Hramadstva55

Prankier Bochan pravioŭ novy rozyhryš, jaki biełaruskija nastaŭniki dastojna vytrymali. U adroźnieńnie ad rasijskich

Viadomy prankier, były nastaŭnik historyi Uładź Bochan, jaki ŭžo niekalki hadoŭ zajmajecca tym, što na žyvych prykładach demanstruje, što ŭ biełaruskich i rasijskich škołach jak ich kiraŭnictva, tak i prostyja piedahohi hatovyja vykanać luby, navat samy absurdny zahad źvierchu, pravioŭ novy ekśpierymient. I hetym razam jahonyja vyniki bolš natchnialnyja, čym zaŭsiody. 

Hetym razam Bochan stvaryŭ takuju lehiendu: u rehijonie stvarajecca faktyčna łahier dla pieravychavańnia patencyjnych «ekstremistaŭ», i ciapier treba vyvučyć patencyjnuju kolkaść dziaciej, dastojnych źmiaščeńnia tudy. Prykidvajučysia, jak zaŭsiody, pradstaŭnikom vyšejšaha načalstva, jon zapatrabavaŭ u kiraŭnictva škoł padać adpaviednuju infarmacyju z asabistymi źviestkami niełajalnych vučniaŭ i ich baćkoŭ.

Adpaviednyja zapyty byli razasłanyja jak u biełaruskija, tak i rasijskija škoły. I adkazy na ich taksama byli, ale nie tyja, na jakija raźličvaŭ prankier. Zamiest śpisaŭ z proźviščami vučniaŭ na elektronnuju skryniu stali prychodzić adpiski, što va ŭstanovach niama patencyjnych «ekstremistaŭ».

«Pryčym anałahičnaja situacyja była jak u RB, tak i ŭ RF, tolki našy, u adroźnieńnie ad rasijskich kalehaŭ, jašče zamaročylisia i aformili heta jak dakumient, druhija ž prosta adkazvali paviedamleńniem na poštu», — kanstatuje Bochan.

Što stała pryčynaj takoha vyniku, zadaŭ jon paśla taho pytańnie. Uklučyŭsia maralny składnik, ci tut bolš pracuje biurakratyčnaja bojaź za toje, što za najaŭnaść u škole patencyjnych «ekstremistaŭ» mohuć być prablemy i ŭ jaje administracyi, jakaja heta dapuściła? 

Tamu ŭ paŭtornych listach prankier udakładniŭ kryteryi patencyjnaj niebiaśpiečnaści vučniaŭ: nizkaja paśpiachovaść, drennaja dyscyplina, zachapleńnie sacyjalnymi sietkami i niepadtrymka dziejnaj ułady (dla Biełarusi) i t. zv. «SVA» (dla Rasii).

Adnak ź biełaruskimi škołami nie spracavała i heta: jany ŭsio adno prysłali adpiski. A voś u Rasii novy padychod častkova spracavaŭ: licej z padmaskoŭnaha Krasnahorska nazvaŭ adnaho patencyjnaha «ekstremista», a himnazija z Kamsamolska-na-Amury prysłała ceły śpis.

«Dziela abjektyŭnaści varta dadać, što tych, chto padaŭ adpiski, było bolš, čym tych, chto «zdaŭ». Absalutnaja heta vieličynia, ci heta dynamika, dumać vam», — zaviaršyŭ svajo apisańnie novaha ekśpierymientu Uładź Bochan.

Kamientary5

  • rom
    18.06.2024
    to jesť... rasijskaj apazicyi jašče možno na niešta raźličvať)))
    • Dziacieł
      18.06.2024
      rom, ty artykuł choć pačytaŭ?
  • miascovy2
    18.06.2024
    Imavierniej heta vypadkovaść, abo prosta nie byli padrychtavanyja, tamu i zrabili adpiski, što ekstremistaŭ i niebłahoniediožnych niama. Tobok jak zvyčajna - schłusili i vykrucilisia.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Usie naviny →
Usie naviny

Śmierć udovam. Archieołah raskazaŭ pra znachodku, jakaja śviedčyć pra žudasny zvyčaj pieršych słavian na Biełarusi31

Bum na matču pa ŭsim śviecie: popyt raście, zapasy źmianšajucca5

Piać parad, jak prosta pazbavicca ad pachu i plam potu na adzieńni3

Rasijanie try hadziny bili pa Charkavie KABami, balistykaj i šachiedami. Ździejśniena kambinavanaja ataka na Dniapro2

«Kupałaŭcy» anansavali pačatak novaha teatralnaha siezona1

Pasažyrka «nie ŭkłałasia ŭ tajminh» padčas sanitarnaha prypynku — mižnarodny aŭtobus pajechaŭ bieź jaje5

Staŭ viadomy los źbiehłych dzikabrazaŭ u Rečyckim rajonie2

Bieraściejec uvoziŭ u Polšču biarozavaje palena. Akazałasia, heta kostka mamanta2

Vydaliŭ akaŭnt, pačyściŭ techniku — i ŭsio adno pryjšli. Mikita Łosik raskazaŭ, jak jaho vyličyli siłaviki25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie65

«Zabić jaho ci adrezać jamu jajcy ja nie rašyŭsia». Padrabiaznaści trahiedyi ŭ Hdańsku, dzie vajar katavaŭ bojfrenda, a paśla zabiŭ siabie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić