Kali b «tysiačahadovy Rejch» usio jašče isnavaŭ, dyk tam adznačali b ciapier vielmi važny, epachalny jubilej —
Kali b «tysiačahadovy Rejch» usio jašče isnavaŭ, dyk tam adznačali b ciapier vielmi važny, epachalny jubilej —85-hodździe vychadu ŭ śviet pracy Adolfa Hitlera «Mein Kampf». Piša Vital Taras.
Za paślavajennyja hady źjaviłasia niamała tvoraŭ (pieravažna ŭ žanry fentezi), u jakich dziejańnie adbyvajecca ŭ Trecim rejchu, jaki pieramoh u Druhoj suśvietnaj vajnie. Kulminacyjaj žanru, albo parodyjaj na jaho staŭ film Tarancina «Biassłaŭnyja vyradki».
Miž tym, alternatyŭnyja varyjanty historyi całkam surjozna razhladajucca sučasnymi historykami i sacyjołahami. I mahčymaść pieramohi hitleraŭskaj Hiermanijaj nad sajuźnikami ŭ vajnie nie adkidajecca imi jak nievierahodnaja.
Kali b «tysiačahadovy Rejch» usio jašče isnavaŭ, dyk tam adznačali b ciapier vielmi važny, epachalny jubilej —
Zamiest Biblii
18 lipienia 1925 hoda ŭ Hiermanii byŭ apublikavany pieršy tom knihi. Hitler napisaŭ pieršuju jaje častku ŭ turmie horada Łandśbierh, dzie adbyvaŭ termin za sprobu dziaržaŭnaha pieravarotu (viadomaha jak «piŭny putč» u Miunchienie). Dakładniej budzie skazać — Hitler nadyktavaŭ tekst svaim paplečnikam pa fašysckim ruchu Emilu Morysu i Rudolfu Hiesu. Spačatku aŭtar daŭ zahałovak «Čatyry z pałovaj hady suprać many, hłupstva i bajaźlivaści».
Ale vydaviec Maks Aman skaraciŭ jaho da dvuch słovaŭ — «Maja baraćba».
Pieršy tom byŭ pryśviečany ŭ asnoŭnym bijahrafii Hitlera. Druhi tom, jaki nazyvaŭsia «
Niamiecki piśmieńnik Lijon Fiejchtvanhier adrazu znajšoŭ u knizie tysiačy pamyłak, u tym liku hramatyčnych. Ale heta nie pieraškodziła jaje papularnaści ŭ nacysckaj Hiermanii i
Toj, chto hladzieŭ «Zvyčajny fašyzm» Michaiła Roma, napeŭna, zapomniŭ frahmient, dzie havorycca pra aficyjnaje ci, tak by mović, padarunkavaje vydańnie «Mein Kampf» na admysłovaj papiery, u vokładcy z pazałočanaj śvinoj skury. Drukaroŭ uvažliva praviarali na čyściniu kryvi — da siomaha kalena. Ułasna kažučy, čyścinia kryvi, na padstvie jakoj vyznačajecca pieravaha aryjskaj rasy nad usimi astatnimi, składaje hałoŭny źmiest knihi, jakaja stała sapraŭdnaj biblijaj hiermanskaha nacyzmu.
Sioleta ŭ Rasii rašeńniem Kiraŭskaha rajonnaha suda Ufy kniha «Mein Kampf» była pryznana ekstremisckaj. U sudovym rašeńni havorycca, što kniha «vykazvaje militaryscki śvietapohlad i apraŭdvaje dyskryminacyju i źniščeńnie niearyjskich ras, adlustroŭvaje idei, realizacyjaj jakich staŭ pačatak Druhoj suśvietnaj vajny».
Ciapier u Rasijskaj Fiederacyi, u tym liku i ŭ runecie, publikacyja knihi zabaroniena.
Adnak, zabarona padobnych tvoraŭ zusim nie spryjaje vykaranieńniu ekstremizmu ŭ hramadstvie. Chutčej, naadvarot — jana nadaje im papularnaści.
Naprykład doŭhi čas paśla vajny dakumientalny film kinarežysiorki Leni Ryfienštal (sučaśnicy Hitlera) «Tryjumf voli», u jakim prapahandujecca fašyzm, byŭ zabaronieny ŭ Jeŭropie. Niemcy pieršymi zdahadalisia, što lepš hety film pakazvać u nievialikich aŭdytoryjach i adkryta abmiarkoŭvać jaho źmiest, čym chavać ad publiki jak niejkuju mistyčnuju tajamnicu i tym pryciahvać da jaho niezdarovuju ŭvahu. Hety film, jak i «Zvyčajny fašyzm» Roma, varta pakazvać pa telebačańni, kab publika mahła rabić dla siabie peŭnyja vysnovy.
Što tyčycca «Mein Kampf», dyk źmiest hetaj knihi, biezumoŭna, taksama varta viedać. Praŭda, niama sensu vydavać jaje masavym nakładam, bo całkam pračytać jaje narmalny čałaviek naŭrad ci zdolny. I nie tolki
Kožnamu svajo
Chaj čytač nabiarecca krychu ciarplivaści i pračytaje chacia b niekalki abzacaŭ z raździeła «Narod i rasa». (Hety raździeł, darečy, najbolš viadomy. Jaho lohka možna znajści ŭ internecie. Jaho frahmienty nie adnojčy cytavalisia ŭ knihach na histaryčnyja temy, aficyjnych padručnikach, encykłapiedyjach, dakumientalnych filmach. Tamu ja ryzyknu taksama pryvieści niekalki cytat u pierakładzie z rasijskaha vydańnia.)
«Idei humanizmu i pacyfizmu sapraŭdy, mabyć, buduć całkam darečy, kali vyšejstajačaja rasa papiarednie zavajuje ŭvieś śviet i nasamreč stanie panavać nad usioj ziamloj. Kali tak pastavić pytańnie, dyk idei pacyfizma i humanizma pierastanuć być škodnymi. Škada tolki, što na praktycy takuju chadu raźvićcia ciažka ažyćciavić i, urešcie, jana niemahčymaja».
«Nie ŭ asablivych intelektualnych dadzienych zakładziena pryčyna kulturnych i budaŭničych zdolnaściaŭ aryjcaŭ. Kali b aryjec mieŭ tolki hetyja dadzienyja, jaho rola była b bolš razburalnaj, čym arhanizujučaj, bo sutnaść kožnaj arhanizujučaj dziejnaści ŭ tym, što kožny asobny čałaviek admaŭlajecca ad adstojvańnia abaviazkova svajho ŭłasnaha punktu pohladu i svaich ułasnych intaresaŭ na karyść bolšaści ludziej. Kožny asobny čałaviek u hetym vypadku atrymlivaje toje, što jamu naležyć, tolki navakolnymi šlachami — praz dabrabyt usiaho hramadstva. Asobny čałaviek pracuje ŭ hetym vypadku nie niepasredna dla siabie, a na karyść usim. I z hetaj metaj jon svaju rabotu viadzie ŭ ramkach ahulnaj raboty ŭsich» . (Karaciej kažučy, Arbeit macht frei. Darečy, cytata całkam u duchu
«Kali b jaŭrei byli adny na hetym śviecie, jany niepaźbiežna zadychnulisia b va ŭłasnym brudzie i pamyjach. Usio ich žyćcio pieratvaryłasia b, imavierna, u sucelnuju źniščalnuju baraćbu adno suprać adnaho. Chiba tolki ŭłaścivaja im bajaźlivaść i adsutnaść hatoŭnaści da samaachviaravańnia pieratvaryli b ich ułasnuju vajnu ŭ kamiedyju. Niesłušna było b tamu z taho faktu, što ŭ baraćbie suprać ahulnaha voraha ci, dakładniej, u baraćbie za ahulnaje rabavańnie jaŭrei vystupajuć salidarna, rabić vysnovu, byccam jaŭrejam nie čužy peŭny idealizm. Nie. Jaŭrejami i ŭ hetym vypadku kiruje hoły ehaizm (…)U jaŭrejaŭ nie moža być dziaržavy z peŭnaj terytoryjaj, bo takaja dziaržava vymahaje taho, kab rasa, što jaje nasialaje,
«Kab doŭha vieści žyćcio parazita na ciele inšych narodaŭ, jaŭrejam
«Kančatkovaj metaj jaŭrejaŭ (…) jość pieramoha demakratyi albo, u ich razumieńni, parłamientaryzmu. Sistema parłamientaryzmu najbolš adpaviadaje patrebam jaŭrejaŭ, bo jana vyklučaje rolu asoby i na jaje miesca stavić kolkaść, to bok siłu hłupstva, niazdolnaści, bajaźlivaści».
Byccam by adsiul vynikaje, što demakratyja jość samym žachlivym jaŭrejskim vynachodnictvam Ale praź niekalki staronak čytajem: «Samym strašnym prykładam (…) jość Rasija, dzie jaŭrei ŭ svaim fanatyčnym dzikunstvie źniščyli 30 miljonaŭ čałaviek, biaźlitasna pierarezaŭšy adnych, addaŭšy na nialudskija pakuty hoładu inšych, — i ŭsio heta tolki dla taho, kab zabiaśpiečyć dyktaturu nad vialikim narodam nievialičkaj kupki jaŭrejskich litarataraŭ i biržavych bandytaŭ».
Spačuvańni rasijskamu narodu
Tyja, chto admaŭlajuć Chałakost, pavinny pryznać vidavočny fakt: «Majn Kampf», usia «fiłasofija» Hitlera nie prosta zaklikajuć, jany vymahajuć praktyčnaha ažyćciaŭleńnia ŭ vyhladzie hienacydu. Jak kazaŭ sam fiurer, kali b jaŭrejaŭ nie było, daviałosia b ich vydumać.
Spačuvańni Hitlera «vialikamu rasijskamu narodu» nie pieraškodzili jamu ŭ toj samaj pracy raźvivać idei ab zavajovie žyćciovaj prastory na Uschodzie («Kali my havorym ab zavajavańni novych ziemlaŭ u Jeŭropie, my, kaniečnie, možam mieć na ŭvazie ŭ pieršuju čarhu tolki Rasiju i tyja dziaržavy na ŭskrainie, jakija joj padparadkavany»). A taksama kazać ab słavianach jak ab «niedačałaviekach». Idei Hitlera ŭ skancentravanym vyhladzie vykazaŭ rejchśfiurer SS Hienrych Himler u svaim vystupleńni ŭ Poznani ŭ kastryčniku 1943: «Toje, što moža adbycca z rasijcam albo čecham, mianie absalutna nie cikavić. Ci buduć jany žyvymi ci zdochnuć z hoładu, jak bydła, — dla mianie maje značeńnie tolki ŭ tym sensie, što asoby, jakija naležać da hetaj nacyjanalnaści, buduć nam patrebny ŭ jakaści raboŭ (…) My, niemcy, adzirnyja ŭ śviecie, chto dobra stavicca da žyviołaŭ. My budziem prystojna stavicca da hetych
Niahledziačy na ŭsio heta, na rasijskich sajtach i ŭ błohach štodnia možna bačyć dziasiatki vykazvańniaŭ, jakija naŭprost albo ŭskosna cytujuć vykazvańni Hitlera z «Majn Kampf» — kštałtu tych, što pryviedzieny vyšej.
Ale heta siońnia prablema nie tolki rasijcaŭ, jakija ŭschvalajuć Stalina za toje, što jon źniščyŭ dyktaturu kupki «jaŭrejskich litarataraŭ», a paśla vajny ŭvohule namiervaŭsia vysielić usich savieckich jaŭrejaŭ u Birabidžan. Takim ludziam niama sensu niešta tłumačyć.
Kiepski pijar
Niadaŭni incydent u Mižziemnym mory, kali izrailski śpiecnazaŭcy paśla napadu na ich padčas dahladu karabla z «humanitarnym hruzam», źniščyli niekalkich asabliva aktyŭnych tureckich aktyvistaŭ-«humanitaryjaŭ», vyklikaŭ škvał emocyj. I nie tolki ŭ Turcyi, ale i ŭ Zachodniaj Jeŭropie. Niekatoryja palityki, u tym liku, siabry Jeŭraparłamienta, vykazvali abureńnie. Sapraŭdy, jakoje prava maje Izrail abaraniać biaśpieku dziaržavy i trymać błakadu siektara Haza, kab tudy nie pastaŭlałasia zbroja albo detali, ź jakich chamasaŭcy vyrablajuć rakiety «Kasam». Jaŭrei ž uvohule nie mohuć mieć svajoj dziaržavy, a tym bolš, abaraniacca. Izrail dla mnohich, u tym liku, na Zachadzie,
Niechta z rasijskich žurnalistaŭ skazaŭ u efiry, što incydent u mory «stvaryŭ kiepski pijar Izrailu». Na što jaho surazmoŭca zapiarečyŭ — a ŭ Izraila, jak pierad tym dźvie tysiačy hadoŭ u jaŭrejaŭ va ŭsim śviecie, zaŭsiody byŭ vyklučna kiepski «pijar». Jany pryzvyčailisia.
Sa svajho boku, adnak, izrailcianie niaik nie pryjduć da dumki, što z palestyncami rana ci pozna treba budzie damaŭlacca pra mir usurjez i nadoŭha. Što ŭ ich, jak i va ŭsich narodaŭ, taksama jość svaje pravy, svaja historyja, svaje nacyjanalnyja trahiedyi. Ale ž bolšaść izrailcianaŭ nie choča ničoha čuć pra chałakost inšych narodaŭ — naprykład, cyhan. U izrailskich padručnikach pa historyi nie zhadvajecca hienacyd armian. Kab nie pakryŭdzić Turcyju, jakaja da niadaŭniaha času była sajuźnikam Izraila na Blizkim Uschodzie. (Ale «kryŭda» z tureckaha boku — dy jašče jakaja — ŭsio adno, jak viadoma, uźnikła).
Tolki niadaŭna ŭ ekspazicyi muzieja Chałakosta ŭ
I ŭsio ž, kali ŭ krainach Jeŭropy karajuć za prapahandu idej Hitlera dy admaŭleńnie Chałakostu i adnačasova vinavaciać Izrail za praźmiernuju žorstkaść u adnosinach da adkryta fašysckich terarystyčnych hrupovak, heta ŭžo nie palitkarektnaść. Heta zvyčajnaja kryvadušnaść i bajaźlivaść libieralnych palitykaŭ.
Mabyć, treba čaściej źviartacca da «kłasiki žanru», jakoj jość «Mein Kampf».
Kamientary