Ułada

U Biełarusi stvorany novy respublikanski bijałahičny zakaźnik Amhovicki

Jak paviedamlaje aficyjny interniet‑sajt Saŭmina, adpaviednaje rašeńnie ŭtrymlivajecca ŭ pastanovie ŭrada № 1694, jakaja nabyła moc 1 studzienia 2010 hoda.

Zakaźnik raźmieščany na terytoryi Puchavickaha i Staradarožskaha rajonaŭ Minskaj vobłaści, jaho ahulnaja płošča — 2 tys. 556,8 hiektara.

Zakaźnik sfarmavany dla zachavańnia ŭ naturalnym stanie kaštoŭnych pryrodnych kompleksaŭ, dzikich žyvioł i dzikarosłych raślin, jakija adnosiacca da vidaŭ, uklučanych u Čyrvonuju knihu Biełarusi, a taksama ich miescaŭ žycharstva i rostu.

Na terytoryi zakaźnika zabaraniajecca praviadzieńnie prac pa hidratechničnaj mielijaracyi i prac, źviazanych sa źmianieńniem isnujučaha hidrałahičnaha režymu. Vyklučeńnie składajuć ramontna‑ekspłuatacyjnyja pracy pa zabieśpiačeńni funkcyjanavańnia mielijaratyŭnych sistem. Zabaroniena pramysłovaja narychtoŭka dzikarosłych raślin i źniščeńnie ci paškodžańnie drevava‑kustoŭnikavaj raślinnaści. Vyklučeńnie składajuć vypadki, kali heta źviazana z vykanańniem lesahaspadarčych i sielhasprac, prac pa achovie i abaronie lasnoha fondu, a taksama mierapryjemstvaŭ pa rehulavańni raspaŭsiudžvańnia i kolkaści čužarodnych vidaŭ dzikich žyvioł i dzikarosłych raślin.

Zabaroniena taksama spalvańnie parubkavych reštkaŭ draŭniny, jakaja narychtoŭvajecca, pry praviadzieńni lesasiečnych prac; prymianieńnie chimičnych srodkaŭ achovy raślin i minieralnych uhnajeńniaŭ; rubki lesu hałoŭnaha karystańnia; raźmiaščeńnie adchodaŭ. Vyklučeńnie składaje zachoŭvańnie adchodaŭ u sankcyjanavanych miescach časovaha zachoŭvańnia da ich pieravozki na abjekty zachavańnia. Akramia taho, zabaraniajecca raźviadzieńnie vohniščaŭ; raźmiaščeńnie pałatak ci pałatačnych haradkoŭ, inšych miescaŭ masavaha adpačynku, stajanak transpartu pa‑za miescami, ustanoŭlenymi miascovymi vykanaŭčymi i rasparadčymi orhanami.

Paśla ŭzhadnieńnia ź Ministerstvam pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa na terytoryi zakaźnika buduć vykonvacca pracy pa vypalvańni suchoj raślinnaści, tryśniahu, čarotu i inšych zaraśnikaŭ dzikarosłych raślin; pa zabieśpiačeńni funkcyjanavańnia mielijaracyjnych sistem i raspracoŭcy radoviščaŭ karysnych vykapniaŭ. Uzhadnieńnie Minpryrody nieabchodna taksama dla rehulavańnia čužarodnych vidaŭ dzikich žyvioł i raślin.

Finansavańnie prac u zakaźniku budzie ažyćciaŭlacca z fondaŭ achovy pryrody i inšych krynic, nie zabaronienych zakanadaŭčymi aktami.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?4

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Usie naviny →
Usie naviny

U Salihorskim rajonie mužčyna dva razy pahražaŭ uzarvać vyšku za kiepski internet3

Pavietranyja siły Ukrainy źbili dźvie rasijskija rakiety «Kinžał», jakija lacieli na Lvoŭ

Stała viadoma, dzie ciapier budzie žyć janot, jakoha pryvieźli ŭ Biełaruś u kantejniery z mašynami10

Žycharku Homiela kinuli ŭ kałoniju pa šaści kryminałkach za kamientary ŭ telehramie3

U Sierbii zdymajuć film pa «Alpijskaj baładzie» Vasila Bykava3

U homielskaj karcinnaj halerei razrekłamavali mierapryjemstva z nahody Dnia śviatoha Valancina. A paśla spałochalisia i admianili1

Kaleśnikava raskazała, u čyjoj kvatery i jak jana ciapier žyvie11

Adzin trenier pracuje na Alimpijadzie adrazu z 16‑ciu fihurystami z 13‑ci krain. Tolki paśpiavaj pieraapranacca6

«Vysłuchaju vaša nyćcio. Doraha». Dypłamavany śpiecyjalist Illa Dabratvor prapanuje psichałahičnyja kansultacyi16

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?4

Zorka brejkdansu ź Viciebska atrymaŭ 11 hadoŭ turmy ŭ Kitai. Što zdaryłasia?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić