Bijołahi z Tel-Aviŭskaha ŭniviersiteta vyjavili, što tamaty i tytuń u stanie stresu vydajuć peŭnyja huki. Aŭtary daśledavańnia pastavili kala ich ultrahukavyja mikrafony, i toje, što zafiksavała aparatura, nazvali «sadavodčaj ikaŭkaj».

Akazałasia, što raśliny, jakija adčuvajuć smahu, vydajuć kala 35 takich pstryčak za hadzinu. A tyja, jakich padrazali kala ściabła, šumieli jašče bolš.
Čałaviek hetyja huki nie čuje — jany zanadta vysokija. Ale sabaki, myšy-paloŭki ci matylki mohuć ich adčuć na adlehłaści da 5 m.
«Heta adkryvaje mahčymaści dla razumieńnia raślin i moža akazać značny ŭpłyŭ na sielskuju haspadarku», — pišuć aŭtary.
Stvorany ałharytm užo ŭmieje paznavać raśliny «pa hołasie» i adčuvaje roźnicu pamiž pstryčkami tamata i tytuniu.
Pa słovach bijołahaŭ, pakul rana śćviardžać, što raśliny «kryčać abo prosiać dapamohi». Viadoma tolki, što heta infarmatyŭnyja huki. Jak mienavita jany robiacca, pakul niezrazumieła — mahčyma, heta burbałki ŭ tkankach raślin ci niešta nakštałt «rypieńnia sustavaŭ».
Ciapier čytajuć
Jaje nie chacieli brać u muzyčnuju škołu, a ŭ 14 jana syhrała ŭ Karniehi-chole ŭ Ńju-Jorku. Biełaruskaja skrypačka — pra žyćcio ŭ Łondonie, zarobki i čym skrypka Stradyvary za 14 miljonaŭ jeŭra adroźnivajecca ad zvyčajnaj
Kamientary