Śniehapady i marazy ŭdaryli nie tolki pa biełarusam, ale i surjozna paŭpłyvali na žyćcio haradskich ptušak. Prosta ciapier im asabliva patrebna naša padtrymka. Zimoj piarnatym vielmi składana zdabyvać ježu: nasiakomyja źnikajuć, nasieńnie schavana pad śnieham i lodam, a karotki śvietłavy dzień i mocnyja marazy patrabujuć vialikich enierhazatrat.

U intervju Onliner arnitołah, dyrektar Centra ekałahičnaha vychavańnia i raźvićcia Rusłan Šajkin raspavioŭ, jakija ptuški majuć patrebu ŭ dapamozie bolš za ŭsio, čym ich pravilna padkormlivać i dzie lepš pakidać korm.

— Ptuški adaptujucca da našych umoŭ nadvorja i marazoŭ. Vadapłaŭnyja kaliści byli pieralotnymi: adlatali abo kiravalisia paŭdnioviej na ŭčastki z adkrytaj vadoj. Ale za apošnija 10 hadoŭ zimy źmianilisia, nazirajecca paciapleńnie, tamu mnohija vidy stali zastavacca na zimoŭku. I ŭ takoje nadvorje, jak zaraz, im, naturalna, stanovicca składana, — kaža Rusłan Šajkin.
— Vada zamiarzaje, adkrytych učastkaŭ stanovicca mienš, i ptuški, jakija zastalisia ŭ horadzie, skaplajucca ŭ miescach, dzie možna zdabyvać korm. Zaraz jany źbirajucca na nievialikich učastkach na Čyžoŭskim vadaschoviščy pobač z ekaadukacyjnym kompleksam «Čomha-vostravam», dzie žyvuć kryžanki, lebiedzi, čapli, na Kamsamolskim voziery, vadaschoviščy Krynica. Im, darečy, u samoj vadzie nie chałodna. Tempieratura tam vyšej, čym na adkrytaj prastory.
Što tyčycca nievadapłaŭnych ptušak, to, da prykładu, vierabjinyja (saroki, hałki, šeryja varony) ličacca adnymi z samych kiemlivych ptušak, jakija zaŭsiody, navat zimoj, mohuć prakarmić siabie sami. A voś bolš drobnym ptušačkam padčas śniehapadaŭ i marozu spraŭlacca samastojna ciažka, i im taksama nieabchodna naša dapamoha.

A chto z ptušak zimoj adčuvaje siabie kamfortna?
Samyja viadomyja minskija drapiežniki, jakija zastajucca ŭ horadzie na zimoŭku, — jastrab-cieciaroŭnik i jastrab-pierapiołačnik.
Jak adznačaje Rusłan Šajkin, zimoj hetyja ptuški mohuć adčuvać siabie adnosna kamfortna: jany palujuć na inšych kryłatych, jakija z-za ŭmoŭ nadvorja słabiejuć i hublajuć pilnaść kala karmušak. Pry hetym zimovaja palavańnie dla jastrabaŭ zastajecca enierhazatratnym pracesam, i samim drapiežnikam taksama prychodzicca nialohka.
A voś vušataj savie ŭ maroznuju i śniežnuju zimu značna składaniej. Z-za ščylnaha śniežnaha pokryva joj ciažka pačuć myšej-palovak — asnoŭnuju zdabyču. Asłablenyja i hałodnyja sovy niaredka zastajucca biez kormu i stanoviacca achviarami voran, hrakoŭ i hałak.
Jak pravilna karmić zimoj ptušak?


Rusłan uspaminaje, što raniej dachodziła da aniekdatyčnych situacyj, kali paśla Novaha hoda na bierahi vadajomaŭ i lod minčanie vyvalvali sałaty i inšuju ježu sa śviatočnaha stała. Z časam situacyja źmianiłasia i ludzi stali karmić piarnatych pravilna, ale nahadać usio roŭna nie pieraškodzić:
— Važny momant: padkormlivać vodapłaŭnych ptušak možna tolki zimoj i tolki pry panižeńni tempieratury da −15 °C i nižej — padčas zaciažnych marazoŭ i zaviejaŭ. U inšych umovach ptuški zdolnyja pakłapacicca pra siabie samastojna. Ni ŭ jakim razie nielha vykarystoŭvać chlebabułačnyja vyraby. Ptuški, viadoma, ich jaduć i ŭ chałodny čas mohuć chapać praktyčna lubuju ježu. Ale pajadańnie chleba dla ich pahražaje straŭnikava-kišačnymi zachvorvańniami. Lepš za ŭsio davać śpiecyjalnuju sumieś.
U jaje ŭvachodziać zbožžavyja (pšanica, avios, jačmień), aŭsianyja šmatki i kambikorm — usio heta pieramiešvajuć i vysypajuć ptuškam na lod u suchim vyhladzie. Kali sumieś zvaryć, jana chutka zastyvaje i jeści jaje stanovicca niazručna. Akramia taho, možna davać ciortuju harodninu: morkvu i kapustu.


— A voś asnovu racyjonu maleńkich ptušak składajuć siemački słaniečnika. Čym siemački mienšyja, tym lepš. Im u takim vypadku praściej dastavać jadro. Akramia taho, im možna davać raps i jačmiennuju krupu. Usio heta taksama pieramiešvajecca i kładziecca ŭ karmušku. Sinicy, zielanuški, dubanosy heta aceniać.
Karmić ptušak varta časta, ale nievialikimi porcyjami.

Što cikava, padkormka ptušak hetaj zimoj pryviała Rusłana da cikavaha nazirańnia: zvyčajna pieralotnyja dla našych šyrot špaki stali ŭsio čaściej zastavacca ŭ Minsku na zimoŭku.
— U suviazi sa źmianieńniem klimatu bijałohija niekatorych ptušak źmianiajecca. U nas užo poŭnym chodam zimujuć zaranki i čornyja drazdy, a hetaj zimoj da mianie na karmušku prylacieŭ navat špak. Z karmavoj sumiesi jon vybraŭ pluščany avios. Tady ja vyrašyŭ zrabić dla špakoŭ asobnuju sumieś, pakolki jany nie mohuć razdrabnić dziubaj abałonku nasieńnia. Ja vykłaŭ siemiečki słaniečnika na apracoŭčuju došku i prakaciŭ ich kubkam — jany raspluščylisia. Zatym takim ža čynam zdrabniŭ niekalki arechaŭ, pieratvaryŭšy ich u truchu. Usio heta źmiašaŭ, dadaŭ aŭsianyja šmatki i vykłaŭ u karmušku. I što vy dumajecie? Užo viečaram tam siadzieli čatyry špaki, a praz paru dzion, dziakujučy pravilna padabranym karmam ja naziraŭ siem ptušak.
Ciapier čytajuć
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści
Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju
Kamientary
Chleb ptuškam nie dajuć pa toj ža padstavie. Čorny chleb maje sol, a heta niebiaśpiečna.
Voś bieły suchi baton jak raz dla piarnatych bia piečny, bo nie maje soli.
Dziakuj za artykuł.
Dapamahajem piarnatym i inšym žyviełam pieražyć marazy. Im zaraz sapraŭdy ciažka.
Dziakuj ŭsim dobrym ludziam.
Dziakuj.