Archiŭ

Naviny ścisła

Miensk vyłučyŭ čatyroch pretendentaŭ

Uviečary 13 krasavika na siadzibie BNF prajšła Mienskaja kanferencyja pradstaŭnikoŭ demsiłaŭ. Abirali pretendenta na adzinaha kandydata na vybary-2006. Uładzimieru Kołasu prapanavali zhadzicca z umovami pahadnieńnia ab supracy, jakija padpisali S.Kalakin, A.Labiedźka, A.Milinkievič i S.Šuškievič. U.Kołas «byŭ nie hatovy», i jaho nie ŭklučyli ŭ śpis pretendentaŭ. Usich čatyroch padpisantaŭ vyłučyli ŭ «nastupny tur». Najbolš hałasoŭ (61 z 73) nabraŭ S.Kalakin. Milinkievič — najmienš (51 hołas).

Lohki abviarhaje Felhienhaŭera

Kiraŭnik pres-słužby prezydenta Pavał Lohki abvierh vykazvańni maskoŭskaha analityka Paŭła Felhienhaŭera pra mahčymuju damoŭlenaść A.Łukašenki i U.Pucina nakont abjadnańnia Biełarusi i Rasiei — z metaj supraćstajańnia aksamitavym revalucyjam. «Na pres-kanferencyi paśla sočynskaj sustrečy prezydenty vyčarpalna raspaviali, ab čym išła hutarka, i pra padobnyja prajekty ci pražekty razmova naahuł nie viałasia», — reziumavaŭ sp.Lohki.

Čarnobylski šlach — 2005

Šeścia 26 krasavika nia budzie. Zamiest jaho arhkamitet «Čarnobyl-skaha šlachu» padrychtavaŭ tysiaču asobnikaŭ zajavy-zvarotu da prezydenta, u jakoj patrabujecca spynić vytvorčaść sielhaspradukcyi na zabrudžanych terytoryjach, skasavać abmiežavańnie na vyvaz dziaciej za miažu dla azdaraŭleńnia i admianić prymusovaje raźmierkavańnie studentaŭ u čarnobylskija rajony. Arhkamitet zaklikaje ludziej prynieści zajavy a 18-j na vuł.Marksa, 38 dy ŭkinuć u skryni dla zvarotaŭ hramadzian. Planujecca taksama mitynh la Čarnobylskaj kaplicy ŭ rajonie vuł.Karastajanavaj.

Reforma AAN

Delehacyja Biełarusi pradstavić svajo bačańnie refarmavańnia Rady Biaśpieki AAN. Prapanujecca zachavać u AAN Uschodnieeŭrapiejskuju hrupu dziaržaŭ i vydzielić joj dadatkovaje miesca niepastajannaha čalca ŭ Radzie Biaśpieki. Ajčynny MZS padkreślivaje, što biełaruskaja schiema zasnoŭvajecca na ŭzhodnienaj pazycyi krain-udzielnic Ruchu niedałučeńnia ab nieabchodnaści pašyreńnia Rady biaśpieki z 15 da 26 siabroŭ.

«Hazprom» pahadziŭsia

Pastaŭka rasiejskaha hazu ŭ Biełaruś i jaho tranzyt cieraz terytoryju krainy ŭ 2006 h. budzie adpaviadać sioletnim umovam. Ab hetym damovilisia ŭ Maskvie hiendyrektar «Biełtranshazu» Dźmitry Kazakoŭ i staršynia praŭleńnia AT «Hazprom» Alaksiej Miler.

AH, BiełaPAN, interfax.by, svaboda.org

Kamientary

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»40

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Usie naviny →
Usie naviny

Dla achovy Mazyrskaha NPZ pastavili rasijski ZRK «Tor»23

U Biełarusi abmiežavali dla ŭsich mabilny internet. 30 hihabajtaŭ na miesiac na maksimalnaj chutkaści, a paśla abmiežavańni17

Čym niebiaśpiečny papularny fłešmob, jaki zavirusiŭsia ŭ sacsietkach4

Z Sankt-Pieciarburha zapuściać aŭtobus u haradski pasiołak na miažy Viciebskaj i Minskaj abłaściej3

VUP Biełarusi vyras u try razy mienš, čym płanavałasia. Čamu tak i čaho čakać ad 2026-ha?4

Za chabar zatrymali top-mieniedžara adnaho z najbujniejšych ahrapradpryjemstvaŭ Hrodzienskaj vobłaści3

Orban — pakul adziny ź lidaraŭ u ES, chto pahadziŭsia na členstva ŭ Radzie miru Trampa2

Niaviestka Bekchemaŭ. Što viadoma pra Nikołu Pelc, jakaja pasvaryłasia z Devidam i Viktoryjaj3

Maksim z Hrodna ŭ svaje 16 hadoŭ staŭ topavym hrumieram Biełarusi — voś jaho historyja1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»40

Zialenski ŭ Davosie: Kali b Jeŭropa dapamahła biełaruskamu narodu ŭ 2020-m, to ŭ Biełarusi siońnia nie było b «Arešnika»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić