Vyjšła novaja kniha viadomaha historyka Andreja Katlarčuka «U cieniu Polščy i Rasii. Vialikaje kniastva Litoŭskaje i Šviecyja ŭ časie jeŭrapiejskaha kryzisu siaredziny XVII st.»Biełaruskaje vydańnie doktarskaj dysiertacyi Andreja Katlarčuka stała trecim paśla šviedskaha i niamieckaha. Jak adznačyŭ aŭtar u pradmovie dla biełaruskaha čytača – «Spadziajusia, što mienavita ŭ Biełarusi kniha zajmieje najbolšy rozhałas». U manahrafii apisanyja dramatyčnyja sproby VKŁ zaklučyć dziaržaŭnuju uniju sa Šviecyjaj. A.Katlarčuk nie spyniajecca na ŭnutranych spravach kniastva, a padaje taksama tahačasny hieapalityčny raskład, što robić pracu cikavaj i karysnaj nie tolki dla biełaruskaha čytača. U pryvatnaści, asobnyja častki manahrafii pryśviečanyja ukrainska-šviedskim i ukrainska-rasijskim dačynieńniam.
Kniha, jakaja pabačyła śviet pra padtrymcy Zhurtavańnia biełarusaŭ śvietu «Baćkaŭščyna» i ambasady Karaleŭstva Šviecyja ŭ Biełarusi, utrymlivaje ilustracyi i mapy.
-
Takim moh być Maksim Bahdanovič na 50‑rublovaj kupiury FOTAFAKT
-
Architektara Šabunieŭskaha represavali za «złačynnaje budaŭnictva mosta» cieraz Sož. Tam i ciapier prablemy ź pierapravaj
-
Žarści vakoł «kryža karalevy Safii» nie ścichajuć. Siarhiej Abłamiejka zastupiŭsia, a Krycuk praanalizavaŭ pieršakrynicy
Ciapier čytajuć
Jaje nie chacieli brać u muzyčnuju škołu, a ŭ 14 jana syhrała ŭ Karniehi-chole ŭ Ńju-Jorku. Biełaruskaja skrypačka — pra žyćcio ŭ Łondonie, zarobki i čym skrypka Stradyvary za 14 miljonaŭ jeŭra adroźnivajecca ad zvyčajnaj
Kamientary