Sezon «Svabodnaha teatru» adkryŭsia manalohami majtkoŭ i niecenzurnaju łajankaj.
Sezon «Svabodnaha teatru» adkryŭsia manalohami majtkoŭ i niecenzurnaju łajankaj.
Novy sezon «Svabodnaha teatru» raspačaŭsia 4 vieraśnia brutalnaj kamedyjaj Paŭła Pražko «Majtki». Premjerny spektakl ładziŭsia na adkrytym pavietry – pad tentam adnoj z kaviarniaŭ. Nazvy – dziela kanśpiracyi – nie paviedamlu, ale adbyvałasia ŭsio heta pad samym nosam aficyjozu.
U afišcy, razdadzienaj pierad premjeraj «Majtkoŭ», davałasia tłumačeńnie na rasiejskaj movie, čym jość hety abjekt spodniaj bializny.
Ale ŭsie pytańni, čamu biełaruski aŭtar addaje pieravahu rasiejskaj movie, źnikli samachoć paśla taho, jak pačaŭsia spektakl. Aktory ŭ suvorych filarmaničnych kaściumach – zhodna z «kancertnym vykanańniem pjesy» – adkryli tečki i pačali hučna deklamavać.
Siamipaviarchovaj łajancy, azdoblenaj rečytatyvam, pazajzdrościli by j daśviedčanyja partovyja hruzčyki. Publika asłupianieła j zafyrkała, byccam słovy ..., ... i ... jana pačuła ŭpieršyniu.
Źmiest pjesy zvodzicca prykładna da nastupnaha. Dziaŭčyna Nina vyviesiła sušycca svaje majtki-strynhi. Ich skrali. Hierainia ciažka pakutuje, razmaŭlaje z astatnimi majtočkami, molicca, kiepski milicyjant damahajecca pryhažuni, a susiedki marać spalić na vohniščy (čyrvonaja śviečačka dadajecca). Jość jašče inšaplanetnicy, charavyja śpievy majtkoŭ i niabožčyk u spalniku.
Hieroi hetaha dzikunskaha treš-avanhardu daŭno nia ludzi, a paškamutanyja zryŭki hutarak. Saviecki «narodny» chor haradzkich uskrain – uzakonieny Josifam Brodzkim šče ŭ «Pradstaŭleńni», asučaśniŭsia «derydoŭskimi» internet-frazami, trasiankaju i kanvulsijami cieła (miniet, vanity).
«Svabodny teatar» ździejśniŭ maru šmatlikich tvorcaŭ – źniščyŭ miažu pamiž žyćciom i mastactvam. Kali b aktoraŭ raptam aryštavała milicyja, a miascovyja zabułdyhi dadali svaje repliki – heta stałasia b nieadjemnaj častkaj spektaklu.
Raz niama miežaŭ, režyserskija vybryki Ŭładzimiera Ščerbania niemahčyma adździalić ad bamžovych prykidaŭ, vydrasavanuju aktorskuju ihru ad pjanych razborak, a dramaturhiju Pražko ad «Panaramy». Tekst užo nieadrozny ad asiarodździa.
Mikałaj Chalezin, adzin z kiraŭnikoŭ «Svabodnaha teatru» kaža, što pjesu ŭ Łatvii j Rasiei ŭspryniali dvaista: adnyja kazali pra novaje słova ŭ dramaturhii, druhija – što tvor Pražko – pustyška. Heta niasłušnaja supiarečnaść.
Dla nas važna, nakolki spektakl źmienić teatralny biełaruski landšaft.
Toje, što praktyka «Svabodnaha teatru» stanovicca škołaj dla biełaruskich aktoraŭ, dramaturhaŭ i režyseraŭ, – heta praŭda. Biełaruskija aktory ŭ spektaklach hrajuć – i prychodziać ich pahladzieć.
Taksama praŭda, što pjesa Pražko – pravakacyja, što da miascovaj teatralna-akademičnaje letarhii. Ale padobnyja rečy zaŭždy byli źjavaju pierachodnaju. Ad dna adšturchoŭvalisia, kab ubačyć Nieba.
Ananimna-hvałtoŭnyja «dyskursy» daŭno vykryŭ Bekiet. Pierabudovačny čarnušnik Sarokin budavaŭ cełyja pjesy na rasiejskim macie.
«U sučasnaj trahiedyi hinie nie hieroj, hinie chor», – kazaŭ šče ŭ 1970-ja Brodzki.
Chor skanaŭ, hledačy abśmiajalisia. Ci nie zapozna dla Biełarusi?
❏
Bolej fatahrafij u błohu Julii Daraškievič
Ciapier čytajuć
«Adpraŭlali myć tualety i kidali ŭ ŠIZA». Susiedki raskazali pra abychodžańnie ŭ kałonii z eks-palitźniavolenaj Tamaraj Karavaj, jakaja paśla pamierła

Kamientary