Ukraina pakazała, da čaho pryvodzić bajkot i hałasavańnie suprać usich. Piša Vitalij Panamaroŭ (Kijeŭ).
Ukraina pakazała, da čaho pryvodzić bajkot i hałasavańnie suprać usich.
My ŭsie viedajem sa škoły, što palityka — heta mastactva mahčymaha, ale časta zabyvajemsia pra heta, kali nadychodzić čas rabić sapraŭdny vybar. Chaj maim biełaruskim siabram dapamoža śviežy dośvied Ukrainy.
Nikoli za apošnija 19 hadoŭ Ukraina nie była tak blizka ad straty niezaležnaści, jak ciapier — praz 100 dzion paśla piatych prezidenckich vybaraŭ.
Padčas vybaraŭ situacyja nie vyhladała fatalnaj, i šancy prajeŭrapiejskaj Julii Cimašenka vyhladali navat bolšymi za šancy Janukoviča. Mnohija vybarščyki bačyli jaje słabyja miescy, ale schilalisia da padtrymki Cimašenka jak «mienšaha zła», asabliva paśla jaje zajavy pra toje, što jana budzie damahacca poŭnaj enierhietyčnaj niezaležnaści Ukrainy.
Ale Juščanka i niekatoryja intelektuały (Andruchovič, Zabužka) zaklikali hałasavać suprać usich. Maŭlaŭ, abodva kandydaty dalokija ad nacyjanalnaha ideału. I choć pravasłaŭny i hreka‑katalicki patryjarchi pieraścierahali ad hetaha, u 2‑m tury bolš za 4% vybarščykaŭ prahałasavali «suprać usich», a Janukovič nabraŭ na 3% hałasoŭ bolš za Cimašenka.
Voś tak «supraćusichi» razam z vybarščykami‑»abstynientami» dapamahli Janukoviču pieramahčy.
I ciapier im zastajecca chiba što ličyć, kolki hadoŭ im budzie ŭ 2042 — da hetaha času va ŭkrainskim Sievastopali buduć stajać rasijskija bajavyja karabli.
-
Tomas Viencłava: «Litva i Biełaruś nikoli nie varahavali. Heta redki vypadak dla adnosin dvuch narodaŭ»
-
Fiaduta — Kaleśnikavaj: Mašańka, ci viarniciesia na Miesiac, ci nie vučycie žyć tych, chto stamiŭsia nabivać huzy ad čarhovaha nastupańnia na hrabli
-
Minsku treba vydušyć ź siabie pravincyjnaść i viarnuć nachabstva i blask Vialikaha Horada
Kamientary