Kandydat Mikoła Statkievič hladzieŭsia na ekranie vielmi arhanična. Havaryŭ pra falsifikacyi. Pytaŭsia, čamu jašče pracuje Radźkoŭ.
Statkievič, častka 1, videa:
Statkievič, častka 2, videa:
Kandydat Mikoła Statkievič hladzieŭsia na ekranie vielmi arhanična. Narešcie choć niechta z pretendentaŭ zaniaŭ miesca pasiarod kadru, a nie niedzie zboku. Televizijnyja safity taksama nie nadta, kab na jaho dziejničali.
Vystup Statkievič pačaŭ pa‑rasijsku. Pradstaviŭsia, chto jon taki. Raskazaŭ pra svajo vajskovaje minułaje. Pra «Jeŭrapiejskuju kaalicyju».
Pryjšoŭ na efir Statkievič z Kanstytucyjaj. Cytavaŭ tyja momanty, dzie havorycca, što ŭłada naležyć narodu.
Kandydat nahadaŭ kiepskuju pracu telebačańnia, što ź jaho nielha daviedacca pra važnyja padziei. Naprykład, pra trahiedyju ŭ Pinsku. A jašče na telebačańni ničoha nie raskazvajuć pra prezidenckija vybary.
«A potym pytajucca: chto aproč jaho? Dy ŭ nas 2000 staršyniaŭ kałhasaŭ, jakija pracujuć nie horš za byłoha dyrektara saŭhasu «Haradziec», — skazaŭ M.Statkievič.
Vialikaja častka vystupu była pryśviečanaja tamu, jak falsifikujucca vybary. Statkievič dastupna i jasna rastłumačyŭ hety miechanizm. Jon prapanoŭvaŭ admianić daterminovaje hałasavańnie jak samy niebiaśpiečny dla padtasovak momant vybaraŭ.
«U Afrycy lepš ličać. Soramna pierad imi», — kazaŭ kandydat. «Navošta nam piać dzion daterminovaha hałasavańnia? My što, marskaja dziaržava? Zahaniajuć na daterminovaje piensijanieraŭ, vajskoŭcaŭ, słužačych. Atrymlivajecca, što 40%. Unačy skryni biez nahladu, a potym atrymlivajecca, što ŭsie za adnaho kandydata», — skazaŭ Mikoła.
«Adzin čałaviek zalez na vierch i leśvicu za saboj prybraŭ», — skazaŭ jon pra Łukašenku.
Statkievič kaža, što za časami Łukašenki nie budavali novych zavodaŭ. «Adzin pabudavali ŭ Škłovie pa vyrabie hazietnaj papiery, i toj zapuścić nie možam», — iranizavaŭ vystupoŭca.
«Mały biźnies cisnuć praz toje, što nie płaciać adkataŭ». Statkievič uspomniŭ pra źmianšeńnie kolkaści žycharoŭ Biełarusi, a taksama emihracyi. «Kim my ich zamianiać budziem, kitajcami? A ich užo pryvoziać».
«Soramna i hrech padmanvać starych. Jany pamiatajuć vajnu, choład i hoład, — i vierać televizaru. A ciapier jany mohuć kupić chleb, małako, karamielku jakuju», — emacyjna havaryŭ kandydat.
«Adukacyja stała płatnaj. Školnaja reforma — adny chistańni. Ministra adukacyi za heta pavinny byli b adpravić u adstaŭku, čamu kiruje? Ja čuŭ, što jon navat štab uznačalvaje adnaho kandydata», —
u hetym momancie, napeŭna, raśśmiajałasia ŭsia kraina.
«Prava na ščaślivaje dziacinstva pavinny mieć usie dzieci, a nie tolki adno», — adzin z najbolš jarkich momantaŭ vystupu.
Prykładna ŭ hetaje imhnieńnie jon pierajšoŭ na biełaruskuju movu. Patłumačyŭ heta vielmi dobra, bo pa‑biełarusku nielha havaryć złyja rečy. «Kab my ŭsie havaryli pa‑biełarusku, moža b u nas i złości mieniej było», — cudoŭnaja fraza.
Statkievič kaža, što ŭsie prahrama kandydataŭ padobnyja nie tamu, što niama fantazii, a bo jość mižnarodny dośvied, jaki treba skarystoŭvać.
Voś jahonyja prapanovy.
1. Pryciahnieńnie mižnarodnych inviestycyj i vysokich technałohij.
2. Treba davać dychać i raźvivacca małomu biźniesu.
3. Hrošy ŭkładvać nie ŭ 8 śpiecsłužb, a ŭ infastrukturu — darohi, suviaź.4. Admiena kantraktnaj sistemy.
5. Piensiju žorstka pryviazać da zarobku.
6. Viartańnie kolišnich savieckich układaŭ.
7. Lhoty dzieciam i piensijanieram.
8. Mocny parłamient i niezaležny sud.
9. Zachavańnie partniorskich adnosinaŭ z Rasijaj, ale šukańnie novych kantaktaŭ u Jeŭrasajuzie.
Statkievič jašče raz žorstka nahadaŭ, što vybaraŭ niama, jany falsifikujucca. Ale sam jon udzielničaje, kab vybary byli. Jon zaklikaŭ nie chadzić na daterminovaje hałasavańnie, ale abaviazkova pryjści na ŭčastak 19 śniežnia, bo inakš prahałasujuć za vas.
Byŭ taksama jasny i ćviordy zaklik vychodzić na vuličnuju akcyju 24 listapada, a paśla na Płošču — 19 śniežnia.
Kamientary