tankaŭ, 2600 broniemašyn, 1615 harmataŭ, 260 samalotaŭ i 80 viertalotaŭ. Hetyja kvoty nam kaliści dastalisia ŭ spadčynu ad Savieckaha Sajuza. I pavodle kolkaści tankaŭ, broniemašyn i harmat na 1000 vajskoŭcaŭ, Biełaruś siońnia zajmaje pieršaje miesca ŭ Jeŭropie. To bok, kali sałdataŭ u nas niašmat, to ŭzbrajeńniaŭ vielmi šmat. Biełaruś pradstaŭlaje davoli značnuju vajennuju moc pavodle maštabaŭ našaha rehijonu. Varta taksama adznačyć, što ŭ našaha narodu nie było nieprymańnia armii, staŭleńnia jak da akupantaŭ.
— Nu, u nas, mahčyma, varožaha staŭleńnia niama. Ale ŭsio adno moładź, asabliva z vyšejšaj adukacyjaj, nie śpiašajecca iści słužyć u armiju, šmat chto choča «adkasić»…
—
Nasamreč u Biełarusi pryzyvajuć u armiju ŭsiaho adnaho z vaśmi, prydatnych pa zdaroŭi i razumovych zdolnaściach. Taksama isnuje masa adterminovak
— na zakančeńnie adukacyi, akramia taho, kali čałavieka nielha adłučyć ad pracy, jość taki instytut, jak słužba ŭ reziervie, to bok, na praciahu šerahu hadoŭ jaho vyklikajuć na zbory, jon nabiraje, tak by mović, hadziny biez adryvu ad pracy, nie hublajučy kvalifikacyju. Akramia hetaha, zaraz isnuje adterminoŭka dla maładych baćkoŭ. To bok, vajenkamat šukaje zaraz lehalnyja mahčymaści nie brać ludziej u armiju. Bo armija maleńkaja, a pryzyŭnoha kantynhientu vielmi šmat. Z adnaho boku, isnujuć ludzi, jakija žadajuć «adkasić», ale jość vialikaja katehoryja ludziej, jakija chočuć słužyć u armii.
— I jakija heta matyvy, u asnoŭnym? Jak tłumačyć moładź svajo žadańnie słužyć?
— Chtości, mahčyma, z patryjatyčnych pierakanańniaŭ, chtości ź niejkaha ramantyzmu — jamu chočacca ŭ śpiecnaz, pamiežnyja vojski. Ale šmat chto z prahmatyčnych pierakanańniaŭ, kab atrymać u vojsku śpiecyjalnaść — šafiora, naprykład, budaŭnika, kuchara i h.d. Druhoje — dla tych, chto słužyć u armii, isnujuć peŭnyja ilhoty pry pastupleńni ŭ VNU, uładkavańni na pracu ŭ siłavyja struktury, milicyju, kamitet dziaržbiaśpieki, MNS.
— A jak šmat ludziej usio ž taki paśpiachova «adkošvajuć»?
— Ja b nie skazaŭ, što ich šmat. Zhodna z aficyjnymi dadzienymi, heta 2000 čałaviek, jakija z tych ci inšych pryčynaŭ nie źjaŭlajucca ŭ čas u vajenkamaty, na pryzyŭnyja punkty, nie prachodziać miedkamisiju i h.d. U Rasii nam strašenna zajzdrościać, tamu što ŭ ich armiju kamplektavać niama čym.
— Siońnia krainy nie vajujuć paasobku, jany źbirajucca zahadzia ŭ kaalicyi — NATA, ADKB… I ŭ hetych hrupach jość prablemnyja krainy. My ž — nieprablemnaja kraina. Ci značyć heta, što my budziem abaraniać čužyja intaresy ŭ kanfliktach?
— Siońnia biełarus razumieje, što jon znachodzicca na svajoj terytoryi, što jon słužyć u svajoj armii. I zakanadaŭstva Biełarusi zabaraniaje pasyłać sałdataŭ terminovaj słužby ŭdzielničać u vajennych kanfliktach za miežami krainy. Mahčymy tolki udzieł u miratvorčych apieracyjach kantraktnikaŭ pa ich dabravolnaj zajavie z dazvołu prezidenta.
— Jak časta armii treba vajavać, kab być armijaj?
— Ministr abarony Malcaŭ kaža, što armija pavinna svaim faktam isnavańnia vykonvać strymvajučuju funkcyju. Kali vajna pačałasia, značyć, armija ŭžo svaju funkcyju nie vykanała. To bok, armija isnuje dziela taho, kab nie było vajny. Heta ideja mnie vielmi simpatyčnaja.
I, kaniečnie, u dadzienym vypadku patrebnaja nie tolki armija, ale i pijar vakoł armii. Jana moža być nie takoj mahutnaj i mocnaj, ale abaviazkova treba pijaryć, pakazvać, što jana mahutnaja, kab była zaściaroha…
— Ci baicca chto-niebudź našaj armii?
— Bajacca, nie bajacca, ale pavažajuć dakładna. U nas dastatkova vysoki ŭzrovień dyscypliny. U nas, u paraŭnańni z rasijskaj armijaj, vialiki ŭzrovień vyvučki i fizičnaj hatoŭnaści. Jość mahčymaść adbirać pryzyŭnikoŭ fizična bolš mocnych, a heta pryvodzić da taho, što realna davać bolšyja nahruzki, padvysić uzrovień ich padrychtoŭki. Ja dumaju, što pavodle vyvučki, padrychtoŭki, našaja armija ŭ našym subrehijonie — adna z samych bajazdolnych i mocnych.
Najbolš bajazdolny elemient — heta mabilnyja vojski. Heta siły vielmi vysokaj hatoŭnaści. U vypadku, kali chtości, nie daj boh, napadzie, jany pavinny manieŭranymi bajavymi dziejańniami strymlivać praciŭnika i dać mahčymaść raźviarnuć asnoŭnuju častku armii.
Kali ŭziać acenki pryzyŭnoha kantynhientu, to bok, tych, chto prajšoŭ słužbu ŭ armii, atrymaŭ vajennuju śpiecyjalnaść, tych, chto słužyŭ u savieckaj armii, ale jašče nie stary — 40-45 hod, to Biełaruś moža vystavić davoli salidny kantynhient, dzieści 500 tysiač vajskoŭcaŭ.
Akramia hetaha, jość zapasy nie vielmi jašče staroj bajavoj techniki z savieckich časoŭ. I plus jość jašče adna častka, tak zvanaja «terytaryjalnaja abarona», jość ludzi bolš stałaha ŭzrostu, jakija jašče całkam mohuć trymać u rukach zbroju i jakija mohuć vykonvać vartaŭničyja i achoŭnyja funkcyi na toj terytoryi, dzie žyvuć. Z hetaha punktu hledžańnia, možna navat kazać, što Biełaruś moža stać adzinym vajennym łahieram.
Vajennaja sistema Biełarusi nahadvaje pieradavyja ŭzory Zachodniaj Jeŭropy. Ja dumaju, što biełaruskaje vojska zasłuhoŭvaje pavahi. Jano, kaniečnie, nie samaje mocnaje i mahutnaje, tamu što nie chapaje pieradavoj techniki, ale ź inšaha boku — my nie horšyja, a moža navat i lepšyja za susiednija krainy.
— Čym NATAŭskija armii adroźnivajucca ad našych?
— Kaniečnie, techničnaje zabieśpiačeńnie ŭ ich lepšaje. Ale pa indyvidualnaj padrychtoŭcy sałdata my ni ŭ čym nie prajhrajem...
— A što tyčycca mienavita struktury — my adroźnivajemsia ad NATAŭskich armij?
— Pavodle struktury my prykładna ŭžo adpaviadajem najbolš pieradavym uzoram. Heta, u asnoŭnym, vielmi hnutkija bryhady.
— Vy zakranuli temu koštu armii. Kolki hrošaj štohod vydatkoŭvajecca na biełaruskuju armiju?
— NATA rekamienduje, kab krainy-udzielniki tracili na vajennyja vydatki 2% ad vałavoha ŭnutranaha pradukta. Zhodna ź niekatorymi acenkami, Biełaruś tracić tolki 1,5%. Pavodle maich acenak, heta prykładna 800 miljonaŭ dalaraŭ. U pryncypie, heta nie šmat, ale dazvalaje ŭtrymlivać asabovy skład, zabiaśpiečvać jaho narmalnuju dziejnaść, vieści vučeńni, madernizavać techniku.
— Padobna na toje, što biełaruskaja armija ledźvie nie idealnaja… Ci jość u nas jakija-niebudź prablemy?
— Kaniečnie, nie ŭsio tak radasna ŭ biełaruskim vojsku. Asnoŭnaja prablema — stareńnie techničnaj bazy. Amal usia vajennaja infrastruktura — savieckich časoŭ, z časam, kaniečnie, techničny stan paharšajecca, nieabchodna jaje padtrymlivać, a heta vialikija hrošy. Niedastatkova hrošaj, kab zakuplać novuju techniku. Siońnia adzin bajavy tank kaštuje 2,5-3 miljony dołaraŭ, samalot — 30-50 miljonaŭ dołaraŭ, a vajennaja elektronika ŭvohule vielmi darahaja. Našyja mahčymaści pa zamienie bajavoj techniki savieckich časoŭ davoli ścipłyja. I z kožnym hodam budzie ŭsio ciažej utrymlivać hetuju techniku ŭ bajazdolnym stanie.
— Što vy dumajecie pra alternatyŭnuju armiju? Ci budzie ŭ nas kali-niebudź takoje — nie chaču słužyć, idu dahladać za chvorymi… Kali jość vybar — słužyć u vojsku ci zajmacca hramadskimi spravami?
—U pryncypie, takija zakonaprajekty prapanoŭvalisia…
— I što pieraškadžaje ich pryniać?
— Kaniečnie, u nas jość ludzi, jakija b chacieli nieści alternatyŭnuju słužbu. Ale ja dumaju, što heta tłumačycca tym, što ich pracent nievialiki, hołas ich nie čuvać vielmi mocna… Napeŭna, kali b ich kolkaść była bolšaja, kali b jany byli bolš arhanizavanyja, kali b jany vystupali ŭ ŚMI, to, napeŭna, ułady vymušanyja byli b vyrašać hetaje pytańnie. Kali budzie taki cisk z boku hramadskaści, ja dumaju, paskorycca razhladańnie hetych zakonaprajektaŭ. Mnie padajecca, zakanadaŭcy prosta nie asensoŭvajuć, što heta treba rabić, što heta naśpieła.
— A što tyčycca słužby na kamiercyjnaj asnovie?
— Pierš za ŭsio, heta, kaniečnie, pavinna być dastatkova zamožnaja kraina, kab zabiaśpiečyć svaim vajskoŭcam uzrovień žyćcia. Heta dosyć vialikija hrošy. U Biełarusi była takaja ŭstanoŭka — kab pierachodzić da źmiašanaj armii, ale hety praces zapavoliŭsia z-za taho, što našyja finansavyja mahčymaści nievialikija.
Nasamreč heta vielmi składana i patrabuje pilnaha pradumvańnia. Samo hramadstva pavinna saśpieć da hetaha. A voś prosta tak abjavić, što zaŭtra my budziem prafiesijnaj armijaj, — tak nielha. My dla hetaha biednyja.
— Ci raźvivajecca ŭ vajskoŭcaŭ kompleks niepaŭnavartasnaści — maŭlaŭ, na ich vydatkoŭvajuć hrošy, a jany tołkam niezrazumieła čym zajmajucca. Vajny niama, jany ničoha nie vyrablajuć, žyvuć za košt padatkapłacielščykaŭ…
— Ja dumaju, što takoha niama. I być nie pavinna. U hramadstvie ŭsio ž taki pavinna vychoŭvacca narmalnaje staŭleńnie da armii, što heta patrebnaja sprava, što heta słužba hanarovaja. Kab armija nie ŭtvaryłasia ŭ razburalny elemient, kab jana nie razbeščvała hramadstva, jak toje jość siońnia ŭ Rasii.
Kamientary