***
Niŭski “Słuchač” — pra novy dysk Alaksieja Šadźka.
Alaksiej Šadźko i hurt “Siastra”. (r) 2002.
Novy — užo siomy — albom Alaksieja Šadźka na 90% składajecca ź piesień, jakija prysutničajuć u jahonych papiarednich albomach, pačynajučy jašče z kasety “Po koleno v niebiesach”. Adzinaja novaja reč — dadadzienaja jak bonus-trek “Pieśnia pro novuju skatierť”, nadzvyčaj rokavaja i ekspresiŭnaja — joju apošnim časam bratka Šadźko i jahonaja “Siastra” adkryvajuć kožny svoj kancert.
Luby “The Best” zaŭsiody vyklikaje sprečki siarod słuchačoŭ: kožnamu chočacca bačyć u padborcy svaje ŭlubionyja tvory. “Dalikatesy” ad Šadźka dajuć ujaŭleńnie pra jaho jak pra tvorcu i vykanaŭcu dosyć strymanaha, liryčnaha i navat krychu ramantyčnaha, choć anivodnaha tvoru ramansavaha charaktaru ŭ albomie niama, jak niama j ekspresiŭnych piesień kštałtu “Eto nie rok-n-rołł”. Chiba što “Kołybielnuju” nia varta davać słuchać dzieciam pierad snom: jość tam adno słoŭca nie dla dziciačaha sadka...
Albom maje hetkuju middle of the road skiravanaść, nahadvajučy niešta nakštałt viačery ŭ niedarahoj utulnaj kaviarańcy dzie-niebudź u Vilni. Ź miłaj panienkaju. Voś čamu ŭ albomie pryblizna paroŭnu prosta dobrych piesień i tych, što stalisia šlahierami (z “Marusiaj” na čale). A takaja znakavaja pieśnia, jak “Proŝaj, moj malčik”, vydadzienaja ŭžo ŭ čaćvierty raz, kali ličyć stary vinił “Hit-parad “Biełaruskaj maładziožnaj”.
Da ŭsiaho — čystaja, daścipnaja, dakładnaja praca mastakoŭ, usio tych ža Vojčanki dy Ceślera. Voś užo čatyry hady zapar Alaksiej rehularna vydaje albomy, jakija pa kultury i klasie vykanańnia dla Biełarusi — ledź nia ŭzornyja. Dalikates, adnym słovam!
Niejadomy SŁUCHAČ
«Mama, davaj napišam zajavu ŭ milicyju, jon mianie ŭžo dastaŭ». Maci školnika z Bresta, jaki skončyŭ žyćcio samahubstvam, raskazała pra ckavańnie syna
Kamientary