Carkva-krepaśćŚviata-Rastva Baharodzicy ŭ vioscy Muravanka Ščučynskaha rajona (Hrodzienskaja vobłaść) budzie pretendavać na ŭniasieńnie ŭ Śpis suśvietnaj kulturnaj spadčyny JUNIESKA.
Padrychtoŭku daśje pa hetym abjekcie płanujecca zaviaršyć u kancy 2011 hoda, paviedamiŭ navukovy kiraŭnik rabot pa rekanstrukcyi carkvy-krepaści Hienadź Łaŭrecki.
Pavodle jaho słoŭ, ciapier na historyka-kulturnaj kaštoŭnaści viaducca kompleksnyja navukovyja daśledavańni, pakolki dla taho, kab skłaści poŭnaje i karektnaje daśje, nieabchodna atrymać maksimalna dakładnyja danyja. U hetym hodzie płanujecca rasčyścić prylehłyja da chrama terytoryi, paśla čaho — adnavić ujaznuju bramu i aharodžu vakoł carkvy. Akramia taho, u pomniku architektury pravodzicca zandaž — źniaćcie słajoŭ tynku, što daje mahčymaść vyjavić charaktar kładki i zachavanyja ślady pierabudovy. Akramia taho, časam pad poźnim tynkam adkryvajucca słai bolš rańnich abmazak, pafarbovak abo navat razmalovak. Jak adznačyŭ Hienadź Łaŭrecki, zandaž na kožnym etapie pavinien mieć ekspazicyjny charaktar, i mienavita da hetaha imkniecca navukovy kiraŭnik abjekta. Ciapier ścieny chrama pryviedzieny ŭ paradak, jany infarmatyŭnyja i cikavyja dla turystaŭ.
Uźviedzieny ŭ pieršaj pałavinie XVI stahodździa ŭ hatyčnym styli znakamity chram-krepaść u honar Rastva Praśviatoj Baharodzicy siońnia nie tolki źjaŭlajecca pomnikam abarončaha biełaruskaha dojlidstva, ale i ličycca historyka-kulturnaj kaštoŭnaściu suśvietnaha značeńnia. Niezvyčajnyja formy carkvy pryviali niekatorych daśledčykaŭ da dumki ab tym, što prykładam dla budaŭnictva carkvy-krepaści ŭ svoj čas pasłužyli musulmanskija minarety. Chram ujaŭlaje saboj čatyrochviežavy adnapaviarchovy budynak z dvuchmietrovymi ścienami i vysokim dvuchskatnym dacham. Hrozny i vajaŭničy vyhlad chramu nadajuć vuhłavatyja cylindryčnyja viežy z dvuma jarusami bajnic dla stralby z ručnoj ahniastrelnaj zbroi. Uvachod u zachodniaj ścianie raniej začyniaŭsia žaleznymi dźviarami i abarončaj rašotkaj, jakaja apuskałasia źvierchu na łancuhach praź śpiecyjalny prajom.
Staražytny biełaruski chram źjaŭlajecca dziejučym. Štohod 21 vieraśnia ŭ dzień Rastva Praśviatoj Baharodzicy i Dzievy Maryi tam spraŭlajecca śviatočnaja liturhija.
Abnavicielnyja raboty vialisia ŭ chramie-carkvie jašče ŭ 80-ja hady XX stahodździa — u toj ža čas tam byŭ zrobleny dobry ramont, adnak navukovyja daśledavańni pravodziacca na praciahu apošnich niekalkich hadoŭ.
Kamientary