Kiraŭnictvu «Niamieckaj chvali» treba padziakavać za rašeńnie zrabić prahramu na rasiejskaj movie. Palemika vakoł movaŭ viaščańnia «Chvali» tolki padajecca druharadnaj. Nasamreč razmova tyčycca fundamentalnych dla sučasnaha śvietu rečaŭ.
1 vieraśnia adznačajecca hadavina trahičnych padziej u Besłanie. Na hety dzień taksama prypadajuć 66-ja ŭhodki pačatku Druhoj suśvietnaj vajny. 2 vieraśnia — 60-ja hadavina jaje zakančeńnia. Ci jość suviaź pamiž hetymi datami? Prychamać čałaviečaha rozumu dazvalaje, u pryncypie, źviazać pamiž saboj jakija chočaš padziei dy epochi. U hetym vypadku davodzicca zhadvać viadomuju iścinu: na ŭrokach historyi nichto nia vučycca. Asabliva słušna heta hučyć dla tych krain, ułady jakich nia tolki nia chočuć vučycca ŭ historyi, ale razhladajuć jaje prosta jak dapamožnik u prapahandzie. Niejkija staronki možna pierapisać na patrebny ŭładam kapył, niejkija — prosta vykinuć…
Złačynstva j pakajańnie
60-ja ŭhodki zakančeńnia Druhoj suśvietnaj vajny, u adroźnieńnie ad 60-hodździa Pieramohi, u Biełarusi naŭrad ci buduć adznačacca. Heta j zrazumieła. Inakš daviałosia b havaryć i pra rolu antyhitleraŭskaj kaalicyi, i ab uniosku ŭ pieramohu nad Niamieččynaj dy Japonijaj Złučanych Štataŭ. Zrazumieła, hetaja rola pa-roznamu aceńvajecca ŭ ZŠA i ŭ tych krainach, što paciarpieli parazu ŭ vajnie, a ŭ śviadomaści japoncaŭ 1945-ty hod asacyjujecca pierš za ŭsio z bambavańniem Chirasymy j Nahasaki. Tym nia mienš, japoncy pamiatajuć nia tolki pra heta, starajučysia zasvoić uroki minułaha. Tak, premjer-ministar Kaidzumi niadaŭna vykazaŭ ad imia svajho narodu škadavańnie dy prynios vybačeńni ŭsim narodam Azii za tyja pakuty, što pryniesła im japonskaja akupacyja.
Niamiecki narod, jaki taksama zapłaciŭ strašnuju canu za palityku Hitlera, u asobie najlepšych pradstaŭnikoŭ intelihencyi, palitykaŭ i prosta sumlennych ludziej nie adnojčy pakajaŭsia za vajennyja złačynstvy minułaha. I nia prosta pakajaŭsia. Niamieččyna vypłaciła kampensacyi naščadkam achviaraŭ hałakostu, byłym viaźniam lahieraŭ, ciaham niekalkich hadoŭ była siarod pieršych u roznych dabračynnych inicyjatyvach u dačynieńni da krain byłoha SSSR, u tym liku Biełarusi. Z svajho boku, praz 60 hadoŭ paśla vajny niemcy majuć prava raźličvać na humannaje staŭleńnie da zahinułych sałdat vermachtu. Pareštki mnohich tysiač palehłych u Biełarusi sałdat usio jašče čakajuć svajho pachavańnia na prystojnych mohiłkach. Usim viadoma vykazvańnie ab tym, što vajna moža ličycca zavieršanaj tolki tady, kali pachavany apošni z sałdataŭ, što zahinuli na joj.
Palitkarektnaść pa-niamiecku
Tym bolš niedarečnymi, nievytłumačalnymi j niedapuščalnymi padajucca vypadki, kali aficyjnyja pradstaŭniki niamieckaha narodu pačynajuć havaryć z pradstaŭnikami biełaruskaha narodu źniavažlivaj movaj — tak, jak havorać inšym razam ź niedarosłymi dziećmi. Nazvać zajavu pasolstva FRN «u suviazi z pastupajučymi na imia Pasła Hiermanii listami» chacia b palitkarektnaj nie vypadaje. Ciažka skazać, ci źjaŭlajecca zajava plonam kancylarskaj dumki supracoŭnikaŭ niamieckaha pasolstva dy asabista pasła Hiermanii, ci jana adlustroŭvaje styl niamieckaj dyplamatyi ŭ dačynieńni da Biełarusi ŭ cełym. U apošniaje vielmi nie chaciełasia b vieryć, bo heta aznačała b, što Druhaja suśvietnaja vajna sapraŭdy jašče nie zavieršana — prynamsi, u hałovach niekatorych eŭrapiejcaŭ.
Pakidajučy ŭbaku styl dakumentu, varta źviarnuć uvahu na apošni abzac, dzie robicca spasyłka na apytańni hramadzkaj dumki, jakija «paćviardžajuć važnuju rolu rasiejskaj movy jak adnoj ź d́viuch aficyjnych moŭ, asabliva ŭ palityčnaj sfery». Fantastyčnym čynam mova tytulnaj nacyi nidzie nie nazvanaja rodnaj movaj biełarusaŭ. To bok u pasolstvie pryznajuć jaje tolki ŭ jakaści «adnoj ź dźviuch aficyjnych moŭ». Heta sapraŭdy žaleznaja lohika, kali havorka viadziecca pra abhruntavańnie viaščańnia pieradač radyjo «Niamieckaja chvala» pa-rasiejsku.
Ale kali niamieckija dyplamaty chočuć pakazać, što jany zakonapasłuchmianyja, što jany paśladoŭna imknucca stroha vykonvać biełaruski zakon ab movach, dyk čamu b tady nie prapanavać varyjant viaščańnia «Niamieckaj chvali» na dźviuch movach — rasiejskaj i biełaruskaj?
Najpierš udakładnim niekatoryja rečy. «Niamieckaja chvala» jak niamieckaja radyjostancyja maje prava «ažyćciaŭlać svajo viaščańnie na movach, kolkaść jakich abmiežavanaja», — choć na rasiejskaj, choć na kitajskaj, choć na urdu ci dary. Hetaksama pradstaŭniki roznych narodaŭ majuć prava abo nia słuchać pieradač «Niamieckaj chvali», abo słuchać i pry hetym krytykavać ich. Biezumoŭnaje prava krytykavać pieradačy j viaščalnuju palityku «Niamieckaj chvali» majuć i biełaruskija słuchačy. Chaciełasia b vieryć, što chacia b u hetym pravie (u adroźnieńnie ad prava karystacca rodnaj movaj) kiraŭnictva radyjostancyi svaim słuchačam nie admaŭlaje.
«Zahranica nam pomožiet…»
Pratest intelihiencyi ŭ suviazi z tym, što «Niamieckaja chvala» maje namier novuju prahramu, pryznačanuju dla Biełarusi, tranślavać pa-rasiejsku, vyhladaje dziŭnym. Reč nia ŭ sutnaści pratestu, a ŭ adrasacie. Čamu z analahičnym zvarotam jaho inicyjatary nie źviarnulisia raniej da biełaruskaha kiraŭnictva? Čamu nie vystupali z krytykaj rasiejskamoŭnaj eternaj palityki BT i radyjo, ci chacia b adnoj z FM-stancyj? Apazycyja dy intelihencyja stamilisia zmahacca za movu, pravodzić pikiety, akcyi pratestu ŭ jaje padtrymku? Usia nadzieja ŭ spravie vyratavańnia biełaruskaj kultury zastałasia tolki na zachodnija dziaržavy? Tady hetyja dziaržavy i buduć dapamahać apazycyi takim čynam, jaki budzie padavacca im zrazumiełym i lahičnym. Tamu i hučać adkazy ŭ styli «Biarycie što dajuć!».
Kali sami apazycyjnyja lidery nia mohuć damovicca nia tolki nakont adzinaha kandydata, ale i nakont pryjarytetaŭ (u tym liku pryjarytetu biełaruskaj movy) — dyk ci varta čakać ad eŭrapiejskich palitykaŭ, što jany za apazycyju buduć pravodzić biełaruskuju, a nie rasiejskuju kulturnuju palityku, zajmacca kulturtrehierstvam?
Faktyčna kiraŭnictvu «Niamieckaj chvali» i Eŭrasajuzu treba padziakavać za rašeńnie zrabić prahramu dla biełarusaŭ na rasiejskaj movie. Heta prosta dazvoliła pahladzieć na moŭnuju sytuacyju Biełarusi zboku. I, ubačyŭšy jaje čužymi vačyma, žachnucca z ułasnaj biezdapamožnaści, kanfarmizmu dy prosta abyjakavaści biełarusaŭ. Nijakaja «Niamieckaja chvala» ci navat usie razam uziatyja zamiežnyja radyjohałasy sytuacyi, zrazumieła, nia źmieniać, navat kali ŭsie jany pačnuć viaščać pa-biełarusku. Ale ž i adsutnaść choć jakoj-niebudź alternatyvy rasiejskamoŭnamu viaščańniu kančatkova kanservuje ciapierašniuju palityčnuju sytuacyju ŭ Biełarusi, pry jakoj jana zastajecca ŭsiaho tolki peryferyjaj rasiejskaj palityki.
Samaja papularnaja mova
I tut uźnikaje nastupnaje pytańnie, skiravanaje ŭžo da tych, chto razhladaje rasiejskuju movu ŭ ŚMI, u tym liku zamiežnych, jak panaceju ad palityčnaj adstałaści Biełarusi, jak adziny sposab danieści da masaŭ demakratyčnyja kaštoŭnaści j pieradavyja dumki apazycyi. Niaŭžo šanoŭnaje spadarstva ŭsurjoz ličyć, što samo pa sabie viedańnie rasiejskaj movy (a mnohija palityki j žurnalisty, na žal, nia nadta dobra jaje viedajuć, choć i karystajucca) dazvalaje pazbavicca palityčnaha pravincyjalizmu, zavajavać sapraŭdnuju papularnaść u masach, prapanavać pryvabnuju prahramu dziejańniaŭ? Adnaho takoha palityka my ŭžo majem. Ci, moža, staŭka robicca na novych palitykaŭ-kłonaŭ, dla jakich kultura svajho narodu, budučynia nacyi — pusty huk?
I jašče. Niaŭžo niechta ŭsurjoz dumaje, što mova — heta ŭsiaho tolki nabor hramatyčnych praviłaŭ, fanetyka j pravapis? Niaŭžo nie zrazumieła, što mova — heta jašče i ład žyćcia? Kali b eŭrapiejskija palityki hetaha nie razumieli, dyk Niamieččyna, naprykład, daŭno zahavaryła b pa-anhielsku. A taksama Francyja, Polšča, Čechija.
Naviazvańnie rasiejskaj movy aznačaje naviazvańnie rasiejskaha ładu dumak, stereatypaŭ u palitycy, kultury, maniery pavodzinaŭ. Prajdziciesia ŭviečary pa vulicach Miensku j pasłuchajcie, na jakoj movie i što havorać maładyja ludzi. Vy na takoj movie chočacie razmaŭlać z vybarcami, spadary palityki j palitolahi? Zakidy ŭ abaronu rasiejskaj movy jak adzinaj movy, na jakoj tolki j možna razmaŭlać ź biełaruskim elektaratam, pa sutnaści, ničym nie adroźnivajucca ad prapanovy ŭzakonić mat u etery. Nu čamu ž, kali bolšaść našych suhrama-dzian karystajucca matam u žyćci, nie zrabić maciernaje radyjo? Jano pabiła b usie rekordy papularnaści j zrabiłasia b pryvabnym dla investaraŭ i reklamadaŭcaŭ. Čamuści zdajecca, što «Niamieckaja chvala», naprykład, admoviłasia b ad takoj idei. Ale ž spasyłacca na sacyjalahičnyja apytańni, pavodle jakich bolšaść nasielnictva słuchaje radyjo pa-rasiejsku, nia jość bolš karektnym metadam pierakanańnia.
Jak by heta ni admaŭlali niamieckija palityki j dyplamaty, a taksama pradstaŭniki Eŭraźviazu, usio-taki ŭ rašeńni zrabić mienavita rasiejskamoŭnuju pieradaču dla Biełarusi bačycca sastupka nia tolki j nia stolki ciapierašnim biełaruskim uładam, kolki ŭładam rasiejskim. Prynamsi, tym palityčnym kołam, jakija chacieli b źmieny ciapierašniaha biełaruskaha režymu, ale tolki takim čynam, kab sama Biełaruś zastavałasia ŭ arbicie ŭpłyvu Kramla. Karaciej kažučy, kab nia stałasia tak, jak va Ŭkrainie, dzie ŭkrainskaja mova adyhrała najvažniejšuju rolu ŭ kansalidacyi hramadztva vakoł demakratyčnaha i praeŭrapiejskaha, a nie prarasiejskaha kandydata.
Palityka reveransaŭ
Samy čas viarnucca da ŭrokaŭ historyi. 1 vieraśnia 1939 hodu Polšča była pakinuta zachodnimi dziaržavami na razbor Hitleru j Stalinu. Ale jašče raniej, u 1938-m, byŭ Miunchen, dzie Čechija, razam z čechami j českaj movaj, była pryniesiena ŭ achviaru Hitleru dziela jaho supakajeńnia. A taksama ŭ achviaru samazaspakajeńniu zachodnich palitykaŭ. Ciapierašniaja palityka reveransaŭ niekatorych zachodnich krain pierad Kramlom prymušaje inšym razam ab hetym uspomnić. Davoli doŭhi čas na Zachadzie havaryli pra Pucina jak pra cyvilizavanaha palityka, ź jakim možna j treba mieć spravu. Tym bolš što ad Rasiei šmat u čym zaležyć, naprykład, paliŭnaja biaśpieka Niamieččyny, inšych krain Zachodniaj Eŭropy.
Zdavałasia b, paśla Besłanu, dzie padčas šturmu škoły z zakładnikami-dziećmi vykarystoŭvaŭsia napałm, Zachad pavinien byŭ bolš ćviaroza pahladzieć na palityku Pucina. Ale ž hod paśla Besłanu prajšoŭ pad znakam pucinskaj prapahandy ab nieabchodnaści sumiesnaj z Zachadam baraćby ź mižnarodnym teraryzmam. Maŭlaŭ, u Rasiei i ŭ zachodnich krain adny j tyja ž mety. Złačynstvy federalnych vojskaŭ u Čačenii, samu złačynnuju vajnu na Kaŭkazie ŭsim prapanavana zabyć. A voś pra nibyta zakonnyja intaresy Rasiei ŭ blizkim zamiežžy, naadvarot, prapanavana pamiatać i abaviazkova ŭličvać ich — asabliva rasiejskija intaresy ŭ Biełarusi.
Zrazumieła, usie analohii j paraŭnańni kulhajuć, prynamsi, na adnu nahu. Palityka, jak viadoma, — mastactva mahčymaha. Ale ž rabić vyhlad, što palityka robicca na roŭnym miescy, z nula — tak, jak byccam nie było historyi j niama budučyni, a jość tolki siońniašni dzień, — nia varta. Kali takuju palityku j nazyvajuć realnaj, dyk paraŭnać jaje možna chiba tolki z adnym viadomym metadam u mastactvie — «sacyjalistyčnym realizmam».
Kamientary