Mierkavańni1515

Toje, što nas jadnaje

50 radkoŭ novaha hałoŭnaha redaktara

50 radkoŭ novaha hałoŭnaha redaktara

«U podły čas niaprosta być niapodłym», – piša Hienadź Buraŭkin, viečaryna jakoha sabrała na tydni anšlah u Pałacy mastactvaŭ. Ludzi pryjšli, choć da apošniaha nie było peŭnaści, ci dazvolać imprezu. Uvohule, tydzień minuŭ pad znakam drobnych podłaściaŭ: apahanili łavu Klintana ŭ Kurapatach; vosiem razoŭ spyniali moładź, što vandravała pa miaścinach Słuckaha paŭstańnia ; zapeckali Milinkieviču farbaj mašynu. Pajšli syhnały, što sacyjalnym rabotnikam zahadana sačyć za palityčnymi nastrojami pensijaneraŭ. Pryčyna jasnaja: sacyjolahi dyjahnastujuć stareńnie režymu. Jaho pačynajuć padtrymlivać pieravažna tyja, «kamu žyć dobra».

I ź inšaha boku, dośvied haradzienskich katalikoŭ, jakija šaścidzionnaj haładoŭkaj dabilisia taho, čaho dziesiać hadoŭ nie mahli damahčysia zvyčajnym šlacham, paćvierdziŭ daviedzienaje ŭžo pratestantami z «Novaha žyćcia», viciebskimi pradprymalnikami. Dziaržava lubym sposabam unikaje publičnych kanfliktaŭ z hramadzianami pa-za palityčnym polem.

Haładoŭki usio čaściej nazyvajuć «apošnim efektyŭnym srodkam» u adstojvańni pravoŭ asoby pierad dziaržavaj. Dyktatura – heta sutyknieńnie z uładaj adzin na adzin, biez amartyzataraŭ u vyhladzie hramadzkich arhanizacyj, sudoŭ, zakonu ŭrešcie. I śmiełaść asoby budzie strymlivać dziaržavu, pakul ich kanflikt maje rozhałas. To bok, pakul isnujuć niezaležnyja ŚMI.

Tut chavajecca adkaz na pytańnie: ci nia varta, zvažajučy na ŭcisk, niemahčymaść raspaŭsiudžvacca, a časta i drukavacca, pieratvaryć hazety ŭ «bajavyja listki», vychodzić padpolna i zajmacca kontrahitacyjaj? Nia varta. «Nia budziem pisać hromka. Budziem spakojnie, ćviorda kidać usim praŭdu ŭ vočy, pastarajemsia być ciarplivymi i panavać nad saboju: niachaj chałodny rozum mocna trymaje ŭ rukach haračaje serca». Kreda, prahałošanaje zasnavalnikami «Našaj Nivy» sto hadoŭ tamu, aktualnaje dahetul. Aktualnym zastaŭsia i ich zaklik da čytačoŭ: padtrymlivajcie nas! Rabota praciahvajecca.

Andrej Skurko

?

Da ŭvahi čytačoŭ

Z 1 śniežnia hałoŭnym redaktaram hazety «Naša Niva» staŭ Andrej Skurko. A.Skurko naradziŭsia ŭ 1978 u miastečku Kryvičy na Miadzielščynie. Jon skončyŭ biełaruskuju filalohiju BDU. Aŭtar «Našaj Nivy» ad 1998, ad 2000-ha – namieśnik hałoŭnaha redaktara. U 2006 h. byŭ abrany namieśnikam staršyni Biełaruskaha PEN-Centru.

Kamientary15

Ciapier čytajuć

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy5

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruskaja vučonaja ŭ 47 hadoŭ emihravała z-za pazicyi. Jana pakinuła navuku i pajšła pracavać na fabryku12

Padčas udaraŭ pa Tehieranie zahinuli ziać i niaviestka Ali Chamieniei8

Iran, vierahodna, zakryŭ Armuzski praliŭ1

Stała viadoma, jak Tramp kiruje vajskovaj apieracyjaj suprać Irana3

Mužčyna na sapbordzie, jaki zahinuŭ u Śvisłačy ŭ centry Minska, udaryŭsia hałavoj ab most, kali fatahrafavaŭsia2

«Biełavija» paviedamiła, što ciapier budzie z rejsami ŭ Dubaj i Dochu

Źjaviłasia VIDEA traplańnia iranskaha «Šachieda» ŭ chmaračos u Bachrejnie

Rezidencyja ajatały Chamieniei lažyć u ruinach, što ź im samim — nieviadoma3

Rasija pahražaje vyjści ź pieramoŭ, kali joj nie addaduć uvieś Danbas12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy5

U Poznani hiniekołah vydaliŭ 24‑hadovaj biełaruscy matku i jaječniki bieź jaje zhody. Jamu pahražaje da 20 hadoŭ turmy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić