Ab hetym jon zajaviŭ viečaram 30 žniŭnia, razhladajučy pytańnie ab suteniorstvie ŭ Prypiackim nacparku.
Ab hetym jon zajaviŭ viečaram 30 žniŭnia, razhladajučy pytańnie ab suteniorstvie ŭ Prypiackim nacparku.
Narada była pryśviečana vykanańniu pravaachoŭnymi orhanami zakonnaści pry zabieśpiačeńni kantrolu za
U cełym manitorynh raboty sa zvarotami hramadzian vyjaviŭ rost u biahučym hodzie zvarotaŭ, źviazanych z pytańniem vykanańnia zakonnaści i zachavańnia pravaparadku. Jany składajuć 27 pracentaŭ ad ahulnaj kolkaści zvarotaŭ hramadzian.
«Takija narady stanuć praktykaj u majoj rabocie, tamu što minskija kułuarnyja ŭhavory vialikich načalnikaŭ i zaspakojvańni, prośby i patrabavańni nie zaŭsiody dajuć vynik, — skazaŭ Alaksandr Łukašenka.— Biez publičnaści i razboru na miescach maje patrabavańni, napeŭna, nie majuć takoha ŭździejańnia na pracesy».
«Pa pryncypie «Vaśka słuchaje dy jeść» niekatoryja krychu nachabnyja struktury pačynajuć ličyć siabie vyšej za zakon. Da milicyi šmat pytańniaŭ.
Jany časam zabyvajuć ab tym, što jany narodnaja milicyja, a nie palicyja i nie kučka bandytaŭ», — adznačyŭ kiraŭnik dziaržavy.
Jak padkreśliŭ Łukašenka, ciapierašniaja skarha, jakaja nadyšła ad rabotnikaŭ Nacparku, patrabuje razhladu na vyšejšym uzroŭni, pakolki nie moža być vyrašana biez umiašańnia kiraŭnika dziaržavy.
Ministerstva ŭnutranych spraŭ uzbudziła kryminalnuju spravu pa faktu pradastaŭleńnia
Pravaachoŭnymi orhanami akramia hetaha było taksama ŭźniata pytańnie ab mahčymych złoŭžyvańniach z boku słužbovych asob pry arhanizacyi i praviadzieńni palavańnia. Adnak realnych faktaŭ procipraŭnych dziejańniaŭ vyjaŭlena nie było.
Pry hetym u čas śledčych dziejańniaŭ byli dapuščany šmatlikija pieravyšeńni słužbovych paŭnamoctvaŭ. Da taho ž, było sarvana niekalki palaŭničych turaŭ, jakija prynosiać vialiki dachod, i ŭ cełym stvorana niaprostaja atmaśfiera dla dalejšaj raboty supracoŭnikaŭ Nacparku.
«Paŭstaje pytańnie: jakuju metu stavili pry hetym adpaviednyja struktury? Kali vy chacieli złavić i pakarać čałavieka, jaki zajmaŭsia suteniorstvam, ja heta vitaju. Nichto nie maje prava zajmacca takim biźniesam! Samaje śviatoje, što jość u našym śviecie, — heta žančyna, i handlavać joju nie dazvolena! Z kim užo im sustrakacca, heta ich sprava. My tut nie prakantralujem nikoha i nie prymusim nikoha. Ale handlavać takimi pasłuhami nikomu nie dazvolena! Ja ŭžo ab hetym havaryŭ nie adzin raz», — zajaviŭ Łukašenka.
Kamientary