Pradprymalnik Dźmitryj Us: Ja mahu dakazać, što vybary falsifikujucca
Pradprymalnik Dźmitry Us — nie samy typovy kandydat na hetych prezidenckich vybarach. Jaho nie adniasieš da apazicyjanieraŭ. Ale jon nie vyłučeniec ad ułady. Hutarka z kandydatam.
Pradprymalnik Dźmitry Us — nie samy typovy kandydat na hetych prezidenckich vybarach. Jaho nie adniasieš da apazicyjanieraŭ. Inicyjatyŭnaja hrupa taksama zusim nie maleńkaja (1300 čałaviek). Nu i vidavočna, što jon nie vyłučeniec ad ułady.
U pracoŭnym ofisie Usa na vulicy Navatarskaj na ścianie visiać aŭtohrafy žycharoŭ minskaha mikrarajona Kurasoŭščyna, jakija pratestavali paśla vynikaŭ miascovych vybaraŭ.
«Naša Niva»: Dźmitryj Ivanavič, jak apynulisia ŭ palitycy?
Dźmitryj Us: Źjaviŭsia niejak spantanna. Ja byŭ niejki čas deputatam Minskaha harsavieta. Potym byli miascovyja vybary 25 krasavika. Za majo vyłučeńnie padpisałasia 5 tysiač čałaviek. A ŭ vynikovych ličbach akazałasia, što prahałasavała za mianie ludziej u dva razy mieniej, čym padpisałasia. Ludzi byli vielmi aburanyja, bo pryznačanaha deputata jany nikoli nie bačyli i nie kantaktavali ź im. Mianie heta taksama aburyła. Paśla zdareńnia ja i pastaviŭ sabie zadaču spynić hetyja biasčynstvy, što iduć źvierchu. Ja chaču, kab ludzi sami abirali deputataŭ. Treba zrabić usio mahčymaje, kab vybary byli spraviadlivymi, a nie takimi, jak zaraz.
«NN»: Ličycie, što ŭžo saśpieli, kab adrazu pieraskočyć z harsavieta ŭ prezidenty?
DU: Ja
ŭžo bałatavaŭsia ŭ pałatu pradstaŭnikoŭ, ale mianie nie zarehistravali. Jarmošyna źniała mianie za dzień da asnoŭnaha dnia vybaraŭ, choć u daterminovych udzielničaŭ, za vinšavalnyja paštoŭki, jakija ja jak deputat nakiroŭvaŭ žycharam akruhi. Maŭlaŭ, daterminovaja ahitacyja. Ja hatovy rabić spravy. Ja viedaju, što rabić, kab u nas było demakratyčnaje hramadstva. A to ciapier «Biełuju Ruś» za biudžetnyja hrošy pojać, kormiać. Nastaŭnikaŭ vypichvajuć na pikiety. Adbyvajecca marazm.My ŭsie, padatkapłatniki, płacim svaje hrošy, a niechta adzin vykarystoŭvaje ich u svaich metach. Najpierš patrebnaje dakładnaje raźmiežavańnie ŭsich halin ułady: zakanadaŭčaj, vykanaŭčaj, sudovaj.
«NN»: Što ŭdałosia zrabić padčas pracy deputata?
DU: Ja vyras u Kurasoŭščynie, pravioŭ tam usio svajo malenstva. Užo niabožčyk, staršynia Minskaha harvykankama Paŭłaŭ prapanoŭvaŭ mnie abiracca pa Pieršamajskaj akruzie, ale ja admoviŭsia. Bo chacieŭ pracavać dziela hetych ludziej. A tak nadavaŭ vialikuju ŭvahu kapitalnym ramontam damoŭ, dobraŭparadkavańniu terytoryi, daroham.
«NN»: A čamu pierastali zadavalniać ułady jak deputat?
DU: Napeŭna, ja staŭ bolš dapamahać ludziam, čym uładzie. Voś na mianie i ŭźjelisia. Pryviadu prykład: robiać ramont u domie na vulicy Łandara. Ranicaj pryvoziać truby, a viečaram užo zabirajuć nazad. Ludzi telefanujuć mnie ź isterykaj, davodziłasia kantralavać. Voś pa kaštarysie jość hazavyja plity, hrošy vydzielenyja, a ich nie staviać. Uładam niavyhadna, kab deputat byŭ ad ludziej, a nie ichni, kab im padparadkoŭvaŭsia. Voś i rabili ŭsio, kab mianie prybrać. Ale kali robiš ludziam dabro, to jany i adkazvajuć tabie tym ža.
«NN»: Pastajanna byli ŭ kantakcie ź ludźmi?
DU: Kožny miesiac dva razy byli pryjomy ludziej. Byli dźvie ŽKH — 23-ja i 64-ja. I stolki pytańniaŭ abmiarkoŭvali, pačynajučy ad tarakanaŭ, skančajučy asabistymi prablemami. Treba było, jak psichołahu, kožnaha vysłuchać, dać paradu, dapamahčy. Ja staŭ deputatam u 28 hadoŭ. Pieramoh u pieršym tury kandydata ad ułady — hałoŭnaha lekara balnicy chutkaj dapamohi Naruševiča.
«NN»: Jość spadziavańnie, što možacie pieramahčy na hetych vybarach?
DU: Ja mahu dakazać, što vybary falsifikujucca. Heta maja hałoŭnaja zadača — pakazać sapraŭdnaje abličča vybaraŭ.
«NN»: A jak zrabić toje dumajecie?
DU: Heta nie sakret. Idzie praca ź ludźmi. Składanaja i surjoznaja. Tak prosta jaje nie pakažaš. Treba sabrać podpisy bolšaj kolkaści ludziej, čym prahałasavała pa aficyjnych ličbach. Heta budzie najbolš vidavočna. Ludzi časam, jak dzieci małyja. Vierać usiamu, što kaža radyjo i telebačańnie. A jano ž nie zaŭsiody tak. Treba niejak raspluščyć vočy.
«NN»: Jakija ŭ Vas ekanamičnyja prapanovy?
DU: Najpierš rabić lhoty dla vytvorcaŭ. I nie tolki dla niedziaržaŭnych, ale i dla dziaržaŭnych. Vytvorčaść pavinna davać płan. Z Rasijaj taksama treba viarnuć raniejšyja adnosiny.
«NN»: Vy za dalejšuju intehracyju z Rasijaj?
DU: Ekanamičnuju — tak. Ale abjadnoŭvacca ŭ adnu dziaržavu — nie. Treba adnavić toj tranzit, jaki my amal zhubili paśla taho, jak Alaksandr Ryhoravič staŭ ščoŭkać naftavymi zasoŭkami. Nielha hublać dachody, jakija mahli b mieć.
«NN»: Jak staviciesia da pryvatyzacyi bujnych pradpryjemstvaŭ?
DU: Jany narmalna pracujuć, navošta ich pryvatyzoŭvać. Chaj pracujuć na karyść dziaržavy.
«NN»: A jak tak vyjšła, što ŭ Vas amal adnolkavyja inicyjatyŭnyja hrupy ź Mikałajem Statkievičam?
DU: U nas šmat supolnych znajomych. Ja byŭ pamočnikam Hieorhija Tarazieviča (były staršynia Viarchoŭnaha Savieta BSSR, byŭ blizki da «Narodnaj Hramady» Mikałaja Statkieviča — «NN»). Vyrašyli ludzi pracavać na abodvuch, ničoha strašnaha ŭ hetym.
«NN»: Jak siamja pastaviłasia da Vašaha rašeńnia bałatavacca?Uvohule, treba maładych padtrymlivać. Maje ludzi abyšli šmat kvateraŭ. Dyk voś, padtrymka prezidenta ŭsiaho dzieści 25%. Prosta treba nie dapuścić falsifikacyj na ŭčastkach.DU: Bajacca ludzi. Naprykład, što mianie zabjuć. U 2004 hodzie ja lažaŭ dva miesiacy ŭ komie — taksičnaje atručeńnie. Pajšoŭ na płanavuju apieracyju — i nie vyjšaŭ z narkozu. I «tam» pabyvaŭ — i viarnuŭsia. Tamu ja spakojna staŭlusia da ŭsiaho. Ja chaču prosta skazać, što niekamu naša biasčynstva treba spyniać.
* * *
Dźmitryj Us nar. u 1971 u Minsku. Baćka pamior, kali Dźmitryju było 16 hadoŭ. Maci — ekanamist. U 1988 pajšoŭ pracavać na zavod «Intehrał» tokaram. Paźniej pracavaŭ budaŭnikom. U 1992 pryznačany dyrektaram pradpryjemstva «Tryvium», jakoje zajmajecca vydaviectvam atłasaŭ, kartaŭ. Pradpryjemstva pracuje pa siońnia. U 2003 skončyŭ Hrodzienski dziaržaŭny ŭniviersitet pa śpiecyjalnaści «Pravaznaŭstva». Z 1999 pa 2003 byŭ deputatam Minskaha harsavieta. Žanaty, haduje syna.
Kamientary