Čempijanaty kantynentu pad ehidaj Eŭrapiejskaha šachmatnaha sajuzu pačali ładzicca tolki ŭ 1990-ja. Hetym razam VI čempijanat Eŭropy siarod mužčyn prachodziŭ u Varšavie, z 220 šachmatystaŭ adbiralisia kandydaty nie aby-kudy — čempijanat śvietu pa versii FIDE.
Polšča, dzie štohod ładziacca sotni turniraŭ, pakrysie stanovicca šachmatnaj Mekaj kantynentu. Byli siarod udzielnikaŭ sioletniaj imprezy i biełarusy — hrosmajstry Siarhiej Azaraŭ, Alaksiej Alaksandraŭ i Alaksiej Fiodaraŭ. Vystupili paśpiachova. Adnak hulnia Alaksandrava była niaroŭnaja; «pałasa niaŭdač» zaciahnułasia. Rejtynhavy lider užo na starcie adstaŭ ad suajčyńnikaŭ i ŭ vyniku padzialiŭ 54—68-je miescy. A.Fiodaravu, jaki zaniaŭ 32-je miesca, udałosia prabicca ŭ čempijanat śvietu. S.Azaravu (40-je miesca) krychu nie pašancavała: u vyrašalnaj partyi jon praterminavaŭ čas. Čempijonam kantynentu staŭ 29-hadovy rumyn Liŭju-Dytar Nisypianu z vydatnym vynikam 10 z 13.
Amal adnačasna ŭ Kišyniovie prachodziŭ čempijanat Eŭropy siarod žančyn. Tut rej viało ŭkrainskaje cuda-dziaŭčo Kacia Łahno. 15-hadovaja junačka z Kramatorsku lohka abyšła mnohich bolš stałych kankurentak, u tym liku čempijonku Biełarusi Hannu Šarevič i eks-čempijonku Rachil Ejdelson. Hanna ŭsio ž zdoleła ŭtrymacca ŭ vierchniaj častcy tablicy (7 z 12), zrabiŭšy zajaŭku na hrosmajstarskaje zvańnie. Jano, budziem spadziavacca, ukaranuje pryhažuniu jašče da zakančeńnia joju Bieraściejskaha ŭniversytetu.
U čym dzivosy? Pierš za ŭsio, u tym, što čempijanaty adbylisia: šachmaty ŭ śviecie pieražyvajuć nie najlepšyja časy. A taksama ŭ bieskampramisnaści pieravažnaj bolšaści hulniaŭ — niby šachmatysty abodvuch połaŭ vyrašyli źvieści «hamburskija rachunki». Karotkich, biazzubych ničyich było vobmal, a zhrabnych kambinacyj — bieźlič. Chto nia vieryć, chaj pabłukaje pa aficyjnych sajtach turniraŭ.
Kamientary