Raskopki ładziła archieałahičnaja ekśpiedycyja na čale sa znakamitym Michasiom Čarniaŭskim.
Kramianiovyja pryłady časoŭ kamiennaha vieku znajšli ŭdzielniki archieałahičnaj raźviedki ŭ subotu, 17 vieraśnia, kala vioski Cyncavičy na paŭnočnym ŭźbiarežžy voziera Vuła. Raskopki pravodzilisia pad kiraŭnictvam archieołaha Michasia Čarniaŭskaha.
U ekśpiedycyi ŭdzielničali miascovy krajaznaŭca Alaksandr Zajcaŭ i kiraŭnik vilejskaha «Tavarystva achovy pomnikaŭ» Dzianis Kanecki.
Daśledčyki ŭskryli dva kvadratnyja mietry ziamli, dzie znajšli
vosiem kramianiovych pradmietaŭ i kala 20 častak pryładaŭ, jakija śviedčać pra toje, što ŭ čas miezalitu tut było pasielišča. Znojdzienyja pradmiety − pieravažna nažy.
Michaś Čarniaŭski płanuje arhanizavać na hetaj stajancy archieałahičnuju ekśpiedycyju letam, pryciahnuć da ŭdziełu studentaŭ histaryčnaha fakulteta.
— Čamu vy nakiravalisia mienavita na Vułu?
— Jašče ŭ darevalucyjnych publikacyjach jość źviestki, što na voziery Vuła na Vilejščynie znachodzili słupy.
Miarkujecca, što tam było pasielišča na palach.
A ŭ Litvie jość hrupa daśledčykaŭ, jakija šukajuć archieałahičnyja rečy pad vadoj. Tamu što ŭ vadzie ŭsio cudoŭna zachoŭvajecca − skura, sietki, vopratka. Heta nievierahodna, bo takija staražytnyja rečy nie znojdzieš naviersie, u piasku parachniejuć navat žaleza i kieramika, a pad vadoj zachoŭvajecca i arhanika.
Hrupa litoŭskich daśledčykaŭ skantaktavałasia z archieołahami z Akademii navuk, tut i ja dałučyŭsia, bo
A ŭ centry zastałasia kupa dreŭ, jakija nahadvajuć vostraŭ. Napeŭna, tam i było pasielišča na palach. Pa karcie ja bačyŭ, dzie było bałota, značyć daŭniej tam było voziera. Pahladzieŭ, dzie jość suchija astravy i paŭastravy, sasnovy les − tam staražytny karenny bierah. My tady pajechali z poŭnačy, prajšli pa palaŭničaj darožcy, i znajšli na lasnych vyvaraciach davoli mnoha kremieniu. Tam była stajanka kamiennaha vieku. A voś kieramiki ci nakaniečnikaŭ strełaŭ, pa jakich možna vyznačyć, jakaja tam była kultura, nie znajšli, jak i słupoŭ. Voś i vyrašyli daśledavać hety ŭčastak, kab skazać, kali tut było pasielišča, raskazać pra jaho i samych pieršych ludziej, što žyli ŭ navakolli Vuły.
Dzianis Kanecki zaprašaŭ mianie na archieałahičnuju raźviedku ź viasny. Voś ja, narešcie, znajšoŭ volny čas.
− Ci ciažka vyznačyć, da jakoha pieryjadu adnosiacca znojdzienyja vami pradmiety?
− Da jakoj kultury adnosiacca kieramičnyja vyraby, vyznačaju praktyčna adrazu. Kramianiovyja vyraby vyznačaju pa formie. U kožnym pieryjadzie była svaja «moda». Heta źviazana ź pieramienaj rodu dziejnaści, zaniatkaŭ.
Kali ludzi žyli za košt palavańnia, nakaniečniki strełaŭ byli listapadobnyja. Kabančyka padbiŭ − dastaješ strału i paluješ znoŭ.
Kali našy prodki pačali vajavać pamiž saboj, stała mahčymym zachapić bahaćci, naprykład, statak žyvioł, i ludzi pačali rabić nakaniečniki na čałavieka. Jany byli bajavyja, šypastyja, kab achviara mahła tolki złamać dreŭka, a nakaniečnik zastavaŭsia ŭ ciele na cełaje žyćcio, i čałaviek zastavaŭsia kalekam. Takija nakaniečniki naležać pieryjadu poźniaha niealitu i bronzavaha vieku.
− Dzie jašče vy zajmalisia raskopkami ŭ našym rehijonie?
− Samaja pieršaja maja samastojnaja raźviedka była ŭ 1964 hodzie. Na pierašyjku pamiž Naračču i vozieram Miastra jość nievialikaja rečka Skiema. Paŭdniovuju stajanku
Samyja staražytnyja ludzi žyli tam 7 tysiač hadoŭ tamu, u rańnim niealicie, jany byli pradstaŭnikami narvinskaj kultury. Heta prodki sučasnych estoncaŭ, ujaŭlajecie, jak daloka trapili. Jany źmiašalisia ź miascovymi žycharami, i atrymałasia hibrydnaja ŭśviackaja kultura. Jość frahmienty ich rečaŭ u Kniahininie, Kryvičach i navat u vioscy Małmyhi.
Pravodziŭ raskopki ŭ vioscy Kusieŭščyna, stajanku znajšoŭ žychar Kabylnika Česłaŭ Kaspareŭski. Heta pieryjad miezalitu, prykładna 8 tysiač hadoŭ da našaj ery. Tyja ludzi jašče nie viedali kieramiki.
Na samoj Vilii, u Sosiency, pracavali niekalki hadoŭ. Tady tolki źbiralisia zalivać vadaschovišča. Tam taksama dakieramičnaja epocha.
Jość takaja vioska Kastyki, staić kala ŭpadzieńnia Servačy ŭ Viliju. Tam znajšoŭ bronzavuju siakieru, jakaja ciapier znachodzicca ŭ muziei staražytnabiełaruskaj kultury.
Na raskopkach sa mnoj byli studenty. Pakłaŭ siakieru na pień, a sam pačaŭ zamaloŭvać miesca, dzie jana była. Adzin student vyrašyŭ pravieryć, ci dobra jana siače. I stuknuŭ joj u pień. Siakiera była ŭ vydatnym stanie, jak novieńkaja, a ŭdar paškodziŭ lazo.
− Dastałasia jamu za heta?
− A nichto nie pryznaŭsia. Nu, što zrobiš. A siakieru adnavili.
Vialikija pasieliščy ŭ rańnim miezalicie i krychu ŭ palealicie byli kala vuścia rečak Drai i Biełaj, a paśla Vilija intensiŭna padrazała bierah, ziamla padała ŭ hłybiniu, raka nanosiła žvir. Tam zachavałasia mnostva kostak i kaścianych vyrabaŭ.
Kali adtul dastavali žvir, to ŭ im «vyłoŭlivali» žaleza, dreva, kostki. Tak znajšli sotniu ŭnikalnych vyrabaŭ: kinžały, matyki, siakiery, žazło šamana, kostki mamanta, vałasataha nasaroha, navat šablazubaha tyhra. Heta ŭnikalnaja kalekcyja, jašče nie apublikavanaja, bo daśledujecca. U Biełarusi bolš ničoha padobnaha niama.
***
Miezalit − siaredni kamienny viek. Na Biełarusi doŭžyŭsia z 9 pa 5 tysiačahodździe da našaj ery. Saprapieli − šmatviakovyja adkładańni ŭ presnych vadajomach, jakija sfarmiravalisia z admierłych vodnych raślin, astankaŭ žyvych arhanizmaŭ, častak pierahnoju.
Kamientary