***
Navat nie spadziavaŭsia, što dažyvu da časoŭ, kali ź vialikim zadavalnieńniem budu słuchać vystupleńni A.Łukašenki.
Apošnija dva nu vielmi ŭžo mnie spadabalisia. I dumki pravilnyja, i słovy ŭ temu, a zapału – dyk na dziesiacioch chopić. Voś tolki škada, što za pravilnymi cłovami nie adbyvajecca nijakich pravilnych dziejańniaŭ. Štości nakštałt taptańnia na miescy atrymlivajecca. Adna naha byccam by chodzić u adzin bok, u druhi, u treci… a druhaja ćviorda staić na adnym i tym ža miescy, pakrysie ŭrastajučy ŭ bałota. Jašče krychu – i možna ŭžo nia torhacca, ničoha nie dapamoža.
A.Łukašenka nia viedaje parazaŭ jak palityk, usie svaje pajadynki jon vyjhravaŭ: i z Kiebičam, i z Paźniakom, apazycyjaj uvohule. U baraćbie jon jak ryba ŭ vadzie, žyvie joj i ŭ joj. A apahiejem usiaho jaho žyćcia budzie toj momant, kali jon pieramoža hałoŭnaha svajho voraha – samoha siabie. Tady jon stanie sapraŭdnym dziaržavatvornikam. Tady buduć pavažać jaho, jaho krainu, jaho narod. I nia buduć ździekavacca “družastviennyja” telekanały z akcentu prezydenta susiedniaj dziaržavy.
“Pieramahčy siabie” – šmat čaho ŭtrymlivajecca ŭ hetych słovach... Heta demakratyčnyja pieraŭtvareńni ŭ krainie, heta ŭstalavańnie siabroŭskich adnosin z krainami Zachadu – jany hałoŭnyja patencyjnyja investary našaje zaniapałaje ekanomiki. Heta j napaŭnieńnie realnym źmiestam deklaracyjaŭ pra našu movu, adnaŭleńnie histaryčnych symbalaŭ. Dyj ci tolki heta, ale heta najhałoŭniejšaje. Z hetym budzie stabilnaja ekanomika, jakaja raźvivajecca, buduć spartovyja dasiahnieńni, budzie honar za svaju krainu ŭ našych ludziej.
Nie chaču być pesymistam, ale zdajecca mnie, što hałoŭnamu svajmu vorahu A.Łukašenka ŭsio ž prajhraje. Nia chopić u jaho siłaŭ. Chacia apošnija vystupleńni, viartajusia da pačatku razmovy, trochi abnadziejvajuć...
Vitaŭt I., Homiel
Ciapier čytajuć
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary