Zianon Paźniak prakamentavaŭ zvarot Uładzimiera Niaklajeva da ministraŭ zamiežnych spraŭ Polščy i Niamieččyny z patrabavańniem harantyjaŭ biaśpiečnaha viartańnia Zianona Paźniaka, Siamiona Šareckaha i inšych palityčnych emihrantaŭ.

Paźniak: «Spadar Niaklajeŭ svajoj niečakanaj inicyjatyvaj pastaviŭ Eŭropu ŭ niazručnaje stanovišča (ujaŭlaju niepraniknionaje maŭčańnie dvuch ministraŭ). «Eŭropa» tolki što z razumieńniem pahavaryła z Maskvoj i pryjechała infarmavać Łukašenku: maŭlaŭ, adna ŭmova — praviadzi choraša i demakratyčna svaje vybary, my ciabie pryznajem i ŭsio darujem, i šmat dadzim (try miljardy eŭra, a to i bolš).

Za try miljardy (budźcie spakojny) jon praviadzie vybary nia tolki «demakratyčnyja», ale i elehantnyja, «bo vy tak chočacie», jak skazaŭ im «praviciel».

I ŭsio jdzie, jak pa masłu.

Užo dziesiać patencyjnych prezydentaŭ harcujuć pobač na vybarčym ipadromie. Vakoł «demakratyja» i interviju.
Podpisy pa zakliku Łukašenki sabrali dla pretendentaŭ usim narodam (hetak jon kaža). I ŭ hety pryjemny momant spadar Niaklajeŭ prapanuje, raptam, viarnuć Paźniaka ź jaho bajkotam dla ŭsioj ichniaj kamedyi i vybarčaj kamarylli.

Nu, viedajecie, jak kažuć, — poŭny «maveton». A tak choraša ŭsio išło.

Z hetaha incydentu vynikaje adna prostaja vysnova — nie pastaviać spadara Niaklajeva na rolu spadara Milinkieviča ŭ Eŭropie.

Praŭda, jon, jak byccam, na jaje i nie pretenduje. Zatoje spadar Sańnikaŭ uściešycca.

Tym bolš, što adsotki dla ichnych hałasoŭ vyznačyć sam toj, chto za abiacanuju sumu pravodzić «demakratyčnyja» vybary. Takaja voś Realpolitik. Na ciapierašni čas zmahacca ź joj možna tolki bajkotam — niepryznańniem usioj hetaj nieprystojnaści, hurtavańniem hramadzkaj alternatyvy.

Kali kazać bolš surjozna, to ja ščyra dziakuju spadaru Niaklajevu.

Za 14 z pałovaj ciažkich hadoŭ jon — pieršaja asoba ŭ palitycy, jakaja pastaviła takoje pytańnie ab palityčnych harantyjach majho viartańnia. Usio śpieje, bratovie, i napieradzie — pieramoha
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?