Muzyka77

Jak Chil trapiŭ u čorny śpis i jak adtul vyjšaŭ

Ad nieaficyjnaha himna KHB da kłasičnaj «Zimy» na muzyku Eduarda Chanka.

4 červienia nie stała Eduarda Chila. Jamu było 77 hadoŭ. Pra toje, što śpiavak mieŭ surjoznyja prablemy sa zdaroŭjem, stała viadoma tydzień tamu, amal vypadkova.

Jon źjaviŭsia na savieckaj estradzie ŭ adzin čas z Muślimam Mahamajevym.

Čas vyznačyŭ repiertuar: ad nieaficyjnaha himna KHB «S čieho načinajetsia Rodina?» da tvista pra apošniuju elektryčku i kłasičnaj «Zimy» na muzyku Eduarda Chanka.

Adnojčy pa prośbie Juryja Haharyna Chil praśpiavaŭ «Dobra być hienierałam». Usie prysutnyja hienierały padnialisia i pakinuli zału, a Chila na hod adpravili ŭ «čorny śpis».
Haharyn, ratujučy Chila, tłumačyŭ partyjnamu kiraŭnictvu, što havorka ŭ pieśni idzie pra nataŭskich hienierałaŭ.

Inšym razam, paśla supolnych ź śpievakom Barysam Štokałavym kanadskich hastrolaŭ, Chil ratavaŭ ad «čornaha śpisu» Štokałava, jaki ŭ Taronta praśpiavaŭ «biełahvardziejskuju» pieśniu «Vočy čornyja». Na sakretnym kancercie dla leninhradskaj elity Chil zmusiŭ partyjnych bonzaŭ padpiavać «Vočy čornyja»…

Chil nie byŭ kansiervataram: kali ŭ kancy 80-ch moda na savieckuju estradu prajšła, jon pačaŭ hastralavać z rok-hurtam,

śpiavaŭ u Paryžy dla emihrantaŭ — tam na jaho kancerty prychodzili Šarl Aznavur i Mirej Maćjo.
Chil ihraŭ samoha siabie ŭ šalonych pierformansach avanhardysta Siarhieja Kurochina —
dva niehry vynosili zakručanaha ŭ dyvan Chila na scenu, a jon pry hetym śpiavaŭ «Eto było niedavno, eto było davno»…

Vybuch papularnaści Eduarda Chila adbyŭsia ŭ 2010 u ZŠA: internet-chitom staŭ jaho stary vakaliz «Ja vielmi ŭściešany, bo viartajusia da chaty», zapisany 34 hady tamu.

Vyjavy z «rasiejskim psichadeličnym śpievakom», jakoha prazvali «Mister Trololo» pačali štampavać na majkach, rolik na Jutubie sabraŭ 12 miljonaŭ prahladaŭ.

Amierykanskija intuzijasty źbirali podpisy, kab arhanizavać tur Chila pa ZŠA.

Papularnaści Eduarda Chila ŭ sakaviku 2010 mahła b pazajzdrościć Łedzi Haha.
Sam śpiavak usprymaŭ niečakanuju słavu iranična.

Chil byŭ kudy bolš raźniavolenym za bolšaść savieckich śpievakoŭ, kaža muzyčny krytyk Źmicier Padbiarezski: «Atrymaŭšy akademičnuju, opiernuju adukacyju, jon imknuŭsia abminać aficyjoz. Razam z Mahamajevym jany byli dziorzkimi ŭ svajoj tvorčaści, nie ŭpisvalisia ŭ ramki kandovaj savieckaj patryjatyčnaj pieśni. Mahčyma tamu Chil i nie zmoh zrabić vialikuju karjeru na savieckaj scenie. U tvorčaści Chila było čutno, što, u adroźnieńnie ad bolšaści svaich sučaśnikaŭ, jon rabiŭ svaju spravu ščyra».

Kamientary7

Ciapier čytajuć

26‑hadovaja ciažarnaja ŭ Dziaržynsku pamierła praź biełaruski antybijotyk, jaki raniej užo zabaraniali — bo ad jaho zahinuła niekalki žančyn12

26‑hadovaja ciažarnaja ŭ Dziaržynsku pamierła praź biełaruski antybijotyk, jaki raniej užo zabaraniali — bo ad jaho zahinuła niekalki žančyn

Usie naviny →
Usie naviny

Byłaja palitźniavolenaja sa Šviecyi: Śledčy dumaŭ, što babulu raskole adrazu, a babula jak upierłasia!1

U Kurskaj vobłaści zahinuli čatyry rasijskija aficery — na ich napała «Baba-Jaha»1

MALDZIS vykupiŭ staradaŭni archiŭ parafii z Haradzienščyny3

U Barysavie raspracavali pažarny tank dla samych składanych uzharańniaŭ FOTY

KDB abvieściŭ zatrymanych knihavydaŭcoŭ Jaŭdachu, Bahdanoviča i Kołasa ŭdzielnikami ekstremisckaha farmavańnia13

Tramp niezadavoleny abrańniem Madžtaby Chamieniei1

«U mianie na stale piać hadoŭ lažała papiera ź pieradačaj prava apieki nad synam». Volha Sieviaryniec — pra hady strachu, antydepresanty i nadzieju12

U Hiermanii ŭpaŭ mietearyt, askołki prabili dachi damoŭ3

Žurnalist Pavieł Dabravolski asudžany na 9 hadoŭ pazbaŭleńnia voli1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

26‑hadovaja ciažarnaja ŭ Dziaržynsku pamierła praź biełaruski antybijotyk, jaki raniej užo zabaraniali — bo ad jaho zahinuła niekalki žančyn12

26‑hadovaja ciažarnaja ŭ Dziaržynsku pamierła praź biełaruski antybijotyk, jaki raniej užo zabaraniali — bo ad jaho zahinuła niekalki žančyn

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić