Hramadstva11

Illa Jašyn: Biełaruskija palitviaźni pavinny byli stać častkaj ździełki pa abmienie

«Abaraniajučy rasijskich palitzekaŭ, my pavinny abaraniać biełaruskich. I patrabavać, kab jany taksama traplali ŭ abmiennyja śpisy», — miarkuje rasijski palityk.

Asudžanyja na 10 i 11 hadoŭ adpaviedna Maksim Znak i Maryja Kaleśnikava. Fota: Ramil Nasibulin/BelTA pool photo via AP, File

Vyzvaleny ŭ vyniku abmienu rasijski apazicyjanier Illa Jašyn miarkuje, što biełaruskija palitviaźni pavinny byli być častkaj ździełki i atrymać svabodu. Pra heta jon zajaviŭ 7 žniŭnia na sustrečy sa svaimi prychilnikami ŭ bierlinskim Maŭerparku. Vystup tranślavaŭ telekanał «Doždž», a Reform.news zanatavaŭ skazanaje Jašynym pra biełaruskich palitviaźniaŭ.

«Słuchajcie, voś ja ščyra mahu vam skazać, što ja vielmi asabista pieražyvaju toje, što adbyvajecca ŭ Biełarusi… i va Ukrainie, i ŭ Biełarusi… bo abiedźvie hetyja krainy mnie nie čužyja. Ja vielmi lublu i Ukrainu, i Biełaruś, šmat razoŭ tam byŭ, u mianie siabroŭ šmat i… bolš za toje, ja ŭ Biełarusi — vy budziecie śmiajacca — navat pasiadzieć paśpieŭ. Voś u hetym znakamitym Akreścina, śpiecpryjomniku. Ja ŭdzielničaŭ u adnoj z akcyj salidarnaści ź biełaruskaj apazicyjaj. Ź biełaruskim narodam, navat nie z apazicyjaj, ź biełaruskim narodam.

Ja paśpieŭ tam pasiadzieć niešta tam 10 ci 15 sutak, ja bačyŭ heta Akreścina znutry. I ja vielmi dobra razumieju, u jakich umovach tam ludzi siadziać. I ja razumieju, što, nasamreč, voś toje što ŭ Rasii adbyvajecca, heta častka taho, z čym sutykajucca palitviaźni ŭ Biełarusi. Nakolki tam dušać, źnievažajuć ludziej. Heta prosta žachliva. I Łukašenka ŭ hetym sensie absalutna niedamaŭlalny. Nu viadoma ž, što pavinny byli być i palitviaźni častkaj hetaj ździełki, biełaruskija palitviaźni.

I my z vami ŭžo daŭno nie viedajem, što tam adbyvajecca z Maryjaj Kaleśnikavaj, što adbyvajecca ź Siarhiejem Cichanoŭskim. Što z hetymi ludźmi. I my z vami pavinny prajaŭlać salidarnaść, jak mnie zdajecca. Heta nie čužaja prablema, heta nie čužaja biada. My ŭsie z vami siońnia ŭ hetym sensie salidarnyja. I ruskija, i biełarusy. Niama čužych palitviaźniaŭ. Heta našy ahulnyja ludzi. Heta ahulnaja biada. I abaraniajučy rasijskich palitzekaŭ, my pavinny abaraniać biełaruskich palitzekaŭ. I patrabavać, kab jany taksama traplali ŭ abmiennyja śpisy.

Prasić cyvilizavany śviet cisnuć na Łukašenku, kab tam prachodzili amnistyi, kab ludziej vyciahvali z turmaŭ. Bo pra rasijskich palitviaźniaŭ my chacia b viedajem, my chacia b viedajem, što adbyvajecca… a što adbyvajecca ŭ zaścienkach u Biełarusi ź miascovymi palitviaźniami?

Dy my navat nie viedajem, ci žyvy Cichanoŭski. My navat nie viedajem, ci žyvaja Maryja Kaleśnikava. I toje što robić hety [kiepski čałaviek] vusaty, heta prosta žachliva. Tamu ja chaču siońnia prosta vykazać salidarnaść ź biełaruskimi palitviaźniami i skazać: «Žyvie Biełaruś».

Kamientary1

  • Vyznačsia, tudy albo siudy
    08.08.2024
    Nahadaju, što sam Jašyn zajaviŭ, što nie chacieŭ vyjazžać z rasiei i (nibyta) źbiraŭsia tudy viarnucca adrazu ž pa prybyćci ŭ Turcyju padčas abmienu. Z Kaleśnikavaj padobnaja situacyja. "Pośle situacii s Olhoj Kovalkovoj my otdielno včietvierom - ja, Rodnienkov, Koleśnikova i Kravcov - obsuždali, čto diełať, jeśli nam priedłožat tot žie vybor, čto i Łatuško i Kovalkovoj: ujechať iz strany ili popasť pod rieprieśsii. I u Marii Koleśnikovoj była čietkaja pozicija, ona ni pri kakich obstojatielstvach nie ujediet iz strany, raźvie čto pod prinuždienijem. Po krajniej mierie, pozavčiera viečierom ona była v etom ubieždiena", - kamientuje Maksim Znak. Padčas prymusovaj departacyi śpiecsłužbami režyma Maryja Kaleśnikava źniščyła svoj pašpart na biełaruska-ŭkrainskaj miažy.

Łukašenka zajaviŭ, što siam‘ja moža bačycca z Kaleśnikavaj i što jana ničym nie adroźnivajecca ad «miljona» inšych palitviaźniaŭ35

Łukašenka zajaviŭ, što siam‘ja moža bačycca z Kaleśnikavaj i što jana ničym nie adroźnivajecca ad «miljona» inšych palitviaźniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U ZŠA — uspyška kišačnaj infiekcyi praz hamburhiery «Makdonaldsa»2

Łatuška vykazaŭsia pra ideju viarnuć zachodnich pasłoŭ u Biełaruś14

14-hadovuju hrodzienskuju školnicu asudzili na 10 hadoŭ kałonii za adzin hram narkotykaŭ11

Šoŭmien Arciom Rybakin pierakvalifikavaŭsia ŭ brokiera pa nieruchomaści6

Na poŭdni Biełarusi siońnia byli vielmi jarkija zachody sonca FOTY4

U Maładziečnie ŭstalavali aporu ŁEP, jakaja pastaviła rekord2

Stvaralnik «Flibusty», padobna, pajšoŭ z žyćcia praz eŭtanaziju8

Chto hety niezvyčajny ahraryj, jakoha ŭznaharodzili na «Dažynkach»?7

«Łukašenka — mańjak ułady, palityčny źvier» — były ambasadar Polščy3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łukašenka zajaviŭ, što siam‘ja moža bačycca z Kaleśnikavaj i što jana ničym nie adroźnivajecca ad «miljona» inšych palitviaźniaŭ35

Łukašenka zajaviŭ, što siam‘ja moža bačycca z Kaleśnikavaj i što jana ničym nie adroźnivajecca ad «miljona» inšych palitviaźniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →