Navuka i technałohii11

Navukoŭcy vyraścili vymierłaje biblejskaje dreva ź siemieni, jakoje pralažała tysiaču hadoŭ

Nasieńnie staražytnaha dreva adšukali ŭ piačory ŭ Iŭdziejskaj pustyni jašče ŭ 1980-ja hady.

Tysiačahadovaje siemia i dreva, jakoje ź jaho vyrasła. Fota: Communications Biology 

Navukoŭcy vykazali zdahadku, što hetaja raślina rodu Kamifora (Commiphora) zhadvajecca ŭ biblejskich tekstach. Historyja nasieńnia, jakoje pralažała ŭ ziamli amal tysiaču hadoŭ, nie tolki ŭražvaje, ale i adkryvaje novyja mahčymaści dla vyvučeńnia staražytnaj fłory zasušlivaha rehijonu. Pra heta paviedamlaje partał Naked Science.

U daśledavańni, apublikavanym u časopisie Communications Biology, mižnarodnaja daśledčaja hrupa apisała ŭvieś šlach znachodki — ad archieałahičnych raskopak i pieršych parastkaŭ da raźvićcia raśliny.

Marfałahičnyja asablivaści lekavaha dreva «Šyba» ŭ roznym uzroście. Fota: Communications Biology 

Radyjevuhlarodny analiz nasieńnia, znojdzienaha ŭ piačory ŭ paŭnočnaj častcy Iŭdziejskaj pustyni, pakazaŭ, što jano datujecca 993—1202 hadami našaj ery. Znachodku pieradali ŭ Centr ustojlivaj sielskaj haspadarki (Izrail), dzie daśledčyki zdoleli jaho praraścić.

Spačatku nasieńnie padrychtavali da pasadki, apracavaŭšy śpiecyjalnymi rastvorami dla stymulacyi rostu, paśla čaho pasadzili ŭ sterylnuju hlebu. Praź piać tydniaŭ źjaviŭsia pieršy parastak, što samo pa sabie stała značnaj padziejaj.

Doktarka Sara Sałon, viadučaja aŭtarka daśledavańnia, trymaje maładoje dreva Šyba ŭ 2010 hodzie. 

Prynaležnaść raśliny da rodu Kamifora — siamiejstva Burzeravych, viadomych svaimi smalistymi vydzialeńniami, — vyznačyli z dapamohaj siekvienavańnia DNK i fiłahienietyčnaha analizu. Choć raślina nie supadaje ni z adnym ź viadomych navucy vidam, jaje najbližejšymi svajakami akazalisia try vidy taho ž rodu z dalokaj Paŭdniovaj Afryki.

Hetaja suviaź ździŭlaje, pakolki Kamifora zvyčajna asacyjujecca z rehijonami Afryki, Madahaskara i Aravijskaha paŭvostrava.

Aŭtary navukovaj pracy vykazali zdahadku, što raślina źviazana z «cory» — smałoj, zhadanaj u Biblii i viadomaj svaimi hajučymi ŭłaścivaściami. U adroźnieńnie ad inšych vidaŭ rodu Kamifora, jakija ceniacca za ich aramatyčnyja smoły, novaja raślina maje mała aramatyčnych złučeńniaŭ. Adnak najaŭnaść u joj raniej nieviadomaj sieryi hlikalipidaŭ, jakija mohuć vałodać farmakałahičnaj aktyŭnaściu, dazvalaje mierkavać, što raślinu vykarystoŭvali ŭ lačebnych metach.

Dreva Šyba. Fota: Communications Biology

Dreva, jakoje kamanda nazvała Šyba, dasiahaje troch mietraŭ u vyšyniu i daje navukoŭcam unikalnuju mahčymaść vyvučyć vymierłuju raślinu.

Daśledčyki vysunuli niekalki hipotez pra toje, jak nasieńnie apynułasia ŭ piačory. Jaho mahli prynieści ptuški abo žyvioły, ale nie vyklučany i ŭdzieł ludziej, jakija zachoŭvali nasieńnie dla nastupnaha vykarystańnia. Kamanda płanuje praciahnuć daśledavańni, kab dakładna vyznačyć vid raśliny i vyvučyć jaho ŭłaścivaści.

Kamientary1

  • Andruś
    01.10.2024
    Prosta, niby ŭ vieršy Maksima Bahdanoviča!
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Palitviazień Jermašuk nazvaŭ imiony źniavolenych, jakija stučali administracyi kałonii i psavali jamu žyćcio

Palitviazień Jermašuk nazvaŭ imiony źniavolenych, jakija stučali administracyi kałonii i psavali jamu žyćcio

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp zajaviŭ, što Ukraina i ZŠA nie pavinny byli dazvolić Rasii pačać vajnu8

Spytali papularnyja madeli ŠI pra biełaruskuju nacyjanalnuju ideju. Voś što adkazali amierykanskija, a što kitajskaja20

U Dzień rodnaj movy papularnaja piśmieńnica sabrała svaje ŭlubionyja prymaŭki, i tut palacieła12

Elitnyja paŭnočnakarejskija kamandas, uziatyja ŭ pałon pad Kurskam, dali pieršaje vialikaje intervju5

Stała viadoma, kolki rasijskich vajskoŭcaŭ lačylisia ŭ biełaruskich balnicach1

Tramp nie ličyć, što ŭdzieł Zialenskaha ŭ pieramovach ab miry «vielmi važny»25

Pamiłavany eks-palitviazień Arciom Bajarski znajšoŭ pracu i płanuje adnavicca na chimfaku BDU10

Łukašenka padpisaŭ ukaz ab uzmacnieńni paŭnamoctvaŭ vykankamaŭ 8

Źjaviłasia elektronnaja biblijateka pomnikaŭ piśmienstva, zapisanych biełaruskaj arabicaj3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Palitviazień Jermašuk nazvaŭ imiony źniavolenych, jakija stučali administracyi kałonii i psavali jamu žyćcio

Palitviazień Jermašuk nazvaŭ imiony źniavolenych, jakija stučali administracyi kałonii i psavali jamu žyćcio

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić