Kirkoraŭ paśla zabarony na vystupy pajechaŭ śpiavać u akupavanuju Danieckuju vobłaść
Rasiejski śpiavak Filip Kirkoraŭ paśla admieny jaho kancertaŭ pajechaŭ z «humanitarnaj» misijaj na akupavanyja Rasiejaj terytoryi. Jon naviedaŭ haradskuju balnicu №2 u Horłaŭcy i pryvioz tudy padarunki paranienym.
U Horłaŭcy Kirkoraŭ vystupiŭ z pramovaj, u jakoj skazaŭ, što nikudy zjazdžać z Rasiei nie źbirajecca, i vykanaŭ niekalki piesień.
Videa vizitu vykładvali prapahandysckija i miascovyja pabliki.
Kirkorava i niekalkich inšych estradnych artystaŭ vyrazali z navahodnich šou i kancertaŭ paśla naviedvańnia «hołaj» viečarynki błohierki Anastasii Iŭlejevaj.
Taksama Kirkorava ŭnieśli ŭ niehałosny śpis zabaronienych muzykantaŭ, čyje kancerty nielha pravodzić u Rasiei.
Kirkoraŭ nie pieršy viadomy rasijski śpiavak, jaki pierajšoŭ z antyvajennych ci prosta nijakich na pravajennyja pazicyi. Hetak ža pastupili Roma Źvier, Dyjana Arbienina, Siarhiej Łazaraŭ, Dźmitryj Biłan i inšyja.
Kreml razasłaŭ muzyčnym pradziusaram novy čorny śpis rasijskich muzykaŭ. Ich ažno paŭsotni
Mikita Michałkoŭ raskazaŭ, što rasijskich artystaŭ prymušajuć jeździć na Danbas dziela karjery
Rasijski repier, jaki pryjšoŭ na «hołuju viečarynku» ŭ adnoj škarpetcy, pojdzie ŭ armiju viasnoj
Dzima Biłan pryjechaŭ u «DNR»
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
Kamientary