Afiša

Vystava «Mahiloŭskaje školišča: učora, siońnia, zaŭtra»

Unikalnyja hraviury, fotazdymki, malunki, muziejnyja ekspanaty, sabranyja u fondach Biełarusi, Rasii i Hiermanii, razam z pracami sučasnych mastakoŭ raspaviadajuć pra Školišča — histaryčnaje pradmieście Mahilova, jakoje ŭźnikła za miežami siaredniaviečnaha horada i z 17 stahodździa byŭ zasielena habrejami.

Z 22 śniežnia ŭ Muziei etnahrafii Mahilova pracuje vystava «Mahiloŭskaje školišča: učora, siońnia, zaŭtra». Ekspazicyja padzielena na try častki, jakija pradstaŭlajuć minułaje, sučasnaść i budučyniu Školišča.

Minułaje vyjaŭlajuć niezvyčajnaj pryhažości rośpisy stračanaj Chałodnaj sinahohi. Pabudavanaja ŭ 1680 hodzie, u siaredzinie 18 stahodździa jana była azdoblena freskami Chaima Siehała, a ŭ 1923 hodzie repradukcyi rośpisaŭ mahiloŭskaj Chałodnaj sinahohi byli vydadzieny ŭ Bierlinie El Lisickim. Naviedvalniki vystavy mohuć paznajomicca z fotarepradukcyjami eskizaŭ rośpisaŭ, jakija źbierahajucca ŭ Muziei historyi Mahilova.

Z čatyroch sinahoh Školišča siońnia, u niezdavalniajučym stanie, zachavałasia tolki adzinaja, a taksama niekalki cahlanych budynkaŭ z staroj zabudovy pradmieścia. Padčas Druhoj suśvietnaj vajny habrejskaje hieta ŭ Mahilovie musiła być ustalavana akurat na terytoryi Školišča: u miežach sučasnych vulic Hohala, Vialikaj i Małoj Hramadzianskaj z prylehłymi zavułkami, ale ŭ suviazi ź niedachopam tam miesca, było pieraniesiena ŭ rajon rečki Dubrovienki. Historyju mahiloŭskaha hieta naviedvalnikam vystavy raspaviadajuć archiŭnyja dakumienty i fatahrafii pieršych miesiacaŭ niamieckaj akupacyi, zroblenyja karespandentam roty prapahandy viermachta Rudolfam Kieśleram adrazu paśla zachopu Mahilova. Paśla vajny, straciŭšy svaich haspadaroŭ, Školišča było zaniadbana i nadoŭha vypała z kulturaŭtvaralnaj prastory horada.

Z sučasnym stanam pradmieścia Školišča možna paznajomicca praz mastackija fota maładych siabraŭ fotastudyi «MAOR», kiraŭnikom jakoj źjaŭlajecca žurnalist Alaksandr Licin. Fotastudyja «MAOR» pracuje pry Mahiloŭskaj habrejskaj abščynie.

Budučynia Školišča ŭžo stvarajecca siońnia: vychavancy mastackaj studyi «Šar» (kiraŭnik Natalla Tałantava) i dzieci z habrejskaj abščyny Mahilova pradstavili na vystavie svajo «asobnaje mierkavańnie».

Vystava «Mahiloŭskaje Školišča: učora, siońnia, zaŭtra» stała vynikam sumiesnaj pracy Mahiloŭskaha muzieja etnahrafii, Muzieja historyi horada Mahilova, Mahiloŭskaj habrejskaj abščyny, pradstaŭnictva «Džojnt» u Biełarusi. Kuratarami vystavy źjaŭlajucca aŭtary knihi «Istorija mohilovskoho jevriejstva» Ida Šenderovič i Alaksandr Licin.

Vystava pracuje ŭ Muziei etnahrafii h. Mahilova (vuł. Pieršamajskaja, 8) da 20 studzienia 2012 h.

Čas pracy: z 10.00 da 18.00, vychodnyja dni: sierada, čaćvier.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Cichanoŭskaja i Zialenski ŭpieršyniu praviali sustreču. Zialenski zaprasiŭ Śviatłanu ŭ Kijeŭ9

Cichanoŭskaja i Zialenski ŭpieršyniu praviali sustreču. Zialenski zaprasiŭ Śviatłanu ŭ Kijeŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp pryhraziŭ Kanadzie 100% mytami i nazvaŭ Karni «hubiernataram»4

U Minieapalisie supracoŭniki imihracyjnaj słužby ZŠA znoŭ zabili čałavieka pry zatrymańni23

«Hierań-5». Kab złamać ukrainskuju SPA, Rasija naroščvaje chutkaść dronaŭ1

NATA płanuje stvaryć na miažy ź Biełaruśsiu biaźludnuju zonu z robatami i dronami10

40‑hadovaha minčuka, jaki pajechaŭ u Tabary i prapaŭ, znajšli zahinułym

Kitajcy prarekłamavali, jak chvacka ich elektrakar sam skidaje ź siabie śnieh. Biełarusy pravieryli2

U Dziaržynskim rajonie kot uratavaŭ haspadyniu padčas pažaru6

Padčas sustrečy ŭ AAE nijakich kampramisaŭ dasiahnuta nie było3

U Rečyckim rajonie budujuć bujny vajskovy palihon

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Cichanoŭskaja i Zialenski ŭpieršyniu praviali sustreču. Zialenski zaprasiŭ Śviatłanu ŭ Kijeŭ9

Cichanoŭskaja i Zialenski ŭpieršyniu praviali sustreču. Zialenski zaprasiŭ Śviatłanu ŭ Kijeŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić