Archiŭ

Andrej Chadanovič. Vieršy

№ 04 (125) 1999 h.


Andrej Chadanovič
 



  Vajenna-pavietrany pios

Vajenna-pavietrany pios
   u tumanie i śniezie
ad vośmych z pałovaj niabios
   i da rannych hadzin
va ŭtorak, kali jon niacotny,
   snuje ŭ palanezie
fihury, zaŭsiody samotny,
   zaŭsiody adzin.

Vajenna-pavietrany pios
   nie zhubiŭ himnaściorki;
vaśmiorki i miortvyja pietli
   placie, jak łuchtu;
Vialiki j Mały moža Voz
   biez Palarnaje zorki,
jak vijałančel ad basetli,
   adroźnić, bo roznyja majuć jany šyratu j dałhatu!

Vajenna-pavietrany pios –
   bolš nia prosty sabaka,
jaho pieramienlivy los –
   bolš nia budka-nara:
pitvom jamu stała zaleva
   śviatła Skarpijona i Raka
      (i pje, niebaraka!),
a ježaj – Suśvietnaha Dreva
   listota j kara.

Łunajučy, jak albatros,
   i niastomny štohodu,
vajenna-pavietrany pios
   spadziajecca štohod
na toje, što jon niesumnienna
   sustrenie pryhodu, –
što dzieści čakaje vajenna-
   pavietrany kot.

Vajenna-pavietrany pios
   pralacieŭ u etery –
i ŭsich navakolnych
   praciała kamanda „zvažaj!»;
a ja pierahortvaju stos
   niekranutaj papiery:
vajenna-pavietranaj poŭni nasieńnie
   dla zdolnych
      natchnieńnia
          ŭradžaj!
 


Vostraŭ Rym

Padvojny vybuch, rynuty ŭ pavietra,
lustranaść recha, novaje ŭ starym,
ty nazaŭsiody kutni kamień metru,
u virnym vieršavańni – vostraŭ Rym.

Za toje, što praz rynu ryturneli
lješ litry litaraŭ na młyn stary,
ciabie bahomiać bardy, menestreli,
truvery, albo prosta pieśniary.

Patrymanyja rymy – mnie padtrymkaj,
ryštunkam i karynkaj dla ŭdaŭca.
Pamiž handloŭcaŭ rymavaha rynku
luby ŭva mnie paznaje spažyŭca.

I na šlachu sustreŭšy navalnicu,
ja viedaju adziny peŭny schoŭ:
trymajusia za rym, jak za spadnicu, –
spadnicajemca ŭ patrymonie słoŭ!

Jak rymaru – zabytaja rymarnia,
mnie paratunkam – zaniadbany rym.
Składaju minezanhi, ale marna:
nie apiajany spadarami Hrym.

Bo pošlinu pašany biare pošłaść,
i chutka kanie ŭ pošłaje estet:
jon prosta z hustu źjechaŭ, – heta pošaść! –
pa vušy zanuryŭšysia ŭ tandet!

Hladzić u knihu – bačyć Dulsyneju,
zirnie ŭ druhuju – bačyć Fiharo.
A ja, biadak, z natuhi pasinieju,
im nosiačy piaśniarskaje dabro!

Chaj akavita z Hipakreny – vadkaść,
jakoj nie prapanoŭvajuć haściam,
ale, pakul rymuju, mnie niaŭciam,
što rymy – heta zrynutaja vartaść.

Chaj vieršavańnie skončycca manoj,
bo inšy vynik prosta niemahčymy,
ale rymiać niaŭrymślivyja rymy,
kab na papieru rynucca rynoj!
 
 

Stefanu Malarme, z udziačnaściu

Pra błakit i dar paemy,
I papoŭdnie faŭna
Zastałasia u narodzie
Pieśnia z davien-daŭna.
Siemiažon-Pers


Šałpatańnie ščasnaha šalenstva,
rymavanaj radaści vytok, 
što na šalach krasnaha piśmienstva
važyć dvaccać tysiač za radok –

raŭnaležna albo prastastaŭna
na papieru padajuć radki:
niechta bje ŭ zvany, chtoś sočyć faŭna,
chtości, znoŭku robiačy kidki,

hraje ŭ viežu iz słanovaj kości.
Znaŭca charastva i pryhažości,
ranicoju j navat unačy,
nie pachistvacca sprabujučy,

pakidajučy kastalski brovar,
viedaje, jak učynić skandał,
sieŭšy ŭpotajki na baćkaŭ rovar
(baćka – Hielijas albo Dedał).

Vabić caelum? Lepš zastacca cełym,
bo Pehas lacić naŭskapyta!
Paśla koitusu – kajata;
siońnia – velum, zaŭtra – parabelum!

Lepš znajści sapraŭdnuju łafu:
ofis źniać, paviesić zvonku šyldu
i piajać Krymhildu i Brunhildu,
bieručy za kožnuju strafu.

Sapsavać harmonijaj harmidar,
raspačać niezrazumieły śpieŭ,
kab i Pindar, i zvyčajny pidar
na ziamli adznačycca paśpieŭ!

Statak mroj, strakatych albo šerych,
na papieru hnać ad rodnych niŭ;
šychtavać pa dva niaspynny šerah
rymaŭ, pokul niechta nie spyniŭ!
 


Padšparak-Pačvarak

Ja zavusia Padšparak-Pačvarak,
bo pavodžu siabie vielmi drenna.
Ja amatar padstupak i svarak;
nie čytajcie marali – daremna!

Kab dabro paciarpieła fijaska, 
ja hatovy pajści na złačynstva...
Ach, spadar buržuin, kali łaska, 
zapišecie mianie ŭ buržuinstva!

Adčuvaju našmat siabie ŭtulniej,
jak załažu ŭ čužyja kišeni.
Pahulać u darosłyja hulni
zaprašaju – prymi zaprašeńnie!

Ja junak-padśvinak, juny złodziej –
spadary, paškadujcie dziacinstva:
ja z malenstva žyvu na bałocie –
zapišecie mianie ŭ buržuinstva!

Ja strašenna chaču bočku sočyva,
ja strašenna chaču košyk piečyva,
a majo seksualnaje rečyva
ŭsio čakaje čahości žanočaha!

Vam pradamsia za smačnuju bułku
(tolki straŭnik – krynica adzinstva), 
palityčnaha dajcie prytułku – 
zapišecie mianie ŭ buržuinstva!
 


Pornahramafon

Raz pajšła na film «Tytanik»,
a paśla jašče siem raz:
bolš nie apranaju stanik –
tolki ratavalny pas!

Zanurajusia u porna,
tak by mović, z hałavoj,
bo ŭpłyvaje dabratvorna
na myślenčy moj razvoj!

Oj hora ž majo!

Miły łajacca nia ŭ stanie,
kaža «iks» zamiesta «che»:
bo ŭlubionaje čytańnie –
pornačasapis «Arche»!

Ni «Natatki Kazanovy»,
ni pra Faŭstavy patron:
pa načach čytaje «Novy
damavika – bla! – meron»!

Oj hora ž majo!

Miły hinie ni za šekiel:
Jeva Sys i Janka Cień
jaho vučać słovu «siekiel»,
albo navat «łaskacień»!

A zaŭčora – nat nia ŭspomnim! –
tak nazvaŭ svajo žazło!
Ŭ tłumačalnym, šaścitomnym
hetkich słovaŭ nie było!

Oj hora ž majo!
 
 

Tema z varyjacyjami

płača dziaŭčynka
pa svaim miačy
jaje suciašajuć
miač u Śvisłačy

dzieŭčyna płača
praz maju vinu
adpłyvaje miačyk
u Bierazinu

płača kabieta
peŭna muž stary
nie staje impetu
miačyk u Dniapry

babusieńka ŭ hory
ŭnuk pajšoŭ na front
niedzie ŭ Čornym mory
jość Eŭksinski Pont

a rakiecie miačyk
trapiŭ pad kryło
kirlaŭ ani kačak
byccam nie było

budzie pa rybach
sumavać Tryton
niebiaśpiečny vybuch
vosiem miehaton

vorah zahinuŭ
ślozy na vačoch
šmat padvodnych minaŭ
majem my ŭ miačoch!
 


Vybar

ja abiraju volnaść
jak abirajuć bulbu
atožyłak pinskaj
paśla paniamonskaj
narešcie čarnobylskaj
šlachty
(što synku dapamahli tabie
hetyja šlachi?)
jaki atruciŭšy atramant
amal nie zvažaje na lamant
bo siońnia nia momant
skuholić raŭci turbavacca
pra niejkija tam bieł-čyrvona-
biełyja plamy na mapie
zhvałčanaj koliś Eŭropy
 

 

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Hałoŭny ideołah Biełarusi znajšoŭ u krainie «psieŭdapatryjatyčnyja jačejki» i zaklikaŭ da zmahańnia ź imi «adzinym bajavym kułakom»23

Hałoŭny ideołah Biełarusi znajšoŭ u krainie «psieŭdapatryjatyčnyja jačejki» i zaklikaŭ da zmahańnia ź imi «adzinym bajavym kułakom»

Usie naviny →
Usie naviny

Sacyjołah raskazaŭ, ci supadaje z nastrojami hramadstva žadańnie Cichanoŭskaha złamać režym4

Tatu-mastaku z Homiela, što žyvie ŭ Polščy, patrebna dapamoha. Niekalki miesiacaŭ tamu jamu pierasadzili serca

«Jaŭrej-sijanist napaŭ na iranskaje dzicia». U tvitary isteryja vakoł fejkaŭ pra biełarusa, jaki napaŭ na chłopčyka ŭ maskoŭskim aeraporcie14

U Polščy teścirujuć pierachod na 4-dzionny pracoŭny tydzień. Čamu dziaržavie vyhadna, kab ludzi pracavali mienš2

Biełaruskija komiki zapuścili jutub-šou spatkańniaŭ uślapuju3

Pad Minskam pa vinie pjanaha kiroŭcy «Miersiedesa» zahinuli dźvie žančyny i dvoje dziaciej3

Čały: Łukašenka hatovy pierastupić cieraz asabistuju nianaviść dziela šancu raskałoć emihracyju8

Pa darozie sa Šviecyi ŭ Biełaruś mašyna zhubiła minimum 300 tysiač kiłamietraŭ prabiehu — ciapier jaje pradajuć za $15 tysiač8

«Sami chutka zdochnuć». Foty z samita ŭ Minsku dajuć pabačyć Pucina i Łukašenku biez hrymu, a taksama Kolu13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Hałoŭny ideołah Biełarusi znajšoŭ u krainie «psieŭdapatryjatyčnyja jačejki» i zaklikaŭ da zmahańnia ź imi «adzinym bajavym kułakom»23

Hałoŭny ideołah Biełarusi znajšoŭ u krainie «psieŭdapatryjatyčnyja jačejki» i zaklikaŭ da zmahańnia ź imi «adzinym bajavym kułakom»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić