Paźniak: Mianie vielmi ŭzrušyła, što pryjšło šmat moładzi, i što kali čytali vieršy, na vačach u ludziej byli ślozy.
U niadzielu ŭ Ńju‑Jorku ŭ adbyłasia prezentacyja knih Zianona Paźniaka, vydadzienych ŭ emihracyi. U 2000 — 2007 hodzie vyjšła siem knih, ale zaraz uvaha była zasiarodžanaja, u asnoŭnym, na zbornikach paezyi i fotahrafijaŭ. Takich vydańniaŭ try — «Hloryja Patryja», «Vialikaje Kniastva» i «Daroha».
Užo niekalki apošnich hadoŭ paśla słužby ŭ Sabory śv. Kiryły Turaŭskaha Biełaruskaje aŭtakiefalnaje pravasłaŭnaje carkvy, na jakuju prychodzić usio bolš moładzi z novaj emihracyi, u hramadzkaj zali ładziacca mierapryjemstvy — sustrečy z haściami ź Biełarusi, vystavy, siabroŭskija hutarki. Hetak było i ŭ minułuju niadzielu. Spačatku parachvijanie ŭdzielničali ŭ nabaženstvie, jakoje adsłužyli a. Piotra i a. Viačasłaŭ, a potym spuścilisia ŭ hramadzkuju zalu. Sabralisia blizu sotni čałaviek.
Dyrektar ńju‑iorskaha Biełaruskaha instytu navuki j mastactva (BINiM) dr. Vitaŭt Kipiel u svajoj pramovie zasiarodziŭsia na śvietapohladnych aspektach tvorčaści Zianona. Siarod vystupoŭcaŭ byŭ i hieroj adnoj z knihaŭ Paźniaka — staršynia Biełaruska‑Amerykanskaha zadzinočańnia Anton Šukiełojć. Hučali vieršy Zianona, prysutnyja dzialilisia ŭražańniami.
Paźniak: «Mianie vielmi ŭzrušyła, što pryjšło šmat moładzi, i što kali čytali vieršy, na vačach u ludziej byli ślozy. Vieršy hetyja napisanyja ŭ roznyja hady, u mianie padrychtavanyja i staryja rukapisy, tryccacihadovaj daŭniny, ale kab vydać — patrebnyja čas i srodki. Ni adnaho, ni druhoha nie chapaje. Darečy, hetyja knihi vydadzienyja całkam na hrošy biełarusaŭ, pry padtrymcy biełaruskich patryjotaŭ i na ŭłasnyja srodki. Zajmacca adnačasna palitykaj i tvorčaściu ciažka, amal niemahčyma. Bo tvorčaść palityka zvyčajna albo abploŭvajecca apanentami, albo zamoŭčvajecca. Nakont hetaha ja nia maju iluzyjaŭ. Ale nie škaduju, što dvaccać hadoŭ tamu faktyčna kinuŭ tvorčaść i zaniaŭsia palitykaj, bo žyćcio pryśviaciŭ najvyšejšaj spravie — stvareńniu novaj dziaržavy. I hetaja dziaržava isnuje. Chaj siońnia ŭ joj dyktarura — zaŭtra budzie volnaja Biełaruś, hałoŭnaje, kab Biełaruś žyła. Pamiatajma, što pad nami nia prosta nacyjanalnaja kultura, u jakoj adzin tolki falklor składaje 50 tamoŭ. Pad nami — cyvilizacyja. U časy Vialikaha Kniastva my byli cyvilizacyjnym faktaram, jaki ŭpłyvaŭ na Uschodniu Eŭropu. Siońnia biełaruskaja mova źniščajecca — ale zaŭtra heta budzie vialikaja mova novaj Uschodniaj Eŭropy».
Pradmovy da dźviuch apošnich knih Zianona — «Vialikaha Kniastva» i «Darohi» — napisali Ryhor Baradulin i Aleś Razanaŭ.

Kamientary