Ułada22

Niesudzimy sudździa

Imia Dz.Dziemčanki daŭno ŭpisana ŭ manitorynhi parušeńniaŭ pravoŭ čałavieka. Praz hetaha maładoha čałavieka (jamu - 33 hady) prajšło mnostva haradzienskich apazycyjnych dy hramadzkich aktyvistaŭ i žurnalistaŭ – bolšaść u administracyjnych, niekatoryja ŭ kryminalnych pracesach.

Kryminalnaja sprava za dapamohu ŭ dačy chabaru suprać Dźmitryja Dziemčanki, byłoha haradzienskaha sudździ, viadomaha pa hučnych pracesach nad apazycyjanerami, zakrytaja. Piša Iryna Čarniaŭka.

Sprava była raspačataja ŭ studzieni hetaha hodu z padačy KDB. U joj fihuruje suma 25 tysiačaŭ dalaraŭ, jakaja nibyta była pieradadzienaja dla sudździ Leninskaha rajonu Horadni Dźmitryja Dziemčanki za toje, kab jon paspryjaŭ u skaračeńni terminu źniavoleńnia dla asudžanaha. Spravu suprać sudździ raspačała Hieneralnaja prakuratura z dazvołu A.Łukašenki; Dźmitry Dziemčan-ka syšoŭ z pasady, i ź jaho była źniataja niedatykalnaść.

Imia Dz.Dziemčanki daŭno ŭpisana ŭ manitorynhi parušeńniaŭ pravoŭ čałavieka. Praz hetaha maładoha čałavieka (Dziemčanku 33 hady) prajšło mnostva haradzienskich apazycyjnych dy hramadzkich aktyvistaŭ i žurnalistaŭ – bolšaść u administracyjnych, niekatoryja ŭ kryminalnych pracesach. Naprykład, u 2002 h. jon sudziŭ 13 haradzienskich žurnalistaŭ, udzielnikaŭ pikietaŭ u abaronu zakrytaj hazety «Pahonia», i daŭ šaści ź ich ad 3 da 15 sutak aryštu, a jašče čatyrom – štrafy. Tamu navina pra spravu suprać Dz.Dziemčanki vyklikała pilnuju cikavaść u demakratyčnym asiarodku Horadni.

Pra toje, što Dz.Dziemčanka bolš nie sudździa, pieršym daviedaŭsia jaho były padsudny – lider respublikanskaha strajkamu pradprymalnikaŭ Valer Levanieŭski. U 2004 h. Dz.Dziemčanka vioŭ spravu pra «abrazu prezydenta», u jakoj V.Levanieŭski i jaho namieśnik Alaksandar Vasiljeŭ byli asudžanyja na dva i paŭtara hodu źniavoleńnia ŭ kalonijach ahulnaha režymu. Vyjšaŭšy na volu ŭ traŭni hetaha hodu, V.Levanieŭski napisaŭ u Haradzienskuju abłasnuju prakuraturu zajavu z patrabavańniem pryciahnuć sudździu da kryminalnaj adkaznaści za niezakonny vyrak. U adkazie staršy śledčy prakuratury vobłaści paviedamiŭ, što suprać Dz.Dziemčanki kryminalnaja sprava ŭžo jość. A ŭ Leninskim sudzie dapytlivamu pradprymalniku raspaviali, što Dz.Dziemčanka tam nie pracuje, «zvolniŭsia na ŭłasnaje žadańnie».

Pačatak kryminalnaj spravie suprać sudździ dała zajava baćki 20-hadovaha chłopca, asudžanaha na 8 hod źniavoleńnia za prodaž marychuany. Mužčyna raspavioŭ, što ad červienia da vieraśnia 2005 h. pieradaŭ praz «pasiarednika», znajomaha pradprymalnika, 25 tysiačaŭ dalaraŭ sudździu Dz.Dziemčanku, jaki paabiacaŭ paspryjać, kab u kasacyjnaj instancyi, abłasnym sudzie, synu skaracili termin źniavoleńnia. (Cikavaja padrabiaznaść pra stasunki «pasiarednika» i sudździ: hodam raniej Dziemčanka vioŭ suprać hetaha pradprymalnika praces i za machlarstva adpraviŭ na «chimiju», jakuju paśla zamianili na papraŭčyja pracy. Paźniej, pavodle słovaŭ Dz.Dziemčanki, – jany spatykalisia niekalki razoŭ u adnych kampanijach.)

Adnak kasacyja pavodle spravy 20-hadovaha chłopca była prajhranaja, Viarchoŭny sud taksama prysudu nie źmianiŭ – i baćka pačaŭ patrabavać ad Dz.Dziemčanki svaje hrošy nazad.

U listapadzie sudździa addaŭ baćku 13 tysiačaŭ dalaraŭ, skazaŭšy, što mienavita stolki jamu pieradaŭ «pasiarednik». Niekalki tydniaŭ mužčyna štodnia, jak na pracu, chadziŭ da sudździ, patrabavaŭ astatnija 12 tysiačaŭ, papiaredžvaŭ, što źvierniecca ŭ «orhany» – i pry hetym zapisvaŭ svaje ź im razmovy na dyktafon. U studzieni, tak i nie dabiŭšysia astatnich hrošaj, baćka źviarnuŭsia ŭ KDB.

Padazravanych u spravie adrazu akazałasia dvoje: «pasiarednik» dy sudździa Dz.Dziemčanka. Status u ich byŭ rozny, dyj paviali siabie jany pa-roznamu. Tamu roznym staŭsia ich los.

Dziemčanka – sudździa, spravy suprać sudździaŭ raspačynaje Hieneralnaja prakuratura, atrymaŭšy dazvoł «orhanu, jaki pryznačaje na pasadu». Orhan hety ŭ Biełarusi – prezydent. Da taho ž u tym samym studzieni Dziemčanka pryjšoŭ u KDB «z pavinnaj» i ad svajho ŭdziełu ŭ pieradačy chabaru nie admaŭlaŭsia. Tamu i śledztva ŭ dačynieńni da jaho było praź piać miesiacaŭ spynienaje, tamu i na sudovym pracesie jon prachodziŭ užo śviedkam.

«Pasiarednik» ža viny svaje nie pryznaŭ i pa fakcie chabaru padčas śledztva i na sudzie pakazańni davać admoviŭsia. Tamu ŭvieś ciažar abvinavačańniaŭ loh tolki na jaho. Na pracesie jon staŭsia adzinym abvinavačanym, i na padstavie pakazańniaŭ śviedkaŭ u pačatku žniŭnia byŭ asudžany na 8 hod źniavoleńnia – za «machlarstva» i «padbuchtorvańnie da dačy chabaru».

Adnak ni za paŭhodu śledztva, ni ŭ sudzie tak i nie prahučała jasnaha adkazu na hałoŭnaje pytańnie: dzie hrošy, dzie tyja źnikłyja 12 tysiačaŭ?

Schiemu, pavodle jakoj adbyvaŭsia «ruch kapitału», apisaŭ sam Dziemčanka dy inšyja śviedki ŭ svaich pakazańniach na adkrytym sudovym pracesie nad «pasiarednikam».

Baćka kaža, što ŭ červieni 2005 h. pieradaŭ «pasiaredniku» dla Dziemčanki 3 tysiačy, u žniŭni – 20 tysiačaŭ, u vieraśni – 2 tysiačy dalaraŭ. Dziemčanka raspavioŭ, što atrymaŭ ad «pasiarednika» spačatku 8 tysiačaŭ, a paśla 5 – dy pieradaŭ usiu sumu inšamu sudździu, nazaviom jaho Z. U listapadzie, kali baćka asudžanaha chłopca staŭ patrabavać hrošy nazad, Z, pavodle pakazańniaŭ Dziemčanki, hetyja 13 tysiačaŭ viarnuŭ, i Dziemčanka addaŭ ich baćku. Na dopytach padčas śledztva Z adrazu i kateharyčna zajaviŭ, što nia mieŭ nijakaha dačynieńnia da hetaj historyi. I choć spasyłka na jaho pakazańni jość u šerahu dakumentaŭ – u kryminalnaj dy sudovaj spravie jon anijak nie prachodzić.

U takoj traktoŭcy karupcyjny łancužok abryvajecca mienavita na Dz.Dziemčanku. Ale, vynosiačy vyrak, sud paličyŭ, što hetaja suma asieła mienavita ŭ «pasiarednika».

Ciapier asudžany «pasiarednik» rychtujecca da kasacyi ŭ haradzienskim śledčym izalatary. Z zastajecca na svajoj pasadzie i praciah-vaje pracavać sudździom. Dz.Dziemčanka ŭładkavaŭsia na pracu va ŭpraŭleńni pryvatyzacyi Haradzienskaha abłvykankamu.

Horadnia

Kamientary2

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Niečym treba zaŭsiody achviaravać. Mnie pryjšłosia achviaravać siamjoj»: syn Iny Afanaśjevaj pra pavaroty losu12

«Niečym treba zaŭsiody achviaravać. Mnie pryjšłosia achviaravać siamjoj»: syn Iny Afanaśjevaj pra pavaroty losu

Usie naviny →
Usie naviny

Va Ukrainie raspačali kryminalnuju spravu praz traŭmavanuju ŭ Dubai 20-hadovuju Maryju Kavalčuk

Siońnia nočču Jeŭropa i Ukraina piarojduć na letni čas. Ci treba pieravodzić strełki biełarusam?8

MUS Polščy: Anžalika Mielnikava znachodzicca za miežami Polščy ŭžo niekalki tydniaŭ2

Na pažary ŭ Asipovickim rajonie zahinuła 90-hadovaja para

Paśla źniknieńnia śpikierki Mielnikavaj niama dostupu da rachunkaŭ Kaardynacyjnaj rady51

«€1000 za pasłuhi ahientaŭ — heta ŭžo norma». Što zaraz adbyvajecca z šenhienam i na što iduć biełarusy dziela vizy3

Źnikły ŭ Baranavičach 10-hadovy chłopčyk znojdzieny, pošuki išli ŭsiu noč

Vizit Vensa ŭ Hrenłandyju: vice-prezident ZŠA raspavioŭ pra pahrozy z boku Rasii i paabiacaŭ nie ŭžyvać siłu1

U Minsku stvorać pieršy atrad narodnaha apałčeńnia6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Niečym treba zaŭsiody achviaravać. Mnie pryjšłosia achviaravać siamjoj»: syn Iny Afanaśjevaj pra pavaroty losu12

«Niečym treba zaŭsiody achviaravać. Mnie pryjšłosia achviaravać siamjoj»: syn Iny Afanaśjevaj pra pavaroty losu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić