Hramadstva44

Karoŭnik, śvinarnik, handal kryptoj. Jak biełaruskija IT-śpiecyjalisty prafiesijna dehradujuć padčas zaniavoleńnia «za palityku»

Prahramisty na «chimii» pracujuć u karoŭnikach i śvinarnikach, a ŭ kałonijach ich uciskajuć i trymajuć u ŠYZA i PKT. Za achviaravańni IT-śpiecyjalistam prysudžajuć šalonyja terminy. Ci zdolejuć jany paśla viarnucca da intelektualnaj pracy? 

Pavodle źviestak pravaabaroncaŭ, kala sotni biełaruskich IT-specyjalistaŭ asudžanyja ŭ kryminalnych spravach. Terminy roznyja — ad pary hadoŭ papraŭčych rabot za nibyta chulihanstva i ŭdzieł u pratestach da 10—12 hadoŭ za achviaravańni i padtrymku «ekstremisckaj dziejnaści». Ź jakimi ciažkaściami sutykajucca biełaruskija prahramisty za kratami i paśla vyzvaleńnia, raskazvaje «Svaboda».

5-7 prahramistaŭ na adnu kameru

Masava zatrymlivać IT-specyjalistaŭ u Biełarusi pačali jašče da vybaraŭ žniŭnia 2020 hodu. 15 lipienia 2020 hodu, paśla admovy CVK zarehistravać kandydatam u prezydenty Viktara Babaryku, u Miensku pačali vystrojvacca vialikija čerhi, kab padać skarhi. U horadzie adrazu ž pačaŭsia chapun.

Ź ironii losu, tady ŭ adnym aŭtazaku apynulisia dvoje bratoŭ Kuŭšynavych, jakich zatrymali ŭ roznych miescach: Alaksandar Kuŭšynaŭ — dyrektar Wialon, flahmanskaha praduktu biełaruskaj IT-kampanii Gurtam, jakaja raspracoŭvaje prahramnaje zabieśpiačeńnie dla GPS-manitorynhu, i jahony brat Viktar — taksama prahramist, kiraŭnik kampanii PandaDoc, zarehistravanaj u Kalifornii.

Na nastupny dzień ich asudzili pavodle administracyjnaha artykułu — Alaksandra na 10 dzion, Viktara — na 11. Siadzieli braty ŭ adnoj kamery na Akreścina.

Alaksandar Kuŭšynaŭ, archiŭnaje fota

Viktaru Kuŭšynavu ŭłady adpomścili jašče raz: 2 vieraśnia 2020 hodu zatrymali pavodle č. 4 art. 209 Kryminalnaha kodeksu nibyta za «machlarstva, ździejśnienaje arhanizavanaj hrupaj albo ŭ asabliva bujnym pamiery».

Tady PandaDoc zapuściła incyjatyvu «Protect Belarus» dla dapamohi supracoŭnikam siłavych viedamstvaŭ, jakija pakinuli pracu, admoviŭšysia vykonvać złačynnyja zahady.

Paśla pačatku pratestaŭ sotni supracoŭnikaŭ IT-sektaru za ŭdzieł u ich byli asudžanyja ŭ administracyjnych spravach. Ludzi atrymlivali pieravažna maksymalny na toj čas prysud — 15 dzion aryštu.

«U adnoj kamery na Akreścina adnačasova siadzieli pa 5-7 prahramistaŭ. My navat žartavali, što možam pravieści pracoŭny meeting abmienu dośviedam ci pravodzić kursy rychtavańnia testavalnikaŭ dla astatnich», — uzhadvaŭ Jahor (poŭnaje imia nie nazyvajem z pryčyn biaśpieki. — RS), jaki ŭ toj čas pracavaŭ kiraŭnikom hrupy ŭ JERAM i adbyvaŭ 15-dzionny aryšt u Centry izalacyi pravaparušalnikaŭ na Akreścina. Paźniej jon vymušany byŭ relakavacca z svajoj kamandaj u Polšču.

Jahor miarkuje, što mienavita masavyja represii suprać IT-specyjalistaŭ u 2020-21 hadach stali pryčynaj relakacyi tysiač jahonych kalehaŭ.

«Kiraŭnictva mnohich IT-kampanijaŭ lajalna staviłasia da asudžanych na «sutki», chłopcy viartalisia na pracu, im kampensavali zarobak. Ale kali zatrymańni pajšli na dziasiatki — kampanii vyrašyli pastupova relakavać supracoŭnikaŭ. Mnohija nie chacieli źjaždžać, bo zarobki ŭ Biełarusi ŭ IT-sfery byli prystojnyja, ludzi pačali budavać ułasnaje žytło. Daviałosia stavić žorstkija ŭmovy: albo relakacyja, albo zvalnieńnie. Pahatoŭ na IT pačali zavodzić užo i kryminalnyja spravy, a heta ŭžo nie 15 dzion», — raskazvaje Jahor.

Sud, «chimija», emihracyja

Adnym ź pieršych prahramistaŭ, zatrymanych za ŭdzieł u pratestach u kryminalnaj spravie, byŭ viadučy inžyner-prahramist bujnoj IT-kampanii Ściapan Čykiloŭ. 15 listapada 2020 hodu, kali ŭ Miensku prachodziŭ «Marš śmiełych» pamiaci Ramana Bandarenki, jon na praspekcie Puškina nibyta kinuŭ štości ŭ bok milicejskaha mikraaŭtobusa. I ŭ toj momant na jaho najechaŭ druhi bus, jaki ruchaŭsia z boku Prytyckaha.

Mužčynu žorstka zatrymali, pabili ŭ pastarunku tak, što jon trapiŭ u špital chutkaj dapamohi. Medyki dyjahnastavali spałučanuju traŭmu, strasieńnie mozhu, šmatlikija ślady ŭdaraŭ, drapiny, paškodžańnie nyrki. Adnak jaho chutka viarnuli ŭ SIZA.

Na pačatku lutaha 2021 hodu Čykilova asudzili pavodle artykułu 339, častka 2 — «złosnaje chulihanstva». Prahramistu prysudzili 3 hady abmiežavańnia voli z nakiravańniem ŭ papraŭčuju ŭstanovu adkrytaha typu (heta tak zvanaja «chimija») i vyzvalili ŭ zali sudu. Čykiloŭ mierkavaŭ, što na «chimii» jamu dazvolać pracavać u specyjalnaści dystancyjna, ale kali daviedaŭsia, što heta niemahčyma, paśpieŭ vyjechać ź Biełarusi.

Prahramista Viktara Parchimčyka zatrymali 16 listapada 2020 hodu za toje, što jon nibyta raskidvaŭ samarezy na prajeznaj častcy. Sudzili jaho taksama za «złosnaje chulihanstva» pavodle 339 artykułu KK. Prysudzili 2 hady «chimii», jakuju paźniej zamianili na kaloniju, dzie Parchimčyk pravioŭ čatyry miesiacy.

Viktar Parchimčyk

Na prymusovyja pracy ŭ Kamianiecki rajon Viktar pajechaŭ razam z kiraŭnikom IT-kampanii, u jakoj pracavaŭ. Toj pryvioz chadajnictva, kab asudžanamu prahramistu dali mahčymaść pracavać dystancyjna, kiraŭnik byŭ hatovy navat bytoŭku dla kantraloraŭ pastavić.

Ale Viktaravaha šefa tam navat nie pryniali, nie puścili na paroh. A samoha asudžanaha pastavili pracavać u karoŭniku. Na jaho dumku, asnoŭnaja zadača «systemy» — prymusić čałavieka na pracy pakutavać.

«Karoŭnik dla čałavieka, jaki nikoli nie pracavaŭ u sielskaj haspadarcy, — heta pakuta. Ja vymušany byŭ padpisać kantrakt ab tym, što mianie ŭładkoŭvajuć žyviołavodam 5 razradu. U pieršy ž dzień mnie vypisali «parušeńnie technalohii karmleńnia karovaŭ». Potym było jašče adno parušeńnie, zamajačyła treciaje — mianie chacieli zrabić złosnym parušalnikam. I ja padaŭ skarhu ŭ kamisiju pracoŭnych sprečak ab tym, što nie adpaviadaju zajmanaj pasadzie. Bo ŭ kantrakcie było napisana, što ja pavinien umieć prymać rody ŭ karovy. A ja ž nia ŭmieju!

Karaciej, z karoŭniku mianie adpravili pracavać u śvinarnik. Faktyčna ŭziali ŭ rabstva — na čas adsutnaści niejkaha pracaŭnika, U śvinarniku ja adpracavaŭ miesiac, potym viarnuŭsia asnoŭny rabotnik», — uzhadvaje Viktar.

Mužčyna dobra vyvučyŭ Kryminalna-vykanaŭčy kodeks: vyjaviłasia, što jon maje prava padčas «chimii» vučycca.

Ilustracyjnaje fota

«Ja zapisaŭsia na kursy JERAM, mieŭ dakument, što mianie prymajuć, navat była kvitancyja ab apłacie tych kursaŭ. Im było b vyhadna dać spravazdaču, što čałaviek choča vučycca, pavyšać kvalifikacyju, staŭ na šlach vypraŭleńnia.

Ale jany doŭha kansultavalisia i ŭrešcie dali adkaz, što, maŭlaŭ, nia majuć prava dazvolić mnie kamputar, bo niajasna, jak elektryčnaść za padklučeńnie kamputara budzie apłočvacca. I mnie admovili ŭ navučańni.

Tady «chimikam» byli dazvolenyja telefony, i ja, siedziačy ŭ baraku, handlavaŭ kryptavalutaj. Uvodzić kody ja nia moh, bo ekran zamały, ale kryptaj handlavaŭ. Navat niekatorym siaržancikam, jakija da mianie narmalna stavilisia, pakazvaŭ pryncypy trejdynhu», — pryznajecca były palitviazień.

Potym IT-specyjalista nakiravali ŭ Vysokaje, na pradpryjemstva «BiełMinerałHrup»— zavod bazaltavaha vałakna. Dyrektar daviedaŭsia, što Viktar admysłoŭca ŭ stvareńni sajtaŭ i daručyŭ jamu zrabić sajt arhanizacyi.

«Nu dzie jon jašče znojdzie biaspłatnaha specyjalista, jaki raspracuje jamu sajt? Ja siadzieŭ u kabinecie, pracavaŭ. Ale niejak pryjšoŭ siaržant mianie praviarać — a ja za kamputaram siadžu! Choć jaho nie pavinna chvalaviać, što ja rablu, — hałoŭnaje, što ja pracuju i što ćviarozy. I mianie pieraviali na ciažkuju fizyčnuju pracu.

Adlehłaść ad baraku da miesca pracy była 25 kilametraŭ. Transpart tudy nie chadziŭ, i mnie zahadali iści pieššu 25 km praź Biełavieskuju pušču na pracu. Ja pasprabavaŭ paru razoŭ prajści. Potym pierastaŭ. Nu i adpravili ŭ ŠYZA. A potym za šmatlikija parušeńni zamianili «chimiju» realnaj kalonijaj», — kaža Viktar.

Kamputarnyja kursy dla zabojcaŭ

Čatyry apošnija miesiacy Viktar Parchimčyk pravioŭ u papraŭčaj kalonii № 17, što ŭ Škłovie. Mienavita tam Instytut pavyšeńnia kvalifikacyi i pierapadrychtoŭki Mahiloŭskaha ŭniversytetu arhanizavaŭ dystancyjnaje navučańnie źniavolenych, ich vučyli apracoŭvać vyjavy ŭ Photoshop i CorelDraw, vykładali asnovy raspracoŭki sajtaŭ i web-prahramavańnie.

«Ale heta było tolki dla kryminalnikaŭ — palityčnym u PK-17 niemahčyma nia toje kab na kamputarnyja kursy trapić, a navat na turniki, na stadyjon chadzić. Zabojcam, kryminalnikam, narkatyčnym možna, a palityčnym — nie.

Tak, u kalonii była kamputarnaja klasa. Ja navat kansultavaŭ adnaha chłopca, jaki siadzieŭ za narkatyčny artykuł i vučyŭsia ŭ toj prahramie. Dy ja sam moh by ich vučyć na tych kursach. Nie onłajn, jak tam niejkija studenty vykładali, a ofłajn. Ale mianie nie dapuścili, naturalna», — kaža Viktar Parchimčyk.

Kalonija №15 u Mahilovie, ilustracyjnaje fota

Ź ironii losu, mienavita ŭ Škłoŭskaj kalonii adbyvali pakarańnie šmat IT-specyjalistaŭ.

Akramia Viktara Parchimčyka, u toj čas u PK-17 siadzieŭ viadomy biznesoviec, zasnavalnik kampanii Astronim, jakaja raspracoŭvaje sajty, suzasnavalnik Mižnarodnaha festyvalu markietynhu i reklamy «Bieły kvadrat» Bahdan Karaviec. Jon užo vyjšaŭ na volu, całkam adbyŭšy prysudžanyja pavodle 342 artykułu KK 2 hady kalonii.

Były viazień Navapołackaj kalonii № 1 Hieorhi (imia źmienienaje ŭ metach biaśpieki. — RS) raskazaŭ «Svabodzie», što mienavita da źniavolenych IT-specyjalistaŭ i žurnalistaŭ vielmi žorstka staviłasia administracyja.

«Pa-pieršaje, prahramistaŭ, jakija pieravažna nie vyłučalisia atletyčnym składam i fizyčnaj siłaj, stavili na samuju ciažkuju i škodnuju pracu — vyciahvać drot z kabelaŭ. Adzin kantralor ździekavaŭsia: «Heta tabie nie pa klavišach łupić i ŭ ekran vytaraščvacca!» Ich uvieś čas biespadstaŭna karali štrafnym izalataram i PKT. Prosta niejkaja klasavaja nianaviść była ŭ viertuchajaŭ da razumnych i adukavanych! Ja zaśpieŭ čas, kali da nas zajechali pieršyja dva asudžanyja za danaty. Ich prosta abražali: «miljanery končanyja, budziecie ciapier 10 hadoŭ bałandu chlabtać, a nie pa restaranach švendacca», — uzhadvaje Hieorhi.

Ad 5 da 12

Kali ŭ 2020—21 hadach za pratesty ludzi atrymlivali prymusovyja pracy ci 2-3 hady kalonii, to paźniej IT-specyjalistaŭ stali asudžać na vialikija terminy.

Prahramista Arcioma Mazanika zatrymali ŭ pačatku 2022 hodu za ŭdzieł u dźviuch akcyjach pratestu. Jaho abvinavacili ŭ «niezakonnym zbory i raspaŭsiudzie persanalnych źviestak» (č. 3 art. 203-1 KK), «zaklikach da dziejańniaŭ, nakiravanych na pryčynieńnie škody nacyjanalnaj biaśpiecy» (č. 3 art. 361 KK), u «raspalvańni varožaści» (č. 6 art. 16 i č. 3 art. 130 KK).

Vyjaviłasia, u 2020 hodzie Arciom raspracavaŭ mabilnuju aplikacyju Belscan, z dapamohaj jakoj raspaŭsiudžvaŭ infarmacyju ab pryvatnym žyćci i persanalnyja źviestki siłavikoŭ i pradstaŭnikoŭ ułady. Akramia taho, jana dazvalała praz štrych-kod vyznačać vytvorcaŭ tavaraŭ i praviarać ich dačynieńnie da pradpryjemstvaŭ, što padtrymlivajuć dziejnuju ŭładu. U vyniku Arcioma Mazanika pakarali 8 hadami turmy.

Jurystka «Viasny» Śviatłana Hałaŭniova kaža, što dakładna viadomyja 85 imionaŭ IT-admysłoŭcaŭ, što trapili pad kryminalny pieraśled (u tym liku zavočna — u miežach specyjalnaha viadzieńnia). Ź ich 83 čałavieki ŭžo asudžanyja. Chtości adbyŭ svoj termin, chtości jašče adbyvaje, a chtości za miažoj. Ale heta daloka nia poŭnaja infarmacyja, mnohija specyjalisty i ichnyja svajaki nia chočuć rozhałasu.

«Pra 14 čałaviek viadoma, što ich asudzili na davoli vialikija terminy — ad 5 da 12 hadoŭ. Historyi i abvinavačańni roznyja, to i padstavy dla takich vialikich terminaŭ roznyja. Najdaŭžejšy termin — 12 hadoŭ — prysudžany zavočna Vieranicy Capkale. Jana adna z tych, chto staŭ abliččam postvybarnych pratestaŭ 2020 hodu, plus sud zavočny, tamu i taki vialiki termin.

Najbolšy termin siarod zatrymanych — u prahramista Dźmitryja Mastavoha, jaki atrymaŭ 10 hadoŭ u spravie ab padryvie rasiejskaha samalota ŭ Mačuliščach.

Taksama možna vyłučyć vypadki, źviazanyja z raskryćciom źviestak dziaržaŭnych słužboŭcaŭ — balučaje pytańnie dla dziaržavy, tut vialikija terminy, napeŭna, majuć metu pakazać, što dziaržava svaich abaraniaje», — miarkuje jurystka «Viasny» Śviatłana Hałaŭniova.

Pry hetym navat adnosna nievialiki termin źniavoleńnia moža značna paŭpłyvać na prafesijnyja jakaści prahramista. Jahor (poŭnaha imia nie raskryvajem u metach biaśpieki. — RS), kiraŭnik hrupy ŭ adnoj viadomaj IT-kampanii, kaža, što mnohaje zaležyć ad samich ludziej, ad ichnaha žadańnia, zdolnaściaŭ. Jon pryvodzić prykład maładoha chłopca, jaki raniej pracavaŭ testavalnikam u ichnaj kampanii, ale byŭ asudžany na 3 hady źniavoleńnia. Ciapier vyjšaŭ na volu.

«My spačatku razmaŭlali ź im dystancyjna. Čałaviek byŭ razhubleny, dezaryjentavany — my nie paznali raniej viasiołaha, iraničnaha, žartaŭlivaha maładoha čałavieka. Skazali: ačuniaj, vydachni, davaj skantaktujemsia praź miesiac. Užo praz 3 tydni jon znoŭ źviazaŭsia z nami. Viadoma, jon adstaŭ, bo technalohii vielmi chutka raźvivajucca. Ale chłopiec starajecca. Mnie zdajecca, u jaho atrymajecca, bo jon uparty, maje šaniec chutka adnavicca», — vykazvaje nadzieju Jahor.

Viktar Parchimčyk, jaki na ŭłasnym dośviedzie spaznaŭ, što aznačaje amal paŭtarahadovy pierapynak u pracy, kaža, što pierałomnym momantam było źjaŭleńnie štučnaha intelektu.

«Heta na pracu IT vielmi mocna paŭpłyvała. Struktura pracy źmianiłasia. Zaraz pałovu pracesaŭ, jakija vykonvaŭ ja, vykonvaje štučny intelekt. Ja ŭžo ŭručnuju nie rablu taho, što rabiŭ 5 hadoŭ tamu. Heta paŭpłyvaje i na tych, chto zaraz nia maje mahčymaści pracavać. Bo technalohii vielmi imkliva raźvivajucca.

Čym daŭžej specyjalist siadzić, tym ciažej budzie ŭznaŭlać viedy. Kali 2-3 hady, to, mnie zdajecca, heta jašče niekrytyčna. Nahonić za miesiacy 3-4 vielmi napružanaj pracy. Kali 8-10 hadoŭ, to heta ŭžo niezvarotna. Čałaviek adstanie nazaŭsiody i naŭrad ci naviarstaje stračanaje», — miarkuje Viktar Parchimčyk.

Kamientary4

  • Skoro
    14.04.2025
    Vsiech sovieršiennoletnich hraždan, kotoryje podpadajut pod staťju "harantii členam sieḿji byvšieho priezidienta" otpravim na 8-10 let v korovniki i śvinarniki.
    Za součastije v bandie niezakonno zanimajuŝieho dołžnosť "priezidienta".
  • Čuš sobaċja pro nievzmožnosť vosstanovlenije.
    14.04.2025
    Ničieho principialno za poślednije 15 let v IT nie iźmieniłoś, i jeŝie 15 nie iźmienitsia. Vsie eti novyje friejmvorki i tiechnołohii - ni čto inoje, kak jeŝie odin sposob pustiť pyl v hłaza na rynkie truda. II riešit problemu s bałłastom, kotoryj i rańšie nie očień był nužien. Princip prijema na rabotu ostanietsia priežnim - v prioritietie tie, kto diešievle, i plevať na novoje, pro kotoroje vam rasskazali na 6-i miesiačnych kursach. Dažie jeśli kto-to i zachočiet vniedriť čto-to očień novoje i pieriedovoje na projektie 30-letniej davnosti, bystro i diešievo nie połučitsia. Jeśli by vsie było tak słožno, Andierson by nie hotovił novych "prohramistov" za hod płatnoj stažirovki, i nie trudoustraivał by ich srazu po jeje okončanii. Zołotyje vriemiena šlepatielej form zakončiliś.
  • Otiec Zasandalij
    14.04.2025
    Luboj prohrammist možiet byť skotnikom, a nie naoborot.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Pucin prapanavaŭ spynić kanflikt pa ciapierašniaj linii frontu — Financial Times10

Pucin prapanavaŭ spynić kanflikt pa ciapierašniaj linii frontu — Financial Times

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskija kampanii ŭ Litvie praciahvajuć skaračać kamandy. Wargaming — u topie pa adtoku3

Zatrymali błohiera Valancina z kanała «Kala mietału»2

Budavali biznes 11 hadoŭ, ale ŭsio zhareła: jak siamja ŭ Baranavičach padymaje z ruin spravu žyćcia

Nakolki ŭpłyvovyja Papa i Katalickaja carkva ŭ śviecie?2

Stała viadoma, kolki ŭ 2024-m zarabili na pieraprodažy BiełAZaŭ u Rasiju kampanii, źviazanyja z synami Łukašenki7

Na ŭčastku praśpiekta Niezaležnaści pastaviać 17 stendaŭ-plitaŭ, da jakich možna budzie ŭskładać kvietki2

U paniadziełak u Biełarusi było +28°S

Psieŭdaelektryki napali na minskaha ajcišnika, katavali jaho i patrabavali bolš za $300 miljonaŭ1

Biržavyja indeksy ZŠA i dalar źnizilisia na fonie ataki Trampa na kiraŭnika Centrabanka3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pucin prapanavaŭ spynić kanflikt pa ciapierašniaj linii frontu — Financial Times10

Pucin prapanavaŭ spynić kanflikt pa ciapierašniaj linii frontu — Financial Times

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić