Paštovaja skrynka
Alesiu K. z Maładečna. Paźbiahajcie nadumanych pasyłaŭ — takich, jak u vodhuku «Numar, jaki nia staŭ pravakacyjaj». Maŭlaŭ, moh stać, ale nia staŭ. Toje samaje možna skazać pra što zaŭhodna. Ale zusim nia ŭsio ŭ hetym śviecie «majecca stać pravakacyjaj». U tym liku i ahladany vami časopis, aŭtary jakoha ŭsiaho tolki «chacieli rekanstrujavać nastroj času». Dla čaho zusim nieabaviazkova drukavać toje, što adbyłosia mienavita ŭ tym časie. Tut jašče adzin nadumany pasył.
Siarhieju K. «Zimovy eciud» zanadta schiematyčny.
Maryi Š. Toje samaje. Vaš «Partret» pratestuje suprać hazetnych štampaŭ tymi ž, štampavanymi srodkami.
Hienadziu D. Niemahčyma pieradać adčuvańnie, kali Vy jaho prosta apisvajecie. «Pałaniła jaho volu i atručvała śviadomaść» — tut uździejańnie spakusy nie adčuvajecca, a tolki nazyvajecca. Dla mastackaha tekstu heta zahanna. Roŭna jak i ŭsialakija moŭnyja «pryŭkrasnaści», siarod jakich rusizmy vydajuć u aŭtary neafita.
Ludmile H. Toje samaje, nielha apisvać adčuvańni. «Strašennaja pa svajoj biezvychodnaści dumka, što ŭsio daremna», nasamreč nia strašyć. Nazyŭny hety fatalizm nie prajmaje. Praŭdapadabienstva vobrazu budujecca na ŭskosnych dokazach, a nie na biespadstaŭnych prysudach. Nie skažycie mnie, što ja złačynca, a dakažycie mnie heta — kab ja Vam pavieryŭ.
Jaŭhińni K. Toje samaje. Pryhožaja nazva pieravažvaje ŭvieś tvor. Pasprabujcie napisać nie abrazok, nia prypavieść, nie impresiju, a apaviadańnie, «banalnaje, jak śmierć sielanina».
Š.U., Hareźlivamu Siarhieju. Na žal, niearyhinalna.
Francišku ź Niaśvižu. Toje samaje. Lepš by Vy napisali ad imia taho, kaho pabačyli ŭ zaśniežanym poli z vakna načnoha aŭtobusa. Tym bolš, što «lepiej adzinota ŭ poli, čym adzinota ŭ natoŭpie».
Alenie Ja. Kožny pierakład musić być niečym matyvavany. Peŭnyja tvory matyvujuć siabie sami — aryhinalnymi dumkami abo siužetam, ci, skažam, tym, što pastaŭlenyja da jubileju aŭtara. A kab matyvavać publikacyju Vašaha pierakładu Hiese, spatrebiŭsia b «supravadžalny» tvor, jaki b uvodziŭ Hiesavy dumki ŭ kantekst našaha času, našaj sytuacyi, našaj hazety.
Vadzimu B. Idzie śnieh, śviecić sonca, vy abdymajeciesia, niasiecie bajdarku, vakoł vialiki horad, kazačny krajavid... I — ničoha akramia hetaha.
Vitalu S. Pryčyna sapraŭdy ŭ «banalnaj raskrutcy», dziela jakoj patrebnaja niebanalnaja realnaja ekanomika. A ŭ nas jaje niama.
Sieržuku N. Vielmi dobra Vy pišacie pra «nieasensavanaje čakańnie momantu, kali možna budzie vykarystać svoj patencyjał». Tolki ž možna i nie dačakacca. I jašče kažuć, što dva samyja brydkija zaniatki — čakać i dahaniać... Časam zdajecca, što Łukašenka ŭ takich razvahach ni pry čym, abo što jon — tolki «admazka», jakoj ludzi apraŭdvajuć svajo baimstva žyć.
Ciapier čytajuć
«Svoj nos ź Biełastoka jany nie vysoŭvajuć». Biełarusy Padlašša skardziacca, što biełarusy novaj chvali emihracyi nie zacikaŭlenyja supolnymi spravami

Kamientary