Pra heta piša ahienctva PAP sa spasyłkaj na dypłamatyčnyja krynicy ŭ Polščy i Šviecyi. Pakul nieviadoma, ci naminujuć Bialackaha taksama šviedy.
Polšča budzie padtrymlivać pravaabaroncu Alesia Bialackaha ŭ jakaści kandydata na Nobieleŭskuju premiju miru. Pra heta piša polskaje ahienctva PAP sa spasyłkaj na dypłamatyčnyja krynicy ŭ Polščy i Šviecyi.
— Ministerstva zamiežnych spravaŭ miarkuje, što heta vielmi dobry kandydat. My zrobim kroki, kab zacikavić im Nobieleŭski kamitet, — zajaviŭ aficyjny pradstaŭnik MZS Polščy Marcin Basacki.
Jon nie zachacieŭ raskryvać padrabiaznaści hetaj spravy. Krynicy PAP adznačajuć, što dypłamatyčnyja zachady ŭ hetym pytańni buduć dalikatnymi — Nobieleŭski kamitet nie ŭsprymaje łabizmu. Ahienctva nie ŭdakładniaje, jakoj budzie polskaja padtrymka kandydatury i ci ministr Sikorski asabista vyłučyć Bialackaha.
U Šviecyi kažuć, što vyłučeńnie Bialackaha razam padtrymajuć Polšča i Litva.
Biełaruskija śpiecsłužby «raźviali» abiedźvie hetyja krainy, atrymaŭšy ad ich bankaŭskija rekvizity Bialackaha. Na tyja rachunki Bialacki źbiraŭ hrošy dla padtrymki represavanych. Łukašenkaŭcy aryštavali jaho, źvinavaciŭšy ŭ niaspłacie padatkaŭ. Jaho asudzili na 4,5 hoda, pryčym strohaha režymu, a na jahonuju majomaść nakłali aryšt. Samaje kaštoŭnaje ŭ jahonaj majomaści — kvatera ŭ centry Minska, u jakoj pracavali pravaabaroncy.
Sam Alaksandr Łukašenka ličyć prysud Alesiu Bialackamu humannym. «Dziakuj bohu, što nie ŭ Amierycy, — za takija hrošy moh by atrymać nie 4,5 (heta amal samaja nizkaja miaža), a 17 hadoŭ, i doŭha adtul b nie vylez», — prakamientavaŭ Łukašenka prysud.
U kastryčniku 29 hramadskich dziejačoŭ ź Biełarusi i śvietu ŭtvaryli «Kamitet Bialackaha».Da Arhkamiteta dałučyŭsia šerah znakavych asobaŭ z roznych krain. Siarod inšych, heta rasijskaja pravaabaronca Ludmiła Alaksiejeva, staršynia Rady Biełaruskaj Narodnaj Respubliki Ivonka Surviłła, rektar Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta Anatol Michajłaŭ.
Paźniej
da Kamiteta Bialackaha dałučyŭsia i były prezident Čechii Vacłaŭ Haveł, jaki maje vialiki mižnarodny aŭtarytet.
Bialackaha niakiepska viedali ŭ śviecie, bo jon byŭ vice-prezidentam Mižnarodnaj fiederacyi pravoŭ čałavieka. U Biełarusi Bialacki naležaŭ da hrupy, jakaja pieršaj raspačała zmahańnie za niezaležnaść krainy ŭ hłybokim padpolli, u pačatku 1980-ch. U 1990-m jaho abrali deputatam Minskaha harsavieta. U 90-ja jon adyšoŭ ad palityki i zasnavaŭ pravaabarončy centr «Viasna», jaki dapamoh tysiačam represavanych.
Termin vyłučeńnia kandydatur na Nobieleŭskuju premiju miru skančajecca 31 studzienia.
Niepasredna
naminavać na premiju mohuć tolki niekalki kankretnych katehoryj ludziej: deputaty parłamientaŭ, ministry, łaŭreaty minułych hadoŭ i prafiesary palityčnych navuk.Mienavita na volu hetych ludziej spadziajucca ŭ Arhkamitecie. U pryvatnaści, kiraŭnik Ruchu za Svabodu Alaksandr Milinkievič zaklikaŭ usich biełarusaŭ vykarystać svaje suviazi i kantakty, kab zabiaśpiečyć Bialackamu jaknajbolšuju kolkaść naminataraŭ.
Raniej pra svajo rašeńnie vyłučyć Bialackaha na Nobieleŭskuju premiju abvieściŭ ministr zamiežnych spraŭ Litvy Aŭdronius Ažubalis.
Pakul nieviadoma, ci naminujuć Bialackaha taksama šviedy.Udzieł Šviecyi ŭ vyłučeńni byŭ by važnym arhumientam dla Nobieleŭskaha kamiteta.
-
«Sproby stvaryć Łukašenku vobraz «samaha čałaviečnaha čałavieka» tolki padkreślivajuć krajniuju nialudskaść sistemy»
-
Sieviaryniec: U administracyi SIZA pierakošvała tvary ad adnoj zhadki proźvišča Cichanoŭskaha
-
Juval Noj Charary: Štučny intelekt pieratvaryŭsia ŭ nož, jaki chutka budzie sam vyrašać, kaho zabić
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary