Pinačet daŭ dubu hetak svoječasova, što zdajecca jaho prosta koknuli adepty niejkaj antykamunistyčnaj sekty.
Pinačet daŭ dubu hetak svoječasova, što zdajecca jaho prosta koknuli adepty niejkaj antykamunistyčnaj sekty. Sprava ŭ tym, što jaho, Pinačeta, śmierć pryjšłasia na ahoniju Fidel Kastra, jakaja jak mylny sieryjał ciahniecca doŭha-doŭha, amal z červienia. Tamu, kamientiučy śmierć čylijskaha eks-dyktatara, šmat žurnaluh zaparalelili dźvie zhadannych padziei.

Sapraŭdy - čym nie finał epochi chaładnoj vajny: adnačasova pamirajuć dva jaje chadziačych symbali - palityki, jakija prezientavali dźvie roznyja varožyja sacyjał-ekanamičnyja madeli.
Hetkaja paralel prymušaje niavolna paraŭnovyvać dasiahieńni abodvuch dyktatur, pryčym kubiniec adrazu zdajecca pastupaje čylijcu. U Čyli niama kartak na miasa i małako – heta možna ( pamyłkova) interprytavać jak nastupstva libieralnych reformaŭ 70-ych. Akramia taho zabojca Aljende sam dabraachvotna syjšoŭ z ułady, a Kastra, zdajecca, maje namier kiravać krainaj navat u stanie kliničnaj śmierci.
Atrymlivajecca, što Pinačet nie takoje ŭžo i čmo. Navat niehledziačy na toje, što napiaredadni jahonaj śmierci vyśviatliłasia, što jon chavaŭ na tajemnych bankaŭskich rachunkach u ZŠA bolš za sto miljonaŭ vidavočna zkradziennych u dziaržavy, baksaŭ. Nia budziem zabyvać, što kastraŭskaj Kubie faktyčna nie dali prademanstravać poŭnaśćju svoj patencyjał z-za amierykanskaj palityki embarha.
Adnak fakt jość fakt: čysta chranałahičnyja supadzieńnia ahonij Pinačeta i Kastra šmat źmianiła u byłych histaryčnych acenkach abodvuch piersanažaŭ.
Kamientary