Ekanomika88

Biełarusy masava niasuć hrošy ŭ banki. Čamu tak i nakolki vyhadna kłaści rubli na depazity?

Apošnija miesiacy 2025 hoda akazalisia rekordnymi pa abjomach rostu rublovych układaŭ.

Ilustracyjny zdymak. Fota: lookby.media

Čamu tak adbyvajecca? 

Ciaham čaćviortaha kvartała 2025 hoda biełarusy štomiesiac abnaŭlali rekordy pa prytoku hrošaj na rublovyja ŭkłady. Apošni kvartał prynios bankam 1,289 miljarda rubloŭ. U pryvatnaści, kastryčnik — 407,7 miljona, listapad — 440,3 miljona, a śniežań — 440,8 miljona rubloŭ.

Apošnija niekalki hadoŭ pracentnyja staŭki pa ŭkładach u dalarach i jeŭra składajuć ad 0,01% da 0,1% hadavych, tamu trymać na ich hrošy faktyčna biessensoŭna. 

Pry hetym pracentnyja staŭki pa rublovych depazitach zastajucca vysokimi i amal nie źmianialisia z kanca listapada 2023 hoda. Tady biełaruskija rubli na biezadzyŭnyja ŭkłady možna było pakłaści pad 13 — 13,5%. Ciapier pracenty pa biezadzyŭnych układach składajuć ad 14,3 da 14,8%.

Razam sa stabilnym kursam rubla rublovyja depazity vyhladajuć pryvabna. U tym liku z ulikam inflacyi, jakaja ŭ apošnija hady vahajecca ŭ miežach ad 5,2% u 2024‑m da 6,8% u 2025-m.

Najbolš vyhadnymi ličacca ŭkłady terminam ad 13 miesiacaŭ, pakolki prybytak ź ich nie abkładajecca padatkam.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

Što stała z hrašyma, kali ich pakłali hod ci dva tamu?

Dla raźliku voźmiem depazit pad 13% hadavych, hrošy na jaki pakłali 13 miesiacaŭ tamu ŭ kancy śniežnia 2024 hoda. 

Umoŭnyja 10 000 rubloŭ pieraŭtvarylisia b u 11 408 rubloŭ — plus 1 408 rubloŭ.

Kali b układ byŭ adkryty na 24 miesiacy, to ciapier by vy zamiest 10 000 rubloŭ mieli 12 600 rubloŭ. 

I heta ŭkłady biez kapitalizacyi. Kali ŭkład praduhledžvaje kapitalizacyju, to praz 13 miesiacaŭ budzie plus 1510 rubloŭ, a praz 24 miesiacy — plus 2970.

A što budzie, kali pieravieści ŭ dalary?

Matematyka ŭ valucie naohuł vyhladaje ašałamlalna. Kali ŭ śniežni 2024 hoda vy mieli 10 000 rubloŭ, to pa tahačasnym kursie vy mahli kupić za ich kala $2880. Siońnia, źniaŭšy ŭkład z pracentami (11 408 rubloŭ) i kupiŭšy valutu, vy atrymajecie na ruki kala $4000.

Dziakujučy ŭmacavańniu rubla i vysokim staŭkam čysty prybytak u dalarach skłaŭ bolš za $1100. Heta kala 39% hadavych u valucie.

Ilustracyjny zdymak. Fota: «Naša Niva»

Takija vyniki ŭ pieravodzie ŭ dalary atrymalisia za košt taho, što rubiel mocna ŭmacavaŭsia adnosna amierykanskaj valuty, što absalutna nietypova dla Biełarusi.

Ryzyki zastajucca

Pry hetym niama nijakaj harantyi, što ŭ bližejšyja hod-dva situacyja nie źmienicca. Pakolki biełarusy ŭsio jašče tradycyjna vymiarajuć svaje źbieražeńni ŭ dalarach, to, kab nie zhubić hrošy, praz 13 miesiacaŭ dalar musić być nie daražej, čym pa 3,32 rubla. (U raźlik biarecca ŭkład pad 14,3% z kapitalizacyjaj)

U vypadku z 24‑miesiačnym depazitam — nie bolš, čym 3,81 za dalar. (U raźlik biarecca biezadzyŭny ŭkład pad 14,7% z kapitalizacyjaj).

Taksama nieviadoma, jak doŭha moža praciahnucca čas, kali staŭki pa rublovych depazitach buduć na takim ža vysokim uzroŭni. Asabliva va ŭmovach, kali nasielnictva vielmi aktyŭna niasie hrošy ŭ banki.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary8

  • Indrid Cold
    26.01.2026
    Łoch nie mamant, niasicie svaje hrošyki ŭ łukašystskija banki i kryptu kuplajcie praz krypta-bank ;)
  • creck_55
    26.01.2026
    Skupoj płatit dvaždy- durak, triždy- a łoch, v trojnom raźmierie i postojanno! :-D :-D :-D
  • Janka
    26.01.2026
    Ekstremalnaja ryzyka depazitaŭ u padsankcyjnaj vajujučaj krainie patrabuje ekstremalna vysokaj dachodnaści u jakaści kampiensacyi. Jak u MMM. Tolki potym nia varta kryŭdzicca, kali taja ryzyka realizujecca.
    Paśla adciskańnia Priorbanka ŭ RZB Group nivodny biełaruski bank nia maje aŭtarytetnaha niezaležnaha inviestycyjnaha rejtynhu. Paśla pačatku vajny mižnarodnyja aŭdytarskija kampanii syjšli ź Biełarusi. Kolki hniłych kredytaŭ (u tym liku i pad dziaržharantyi) u bankaŭskich aktyvach nia ličycca hniłymi praz buchhałtarskija chitryki i biaskoncuju restrukturyzacyju - nieviadoma. Kolki dziaržpapier i kvazidziaržpapier jakija nibyta AAA, a nasamreč śmiećcie - taksama nieviadoma. I ŭsio heta na fonie faktyčnaha ekanamičnaha spadu, bo ŭsie kropki "rostu" - heta dziaržinviestycyi ŭ "back-end" pa raceptu PPP albo praca na rasiejski vajenpram, jaki imkliva stračvaje płaciožazdolnaść.
    Ale hałoŭny čyńnik - Rasieja ŭžo nie dapamoža. Tamu ŭsio skončycca vielmi drenna.

Ciapier čytajuć

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam11

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Usie naviny →
Usie naviny

Što ciapier z ekanomikaj Vieniesueły? I ci stała bolš svabody?

Jeŭrasajuz šukaje alternatyvu hazavaj zaležnaści ad ZŠA1

Litva pryhraziła Biełarusi novym zakryćciom miažy10

«Ja ŭžo raźvitaŭsia z žyćciom». Biełarus prajšoŭ pieššu ad Vieny da Stambuła6

U 2023‑m u Prazie raptoŭna pamior 35‑hadovy biełaruski žurnalist Anufryjenka. Byłaja kaleha kaža, što jaho mahli atrucić3

U Baranavičach na śniezie znajšli žyvoha kažana, choć dla ich ciapier nie siezon1

U Vilni małyja dzieci zamiežnikaŭ buduć chadzić tolki ŭ litoŭskamoŭnyja škoły. Ale dla biełaruskamoŭnaj himnazii zrobiać vyklučeńnie17

Tramp vystaviŭ Iranu ultymatum na fonie nabližeńnia da jaho bierahoŭ «vializnaj armady»11

Robiert Fica nazvaŭ chłuślivaj publikacyju, što jon nibyta kiepska vykazvaŭsia pra psichałahičny stan Trampa2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam11

«Jak tolki čujuć pra Rasiju — dyk usio… U čym prablema?» U Minsku nie chočuć zdavać kvateru čałavieku z rasijskim pašpartam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić