«Ja Baćkaŭščyny nie pieražyvu...»
Kali b mieŭ Tvoj supakoj u dušy i Tvaju ŭładu ŭ krainie, paviesiŭ by sto čałaviek, vyzvaliŭ by šeść miljonaŭ.
Ź lista Jakuba Jasinskaha da Tadevuša Kaściuški
... Maju honar upeŭnić Vas, što bieź biblijateki, mebli i ekipažaŭ možna być vielmi ščaślivym, nia budučy rabom...
Ź lista Jakuba Jasinskaha da kiraŭnika rasiejskaje akupacyjnaje administracyi Vilni
1794 hod, listapad. Praha ŭ ahni. Na vačach źmiarćviełaje ad žachu Varšavy vojski feldmaršała Suvorava vysiakajuć pradmieście. Visła padzialaje hledačoŭ na adnym bierazie j hinučych na druhim. Adziny most, jaki ich źviazvaje, nia moža prapuścić usich uciekačoŭ ad śmierci, i niaščasnyja tonuć tysiačami. Na nastupny dzień raka budzie čyrvonaju ad kryvi i vyjdzie ź bierahoŭ. Mabyć tym, što ŭtanuli pry pierapravie, bolš pašancavała, čym tym, kaho pjanaja ad kryvi sałdatnia paliła žyŭcom, siekła šablami, dzidami, hvałciła, ździekvałasia. Dy niaŭžo žaŭniery-chryścijanie, paddanyja imperatrycy, što siabravała ź Dzidro i Valteram, rabili takoje? Šmatlikija śviedki havorać pra adno: jak niemaŭlat adryvali ad matčynych hrudziej i nasadžvali na dzidy, jak zakońnic začynili ŭ Bernardynskim klaštary, zhvałcili i zasiekli, jak 19 zakońnikaŭ i starcaŭ-kalek zakatavali da śmierci, jak 25 tysiačami skryvaŭlenych, pasiečanych cieł starych, žančyn i dziaciej było ŭsiejana ŭsio pradmieście. Siarod raspranutych trupaŭ žaŭnieraŭ i mirnych žycharoŭ upieramiešku valalisia zabityja koni, sabaki, katy, navat śvińni, — biaźlitasna źniščałasia ŭsio žyvoje.
Siarod hetaha piekła, kali sercy mnohich mužnych dahetul ludziej strasianulisia, znajšlisia tyja, chto byŭ nia ŭ stanie pieražyć Baćkaŭščynu, chto žadaŭ zahinuć sa zbrojaj u rukach. Za palisadami Źviarynca (rajon Prahi) strymlivali voraha reštki dvuch litoŭskich rehimentaŭ i połk habrajskaje lohkaje kavaleryi Bereka Jasialeviča — usie pad kamandaj maładoha hienerał-lejtenanta vojskaŭ VKŁ Jakuba Jasinskaha. Nieŭzabavie ŭsio było skončana... Harmatnyja streły razdavalisia pachavalnym salutam Rečy Paspalitaj.
***
Jak heta časta byvaje, pra pieršyja kroki histaryčnaje asoby ničoha, ci amal ničoha nieviadoma. Kali naradziŭsia i dzie? Bijohraf Jasinskaha Hienryk Maścicki, a za im i šerah polskich daśledčykaŭ nazyvajuć Venhleŭ kala Pyzdraŭ, što na Kujavach. Ale ž nia mienš i niazhodnych, tych, chto ličyć Baćkaŭščynaj hieroja Vialikaje kniastva Litoŭskaje, da čaho schilajuć uskosnyja źviestki. U pryvatnaści, pasada kamendanta inžynernaha korpusu ŭ Vilni, jakuju jon zajmaŭ u pačatku 90-ch hadoŭ, jak i ŭsie vyšejšyja dziaržaŭnyja i vajskovyja pasady ŭ Vialikim Kniastvie, nadavałasia ŭradžencam ci žycharam Litvy. Naradziŭsia Jasinski 24 lipienia ŭ 1759 hodzie, ci na dva hady paźniej.
U 12 hadoŭ Jakuba addajuć ŭ Kadecki korpus u Varšavie (ci, jak jon jašče nazyvaŭsia, u Rycarskuju škołu). Da hetaha času chłopčyk užo viedaŭ łacinu, niamieckuju i francuskuju movy.
Stan armii byŭ takim ža, jak stan dziaržavy. Husarskija charuhvy, naprykład, honar Rečy Paspalitaj, jaje elitarnaja ciažkaja kavaleryja, što navodziła žach na vorahaŭ, užo nia nieśli vajskovaje słužby, a tolki ŭdzielničali ŭ paradach, uračystaściach dy pachavalnych pracesijach — «pachavalnyja žaŭniery», jak zvali ich sučaśniki. Pierad Stanisłavam-Aŭhustam vostra stajała pytańnie ab stvareńni novaha vojska. Aficeraŭ było zašmat, a sensu nijakaha. Novyja vajskovyja kadry — fundament pry budaŭnictvie novaje Rečy Paspalitaj. U 1765 h., niahledziačy na stahnacyju i roznyja pieraškody, karol adkryvaje Rycarskuju škołu. Praź niekatory čas Stanisłaŭ-Aŭhust z honaram kazaŭ, što lepšaje vajskovaje ŭstanovy bolš nidzie nie isnuje.
Raparty śviedčać ab zdolnaściach Jasinskaha. Nia majučy schilnaści da systematyčnaje pracy, jon bolš spadziavaŭsia na svaju pamiać, a kali i braŭsia za piaro, dyk dla taho, kab pisać vieršy. Jakaja tam vučoba! Za ścienami Korpusa kipieła žyćcio! Ludzi ciahnulisia ŭ Varšavu nia tolki z kraju, ale i z-za miažy. Pravincyja hladzieła na stalicu Karony z zachapleńniem i abureńniem adnačasova. A hiadzieć było na što: mnostva kramaŭ, trakciry adčynienyja daloka za poŭnač.
U 1783 h. Jakub pryniaty ŭ lik aficeraŭ Korpusa ŭ zvańni padbryhadzira. Narešcie, možna z hałavoj akunucca ŭ śvieckaje žyćcio! Paśla Vialikaha Pasta ceły hod byŭ adnym sucelnym karnavałam — zvanyja abiedy, asamblei, pikniki, viačery, vino, damy, karty... Jasinski staŭ hulcom vyšejšaje klasy i sadziŭsia za zialony stolik z samymi vialikimi šulerami svajho času.
Pierakanańni maładoha čałavieka farmujucca pad upłyvam Ruso. Idei hetaha filozafa epochi Aśviety akazvali mocnaje ŭździejańnie na čałavieka ź niapeŭnymi pohladami, Ruso byŭ vielmi papularny siarod eŭrapiejskaje moładzi. Projdzie dziesiać hadoŭ, i vučni Žan-Žaka ŭstalujuć u Francyi kryvavuju dyktaturu ŭ imia vysokich ideałaŭ Svabody, Roŭnaści i Braterstva. Na farmavańnie pohladaŭ Jasinskaha akazaŭ upłyŭ i ščežecki starasta Piotra Patocki — patryjot i praciŭnik Rasiei. Praz Patockaha Jakub uvachodzić u patryjatyčnyja sfery Varšavy.
Karjera idzie ŭhoru. Pa pratekcyi hienerała artyleryi VKŁ kn. Sapiehi Stanisłaŭ-Aŭhust pryznačaje Jasinskaha, u toj čas užo padpałkoŭnika, i kapitana inžyneryi Michała Sakalnickaha ŭ kiraŭnictva stvoranaha ŭ 1780 h. u Vilni Korpusa artyleryi i vajennaje inžyneryi, a ŭ pačatku 1789 h. im ža daručaje arhanizacyju Korpusa inžyneraŭ VKŁ. Padjom vajskovaje spravy prachodziŭ u rečyščy pastanovaŭ 4-hadovaha Sojmu 1788-1792 h., sklikanaha z inicyjatyvy patryjatyčnaje partyi na čale z Huha Kałantajem, Stanisłavam Stašycam dy inšymi.
Paśla travieńskich uračystaściaŭ 1791 h. Jasinskaha nakiroŭvajuć dla revizii rabot na budaŭnictva kanała Muchaviec-Pina, ci t.zv. Karaleŭskaha kanała. 13 studzienia 1792 h. Stanisłaŭ-Aŭhust prysudžaje jamu zvańnie pałkoŭnika inžyneryi VKŁ. Pakul Jakub mirna pracuje na kanale, abstanoŭka ŭ krainie nakalajecca z kožnym dniom. Častka šlachty, ubačyŭšy ŭ reformach nastup na svaje pravy, stvaraje ŭ 1792 h. u Tarhovicy Kanfederacyju. Rasieja pilna sočyć za tym, što adbyvajecca ŭ Rečy Paspalitaj i ŭvieś čas umiešavajecca ŭ jaje ŭnutranyja spravy. Praz hod paśla pryniaćcia Kanstytucyi 3 traŭnia pravadyry Tarhovicy pryjaždžajuć u S.-Pieciarburh i damaŭlajucca ab padtrymcy rasiejskich vojskaŭ. Rasiejski hienerał Michaił Kračetnikaŭ vykarystoŭvaje štučny povad («Rasieja doŭha ciarpieła kryŭdy ad Sojmu») i 22 traŭnia 1792 h. na čale 32-ch tysiačnaje armii parušaje miežy Vialikaha Kniastva. Ahresaram supraćstajała kala 15 tysiačaŭ litoŭskaha vojska, patryjatyčnych, ale niedaśviedčanych i drenna zabiaśpiečanych žaŭnieraŭ. Pačałasia vajna.
Rasiejcy biaruć adzin horad za adnym, da ich dałučajecca Prusija, — kraina ŭ kole vorahaŭ. Vakoł zdrada i anarchija, — na praciahu miesiaca naša vojska znachodzicca pad kiraŭnictvam kamandziraŭ, jakija źmianiajuć adzin adnoha. Jasinski z horyčču vymušany pryznać, što biada nia ŭ tym, što inžynerny korpus, na čale jakoha jon staić, razam z artyleryjaj moža vystavić tolki kala tysiačy bajcoŭ, a ŭ tym, što brakuje času, kab zrabić z hetaje tysiačy dobrych aficeraŭ, kožny ź jakich pavioŭ by ŭ boj dziasiatki, sotni žaŭnieraŭ.
Praz try tydni z pačatku ahresii Jakub udzielničaje ŭ bitvie pad Miram. Jak śviedčyć Sułkoŭski, jon sa svaimi piechacincami pakazvaŭ cudy hieraizmu, vytrymlivajučy na praciahu 45 chvilinaŭ škvalny ahoń varožaje artyleryi, u toj čas, jak litoŭskija 3-funtovyja snarady nie dalatali i da paŭšlachu. Bitvu prajhrali. Jasinski z Sakalnickim jašče vierać, što niešta možna zrabić, i pravodziać vialikuju pracu pa ŭmacavańni važnaha stratehičnaha abjekta — Niaśviža. Vojska VKŁ mahło hanarycca takimi aficerami, ale... Rasiejski hienerał Fierzen biare Niaśviž biez adzinaha strełu. Sakalnicki ŭspaminaŭ: «Z taho ŭsiaho, što zrabiŭ, ničoha nie było vykarystana; i tolki maskali skarystalisia majoj pracaj [...]. Heta vobraz našaje vajny».
Paśla Niaśvižu Jasinski ŭmacoŭvaje Bieraście, pad jakim paśla mirskaj bitvy stajała vojska. 23 červienia kala hetaha horadu adbyłasia bitva — samaja značnaja za ŭsiu kampaniju 1792 h. Plan vajennych dziejańniaŭ, raspracavany Jasinskim, źjaviŭsia novym etapam u raźvićci vajennaha mastactva ŭ Rečy Paspalitaj. U im prapanoŭvałasia paśladoŭnaje praviadzieńnie bajoŭ dziela strymlivańnia, z vykarystańniem miascovych zabudovaŭ i starannaje artpadrychtoŭki. Hienerał Michał Zabieła pisaŭ, što Jakub złučaŭ u sabie viedy vajennaha mastactva z advahaju i ruplivaściu. Za bitvu pad Bieraściem Jasinski byŭ uznaharodžany Załatym kryžom «Virtuci Military».
Na žal, vynik užo ničoha nie vyrašaŭ. Stanisłaŭ-Aŭhust pakorliva dałučajecca da t.zv. Hieneralnaje Kanfederacyi, stvoranaje pad pratektaratam Kaciaryny II, i 26 lipienia addaje zahad abodvum vojskam Karony i Kniastva skłaści zbroju. Kropku pastaviŭ haniebny Sojm u Horadni, jaki ŭchvaliŭ u pačatku 1793 h. II padzieł Rečy Paspalitaj. Na karala baluča hladzieć — mižvoli bačycca padabienstva ź Ludovikam XVI. U takich umovach aficerstva, «nie žadajučy bačyć svajoj hańby», vychodzić z armii. Vyjšli ŭsie lepšyja aficery. Jak pisaŭ Sułkoŭski: «Zastalisia adny abmiežavanyja abyvatali». Ale siarod tych, chto padaŭ u adstaŭku, my nia bačym pałkoŭnika Jasinskaha. Jakub ličyŭ, što dziela budučyni, dziela padtrymańnia bajazdolnaści vojska lepš zastacca. Maralnuju padtrymku akazaŭ jamu ŭ hetym Tadevuš Kaściuška. U studzieni 1793 h. Jasinski viartajecca ŭ Vilniu i pracuje nad uznaŭleńniem korpusa inžyneraŭ.
Zachopleny prykładam francuzaŭ, jon stanovicca samym radykalnym siarod patryjotaŭ i ŭpeŭnieny, što hańbu, jakuju stolki hadoŭ znosić Baćkaŭščyna, zmyje tolki kroŭ. Patrebnaja rašučaść i biaźlitasnaść. Adnojčy Jakub navat vykazaŭ dumku, što krainu nielha vyratavać, kali nia vysiekčy ŭsiu šlachtu. Na taki zmročny žart jaho šturchała skrajniaje razdražnieńnie, bo jon dobra bačyŭ, da čaho daviała krainu šlachta ŭ svajoj upartaści i vuzkaści pohladaŭ.
Z vosieni pačynaje adčuvacca niespakojnaje bražeńnie. Usia Reč Paspalitaja pastupova pakryvajecca sietkaj kanśpiratyŭnych arhanizacyjaŭ. Mnohija razumieli, što vybuch niepaźbiežny. Kaściuška jedzie ŭ Paryž, dzie biespaśpiachova imkniecca atrymać dapamohu francuzaŭ. Jasinski stanovicca dušoj kanśpiracyi ŭ Vilni. Kab nie było padazreńniaŭ, jon prymaje masku čałavieka, lajalnaha da akupantaŭ, i vodzić znajomstva ź ludźmi, jakija pradali Baćkaŭščynu. Za lepšaje miesca dla padpolnaha štabu Jasinski paličyŭ kartačny salon svajho adjutanta i złoha hienija Ihnacija Chadkieviča. (Darečy, hulnia ŭ karty istotna dapamahała ŭ papaŭnieńni kasy. Voś, naprykład, dziejačy ruchu Dukłan Achocki i kapitan Kačanoŭski ŭziali sa ścipłaj kasy kala 2-ch tys. złotych, a praź niekatory čas, pajeździŭšy pa krainie, pahulaŭšy, papiŭšy, viarnuli nazad 15 tys. dukataŭ, a heta 53 kh zołata!)
Kali vydavałasia volnaja chvilina, Jasinski piša vieršy. Praŭda, jon ćviaroza aceńvaje svaje zdolnaści: «Pišu toje, što chaču, i ab tym, što mianie cikavić, pachvały nie šukaju...»
Jasinski irviecca ŭ boj, i choča pačać vystupleńnie ŭ dzień 19 listapada — hadavinu, kali Francyja vyrašyła dapamahać usim pryhniečanym nacyjam. Nie chapała vytrymki, vierch brała žadańnie pakrasavacca pierad usimi ŭ paradnym mundziry na biełym kani z šablaj nahała. Jon byccam nie zaŭvažaje niepadrychtavanaści i drennaje zabiaśpiečanaści vojskaŭ. Ale chada padziejaŭ padšturchoŭvałasia i ź inšaha boku. U pačatku 1794 h. da akupantaŭ pačali dachodzić źviestki pra kanśpiracyju. Ludziej stali padviarhać represijam tolki praz adno padazreńnie. Z pačatkam aryštaŭ u Litvie ŭłady daviedalisia i pra Jasinskaha. Hietman Kasakoŭski i kamandzir vilenskaj załohi hienerał Arsieńnieŭ, mabyć, niamała ździvilisia, kali zrazumieli, z kim pili kavu i rezalisia ŭ karty. Jakuba svoječasova papiaredžvajuć, i jon chavajecca na Antokali, adkul jedzie pad Vilniu ŭ Vilkamirski paviet, dzie stajać viernyja jamu rehimenty. Kab nia kidacca ŭ vočy rasiejcam, Jasinski vymušany źmianić bliskučy mundzir na sialanskuju vopratku.
Narešcie kanśpiratary vyrašajuć, što čas bolš nie pracuje na ich. Pačynać, viadoma, treba było ź Vilni. Kitovič va «Ŭspaminach» śviedčyć, što ŭ Jasinskaha było 240 žaŭnieraŭ suprać 900 rasiejskich, a pavodle Karzona 380 žaŭnieraŭ ŭziali ŭ pałon 1012 rasiejcaŭ — u lubym vypadku bačnaja pieravaha voraha.
Vilnia. Noč z 22 na 23 sakavika 1794 h., cišyniu parušaje harmatny streł — syhnał da paŭstańnia. Pieramahčy ŭ adkrytym bai voraha, jaki tolki ŭ ludziach mieŭ vaśmirazovuju pieravahu, moh tolki Napaleon ci hietman Chadkievič, tamu Jakub spadziajecca na raptoŭnaść i rašučaść. Załoha, uziataja źnianacku, amal nie akazała supracivu. Byli čutnyja tolki redkija streły... Jasinski na sivym kani pakazaŭsia pierad rasiejcami. Svaim vyhladam jon nahadvaŭ Śv. Juryja. Ni ŭ kaho nie padniałasia ruka strelić u jaho... Ranicaj Vilnia sustreła Volu.
Na druhi dzień zakonnaja ŭłada na čale ź Jasinskim abviaściła «Universał da vajavodztvaŭ i pavietaŭ VKŁ», u jakim paviedamlałasia ab vykanańni doŭhu mužnymi vojskami pałkoŭnika Jasinskaha i vyzvaleńni krainy ad vorahaŭ. U Karonie bačyli adroźnieńni «Universału» ad svajho «Aktu paŭstańnia». Asiarodździe Kaściuški aścierahajecca litoŭskaha separatyzmu. Padazronaść palakaŭ, žadańnie całkam padparadkavać našyja abšary i biezraździelna daminavać u litoŭskich spravach pryniesła šmat škody patryjatyčnamu ruchu. U svaju čarhu Vialikaje Kniastva nikoli nie admaŭlałasia dziejničać z Karonaj ruka ŭ ruku dziela ŭsieahulnaje voli, dy jašče i pryznała viarchoŭnaje kiraŭnictva paŭstańniem u asobie Kaściuški.
25 krasavika ŭ Vilni adbyvajecca pakarańnie śmierciu hietmana Kasakoŭskaha za nacyjanalnuju zdradu. Hałoŭnym inicyjataram pakarańnia byŭ Jasinski. Hetaja padzieja nie spryjała rostu jahonaha aŭtarytetu ŭ vačach šlachty; dla šlachty Jakub zastavaŭsia zanadta radykalnym. Pa prykładu francuskich revalucyjaneraŭ, naš pałkoŭnik byŭ prychilnikam usich sasłoŭjaŭ.
Niekatory čas Jasinski vałodaje ŭ Kniastvie dyktatarskimi paŭnamoctvami. 4 traŭnia abyvatali Litvy ŭbačyli adozvu: «Źniščajcie zdradnikaŭ i zabojcaŭ i nie čakajcie nijakaha pravasudździa, jakoje časta spaźniajecca. Ci my, ci jany». Ehacentryzm Jasinskaha pašyraŭ šychty niespryjalnikaŭ. Dla mnohich jon — «litoŭski separatyst i jakabiniec».
Kaściuška ŭzvodzić Jasinskaha ŭ hienerał-lejtenanty, ale nie ad ščyraha serca, a tamu, što aścierahajecca pretenzijaŭ na viarchoŭnuju ŭładu. U «Praklamacyi», vypuščanaj im, padkreślivajecca, što hienerały Jasinski, Hraboŭski i Chlavinski, jakija dziejničajuć u Litvie, — usiaho tolki kamandziry adździełaŭ jahonaha vojska.
Supraciŭnyja baki robiać niaŭdałyja sproby zatušyć paŭstańnie. 10 traŭnia pruski hienerał Fafrat na čale 11 tys. žaŭnieraŭ parušyŭ miežy Rečy Paspalitaj. Fafrat byŭ słužakam staroj škoły, i jaho dziejańni zusim nie hruntavalisia na realnych abstavinach, zdavałasia, što jon vajavaŭ nie z žyvymi ludźmi, a z vaskovymi postaciami. I ŭ rasiejcaŭ adbylisia pieramieny. Zamiest Ihielstroma, jaki ŭciok z pačatkam vybuchu, viarchoŭnym hałoŭnakamandujučym reskryptam ad 22 červienia pryznačyli 60-hadovaha kniazia Mikałaja Rapnina, — taksama, u peŭnym sensie, znachodku dla paŭstancaŭ. Staroha kniazia ŭžo nie turbavała słavalubstva, jon žadaŭ tolki supakoju i cišyni, ale ŭ siłu kancylarskich chitrasplacieńniaŭ vybar paŭ čamuści mienavita na jaho. Jak i treba było čakać, pačatak dziejnaści Rapnina adznačyŭsia niezvyčajnaj aściarožnaściu i adsutnaściu jakoha-kolečy planu.
Jasinski tym časam pakidaje administratyŭnuju pracu ŭ Vilni i biarecca za šablu. Pieršaja bitva, u jakoj jon udzielničaje — pad Niemiančynam, skončyłasia parazaj lićvinoŭ, pad Palanami —taksama. A tut jašče pačynajucca nieparazumieńni z paplečnikami. Starejšych aficeraŭ razdražniała nieabchodnaść padparadkoŭvacca maładomu vyskačku. Chlavinski, naprykład, pakazvaŭ jaŭnuju niesubardynacyju. Kaściuška pastaviŭ kropku pryznačeńniem hienerała Vialhorskaha hałoŭnym kamendantam vojskaŭ VKŁ. Pamiarkoŭnyja byli vielmi zadavolenyja — bolš šybienic stavić nia buduć.
Jakub zasypaje novaha kiraŭnika rapartami, prosta ŭmolvajučy jaho ŭmacoŭvać stalicu, i ŭ spazory takich abstavinaŭ vysyłać partyzanskija atrady za rasiejski kardon. Zamiest hetaha Vialhorski zahadaŭ vyvieści vojski ź Vilni ŭ Lidzki paviet, a sam napisaŭ rasiejskamu hienerału Knorynhu, prapanujučy zdać horad. Nie padazravajučy, što takoje tvorycca zusim pobač, Jasinski čakaje hałoŭnaha kamendanta ŭ lahiery pad Sołami, kudy toj i nie źbirajecca jechać. Pramarnavaŭšy šmat času, Jakub, u jakoha było kala 4 tys. žaŭnieraŭ, vyrašyŭ atakavać dva rasiejskija korpusy — Zubava i Benihsena (kala 5 tys. čałaviek i 16 harmataŭ). Bitva, što adbyłasia pad Sołami — adna z najbolš kryvapralitnych pad čas paŭstańnia 1794 h.
Paźniej Jasinskaha buduć nazyvać aficeram-tearetykam, jaki nia mieŭ vojska. Na žal, zbolšaha tak i adbyvałasia, ale pierad nami nie kabinetny strateh pruska-aŭstryjskaha ŭzoru. Praź piać hadzin boju usio, jak kazaŭ Napaleon, vyrašyŭ «śviežy» bataljon, dy nie bataljon, a niekalki pałkoŭ, što padychodzili da rasiejcaŭ. Žaŭniery Jasinskaha adstupili z hodnaściu i ŭ bajavym paradku. Pad čas adstupleńnia zahinuŭ brat Jakuba Juzaf, kapitan strałkoŭ.
Prajhranyja bitvy, śmierć brata, nieparazumieńni z kiraŭnictvam ruchu zahaniajuć Jasinskaha ŭ depresiju. Pesymizm robić ź jaho čałavieka, abyjakavaha da svajho i čužoha žyćcia. Kaściuška, mabyć, adčuvajučy, što nie zaŭsiody byŭ spraviadlivy ź «litoŭskim separatystam», paśla doŭhich uhavoraŭ schilaje jaho da pryniaćcia kamandavańnia na žmudzkaj miažy j nadnarvianskaha frontu. Dziejničać prychodziłasia ŭ vielmi ciažkich umovach. Vorah napiraŭ z usich bakoŭ, da taho ž Jakub drenna viedaŭ miascovaść. Dla papaŭnieńnia svaich šychtoŭ jon jedzie ŭ Bieraście, adkul nakiroŭvajecca da Bielsku, kab sabrać reštki litoŭskaje armii i ŭdaryć pa Prusii. Pa darozie, u druhoj pałovie žniŭnia, da jaho dachodzić viestka, jakaja kančatkova pierakreśliła ŭsialakija nadziei na pieramohu. Pała Vilnia.
Jakub Jasinski piša list da rasiejskaha kamendanta horadu. «Daviedaŭsia, što pan kamendant zahadaŭ razrabavać moj dom. Niachaj jon zapytaje svaich aficeraŭ, ci abychodzilisia ŭ nas ź imi takim čynam? Maju honar upeŭnić Vas, što bieź biblijateki, mebli i ekipažaŭ možna być vielmi ščaślivymi, nia budučy rabom...» U tyja ž dni, ubačyŭšy prosta fatalnuju sytuacyju ŭ Horadni, Jakub havoryć adjutantam: «Ja Baćkaŭščyny nie pieražyvu, kali los nia daść mnie zahinuć u bitvie, źviarnusia da hetych pryjacielaŭ», — i pakazaŭ na pistalety. Paharda da śmierci kidała jaho ŭ samyja huščary bitvaŭ, a Jakub byŭ nibyta zamoŭleny ad kulaŭ. Kaściuška, kab niejak uźniać nastroj Jasinskaha, separatyzmu jakoha ciapieraka aścierahacca nie było sensu, pa prybyćci ŭ Horadniu ŭznaharodžvaje hienerała piarścionkam z nadpisam: «Baćkaŭščyna svajmu abaroncu» i pryznačaje kamandziram adnoj ź litoŭskich dyvizijaŭ, daručyŭšy nadnarvianskuju dyviziju Juryju Hraboŭskamu.
Rasieja, narešcie atrymaŭšy harantyi zachavańnia miru z boku Tureččyny, vyrašaje adnym mocnym udaram pakončyć z Rečču Paspalitaj. Vyklikali hrafa Suvorava-Rymnickaha, adno imia jakoha, jak kazaŭ Rumiancaŭ, zapužaje mnohija tysiačy. Suvoraŭ ruchaŭsia paskoranym maršam; u vieraśni-kastryčniku jon nanosić pieršyja parazy našym vojskam pry Krupčycach, pad Bieraściem, Kabyłkaj... Kaściuška razumieŭ, što, zmahajučysia z Ferzenam i Suvoravym pa-adnym, u jaho bolš šancaŭ. 10 kastryčnika jon sutykajecca z Ferzenam pad Maciajovicami. Vorah mieŭ padvojnuju pieravahu ŭ ludziach i patrojnuju ŭ artyleryi. Pad čas bitvy ciažka paranieny Načalnik traplaje ŭ pałon...
Jakub prybyŭ u Varšavu praź dziesiać dzion paśla maciajovickaje trahiedyi i paprasiŭ Tamaša Vaŭžeckaha, abranaha na miesca Kaściuški, ab pasadzie ŭ Prazie. Jon spaliŭ masty. Miarkujuć, što nibyta ŭ hety momant Jasinski prapanavaŭ źniščyć karala i ŭsich pałonnych, kab spalić masty i dla astatnich.
Praha atrymlivała ŭdar pieršaj, bo pavinna była słužyć ščytom, što prykryvaje Varšavu z poŭdnia, adkul išoŭ Suvoraŭ. A za śpinaju — Visła, i adziny most, što złučaje pradmieście z horadam. Umacavańni rabili pałonnyja, bo narod užo ni ŭ što nia vieryŭ. Hienerał Juzaf Zajončak, adkazny za abaronu Prahi, taksama nia mieŭ nijakich nadziejaŭ. Jon ličyŭ, što kab pasprabavać vystajać, patrebna chacia b 45 tys. žaŭnieraŭ, a ŭ najaŭnaści tolki 15 tys. Vojska Suvorava, razam z prusakami — 38 tys. i 86 harmataŭ. Prusaki śćviardžali, što vojski Rečy Paspalitaj naličvali 35 tys. Pavodle Zajončaka, usio vojska RP naličvała tady 22 tys. žaŭnieraŭ.
Jasinskamu daručyli abaraniać levaje kryło — Tarhuvek. U jahonym rasparadžeńni tolki 4 tys. žaŭnieraŭ 5-ha i 7-ha litoŭskich rehimentaŭ, dy jašče para-druhaja socień habrajskaje lohkaje kavaleryi Jasialeviča.
3 listapada rasiejcy pravodziać artpadrychtoŭku. Nastupnaj ranicaj a 5-j hadzinie pačaŭsia šturm. Na pazycyi Jasinskaha byŭ abrynuty ŭdar 4-ch z 7-mi kalonaŭ suvoraŭskaha vojska. Prykładna praz pałovu hadziny vorah złamaŭ liniju abarony i chłynuŭ za ŭmacavańni Tarhuŭka. Pačałasia panika. Cyvilnyja i vojski kinulisia da masta. Ułady nie było, — Zajončaka paraniła ŭ žyvot u samym pačatku šturma. Tolki vakoł Jasinskaha zhrudzilisia reštki žaŭnieraŭ, jakim zastavałasia pryhoža zahinuć, zasłaniajučy svaimi ciełami adychod apošnich abaroncaŭ Baćkaŭščyny.
Jakub nie pałochaŭsia śmierci, a nibyta zabaŭlaŭsia ź joju. Stojačy na ŭvieś rost u pramozhłaj vilhaci vosieńskaje ranicy i błakitnych kłubach parachavoha dymu, jon rabiŭ ź siabie žyvuju mišeń, ale kuli nia brali jaho da taho momantu, pakul z karabina, što padavaŭ jamu adjutant, nie było pakładziena niekalki dziasiatkaŭ vorahaŭ.
Potym nastała Viečnaść...
Alaksandar Suvoraŭ pad čas kryvavaje orhii ŭ pradmieści cynična zajaŭlaje pruskamu hienerału Šverynu: «Ja tut z maim vojskam, uvienčany laŭrami pieramohi». U S.-Pieciarburhu taksama ŭzradavalisia hetaj haniebnaj pieramozie, amytaj kryvioju mnohich tysiačaŭ biaźvinnych ludziej. Žaŭniery atrymali srebnyja i bronzavyja medali z manahramaj Kaciaryny II i nadpisam: «Za trudy i chrabrosť pri vziatii Prahi 24 oktiabria 1794 h.», dla aficeraŭ — pazałočanyja i bronzavyja kryžy z tym ža nadpisam. Chacieli i ŭłasna dla Suvorava adlić medal, ale ŭsiamu byvaje miera. Cesarevič Pavał Piatrovič rašuča zapraciviŭsia, kažučy, što heta było nia «diejstvije vojennoje, a jedinstvienno zakłanije židov».
Praz dva hady Pavał Piatrovič, staŭšy Paŭłam I, i robiačy ŭsio nasupierak svajoj nienavisnaj maci, adpuskaje na volu Kaściušku i 17 tysiačaŭ pałonnych — acalełych udzielnikaŭ apošniaha aktu trahiedyi Rečy Paspalitaj.
Andrej Špunt
Kamientary